Profesor Andreas Fath plánuje preplávať celý Dunaj. Keď bol u nás, mal za sebou vyše 800 kilometrov.
Profesor Andreas Fath v Dunaji. Zdroj: Cleandanube
Andreas Fath, profesor fyzikálnej chémie a analytiky na univerzite v nemeckom Furtwangene, si dal za cieľ preplávať 2700 kilometrov dlhú trať po celej dĺžke Dunaja z Nemecka až do Čierneho mora. Jeho motiváciou je zvýšiť povedomie spoločnosti o odpadkoch a mikroplastoch v našich vodách. Dunaj každý deň vyplaví do Čierneho mora štyri tony aj viac plastov, obvykle vo forme mikroplastov. Profesor Fath na znečistenie Dunaja upozorňuje spolu s iniciatívou cleandanube. Spolupracuje aj s tímom vedcov z Asociácie na ochranu voľne žijúcich živočíchov (AWP). Na webových stránkach www.cleandanube.org nájdete prehľad jednotlivých etáp projektu a možnosť živého sledovania jeho aktuálnej polohy i výsledkov vzoriek.
Plávajúci profesor sa chce zastaviť vo všetkých desiatich krajinách, ktorými Dunaj preteká, pričom Slovensko leží asi v jednej tretine jeho cesty. Plávať začal 19. apríla a v Čiernom mori, teda na konci, by mal byť približne 17. júna.
V Bratislave mal v sobotu 7. mája 2022 jednu zo svojich zastávok a Veda na dosah bola pri tom!
Znečistený Dunaj
Dunaj bol v deň jeho plavby od Viedne do Bratislavy dosť chladný, mal len jedenásť stupňov Celzia a prúdy boli vraj pomalšie, ako očakával. Privítať ho prišiel Ján Budaj, minister životného prostredia (MŽP SR), ktorý mu vysvetlil, že Dunaj je teraz iný, lebo tento rok neboli jarné povodne.
Minister životného prostredia Ján Budaj víta nemeckého profesora Andreasa Fatha v Bratislave. Zdroj: Daniel Orel
Profesor sa iba zbežne usušil, ostal v mokrom neopréne a hneď sa venoval novinárom a téme znečisťujúcich látok (imisií) a mikroplastov v jazerách a riekach, na ktoré svojou plavbou upozorňuje. Až 75 percent svetovej populácie konzumuje a prijíma proteíny z vodných živočíchov, čo môže viesť k viacerým zdravotným ťažkostiam.
„Rieky sú zrkadlom správania ľudí, všetkej našej každodennej činnosti, od toho, aké čistiace prostriedky doma používame až po chemické látky v laboratóriách a medicíne,“ priblížil Andreas Fath. Ďalej vysvetlil, že väčšina plastov je ťažia ako voda, a preto sa usádza na dne. Molekuly plastu zachytávajú všetky nečistoty a mikroplasty sú následne potravou pre mnohé ryby a iné živočíchy, ktoré potom skončia v našom potravinovom reťazci.
Andreas Fath povedal, že nie je úplne proti používaniu plastov. Ozrejmil: „Plasty môžu životy zachraňovať, ale aj usmrcovať.“
Pri plastoch ide podľa neho o to, ako sa my ľudia správame, ak plast ostane v ekonomickom cykle každodenného používania. Najväčším problémom je znečisťovanie prostredia voľne odhodeným odpadom. „Ľudia si myslia, že môžu vyhodiť odpad všade, v prírode, ale aj ten skončí kvôli dažďu v rieke,“ dodáva Andreas Fath.
Spolu s ním plávala aj bývalá slovenská novinárka Soňa Rebrová, ktorá preplávala v minulosti kanál La Manche a najväčšie slovenské priehrady. „Ja som plávala najmä v priehradách, Dunaj sa mi nezdá až taký znečistený, ale to asi preto, že všetko odnesie ďalej a čističky to nevyčistia všetko,“ zhodnotila. Plavci povedali, že po ceste dokonca zazreli dve autá, ktoré zastali pri Dunaji a vyhodili igelitky s odpadom do vody.
Vzorky vody
„Projekt je zameraný nielen na plávanie, ale má aj vedeckú stránku a šíri osvetu,“ zdôraznil Fath. Vzorky Dunaja totiž analyzuje jeho materská inštitúcia vo Furtwangene, taktiež inštitút pre analýzu vôd, ale aj Viedenská univerzita.
Už niekoľko rokov je v rieke viac plastov ako ikier a množstvo plastov v toku stále narastá. Univerzita vo Viedni zachytí každý deň 4,2 ton mikroplastov, ktoré majú vplyv na celý ekosystém aj naše zdravie.
Vzorky z Dunaja získavajú tak, že naberú jeden liter vody každých 50 kilometrov. Teraz počas plavby Dunajom nosí profesor membránu, pripevnenú na nohe. Tá je ako koža rýb a zachytáva všetky znečistenia. „Na konci dňa môžeme potom extrahovať nazbieraný materiál. Takýmto spôsobom vidíme, ako sa mení chemické zloženie vody, a to týždeň po týždni,“ hovorí Fath.
Membrána na zachytávanie nečistôt. Zdroj: Cleandanube
Propagácia
Profesor považuje plávanie za lepší nástroj pre rozšírenie povedomia ľudí o problematike. „Určite je to efektívnejšie ako napísať vedecký článok, ktorí si čítajú len vedci a nie verejnosť,“ dopĺňa.
Nápad prišiel po tom, ako preplával rieku Tenesee v USA a Rýn v Európe, pretože to následne malo vplyv na politické rozhodnutia. Aj v týchto riekach našli veľa mikroplastov a znečisťujúcich látok, v Rýne zaznamenali až 300 ton. Ľudia teraz vedia viac i z vedeckej stránky a čistia svoje okolie, rieky nevynímajúc.
Motivovať ľudí je niekedy náročne, ale profesor sa pridŕža pesničky havajského speváka Jacka Johnsona, v ktorej sa spieva: „Redukovať, opätovne použiť, recyklovať (z anglického reduce, reuse, recycle).“ „Myslím si, že by sme mohli dosiahnuť 100-percentnú recykláciu plastov, lebo termoplasty sú dobre rozpustné a my z nich môžeme spraviť iný produkt,“ upozornil.
Dvaja jeho študenti vytvorili startupovú firmu, v ktorej zozbieraný odpad transformujú na mikroplasty (v kontrolovaných podmienkach) a tie majú potom rovnaké vlastnosti, ako má membrána, čiže priťahujú znečisťujúce látky. „Z toho vychádza pekná myšlienka, že recyklovanými plastmi bojujeme proti znečisteniu plastami,“ dodal s úsmevom profesor.
Za čisté Slovensko
Ján Budaj reagoval, že Slovensko sa už dlhšiu dobu snaží s plastami bojovať, a to zálohovaním a zákazom jednorazových plastov. „To ale neznamená, že máme ešte vyhraté,“ zdôraznil.
Aj preto iniciovalo MŽP SR akciu Čisté Slovensko, ktorej hlavným cieľom je upratať voľne pohodený odpad v našej prírode, v lesoch či riekach. Jej prostredníctvom má v pláne odstrániť čo najviac čiernych skládok a zabezpečiť odpadové hospodárstvo v mestách a obciach Slovenska.
Slovenský úsek rieky Dunaj je dlhý 172 kilometrov a so svojimi prítokmi odvádza vodu z 96 percent územia Slovenska. Minister Budaj dodal: „Drvivá väčšina všetkého, čo sa do prírody vyhodí, sa v rôznych podobách môže ocitnúť v Dunaji a cez Dunaj ľahko v oceáne.“
Ministerstvo životného prostredia kvalitu vody sleduje v pravidelných mesačných intervaloch a na území Bratislavy až v dvojtýždňových. Výsledky fyzikálno-chemických a chemických ukazovateľov neprekračujú limitné hodnoty, a sú teda v súlade s požiadavkami na kvalitu vody.
Profesor potom odišiel na zabezpečený program s ministrom Budajom a nasledujúci deň pokračoval vo svojej plavbe ďalej do Budapešti.
Zdroj: tlačová konferencia, MŽP, Cleandanube
