Ide o program ochrany vtáctva na území Senianskych rybníkov aj o revíziu vôd znečistených poľnohospodárskou výrobou.
V lokalite Chráneného vtáčieho územia Senianske rybníky žije aj brehár čiernochvostý. Zdroj: iStockphoto.com
Vládny kabinet schválil 2. marca dva dôležité programy skvalitnenia ochrany prírody na Slovensku. Ide o program starostlivosti pre jedno z najvýznamnejších ornitologických území v strednej Európe – Chránené vtáčie územie Senianske rybníky v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. A tiež o revíziu zoznamu oblastí s vysokou koncentráciou dusičnanov vo vodách z poľnohospodárskej výroby, ktorý sa tým pádom rozšíri na 1 395 obcí na Slovensku.
Chránené vtáčie územie Senianske rybníky bolo vyhlásené 1. novembra 2009. Územie dosahuje výmeru 2 668 hektárov. Svoj domov tu majú rôzne druhy sťahovavého vtáctva. Senianske rybníky sú aj významnou každoročnou migračnou zastávkou pre žeriavy popolavé.
V lokalite Chráneného vtáčieho územia Senianske rybníky zaznamenali pozorovatelia 295 druhov vtákov, z toho 135 druhov je preukázateľne hniezdiacich. Program starostlivosti o vtáčí raj predložil na rokovanie vlády SR minister životného prostredia Ján Budaj.
Senianske rybníky priťahujú turistov z celej Európy
Senianske rybníky patria k najteplejším a zároveň najsuchším územiam Slovenska. Horúce letá, chladné zimy a pomerne náhle prechody medzi ročnými obdobiami dávajú tejto oblasti charakter územia so subkontinentálnou klímou. Senianske rybníky ležia v povodí Laborca a sú zásobované vodou z riečky, ktorá vyteká z Morského oka vo Vihorlate. Srdcom lokality je rybničná sústava a rôzne typy mokradí – močiare, kanály, podmáčané lúky či staré ramená potokov, ale tiež veľké plochy zachovalých lúk a pasienkov.
„Vtáčí raj je magnetom pre milovníkov prírody nielen zo Slovenska, ale z celej Európy. Program starostlivosti umožní chrániť lokalitu a zároveň rozvíjať turizmus,“ zdôraznil minister Budaj.
Program starostlivosti stanovuje ciele ochrany pre 11 vtáčích druhov – brehára čiernochvostého, bučiaka veľkého, chavkoša nočného, kalužiaka červenonohého, kane močiarnej, lyžičiara bieleho, čoríka bahenného, šabliarky modronohej, beluše veľkej, volavky purpurovej a beluše malej.
Program prináša ciele ochrany, manažmentové opatrenia a odhady finančných prostriedkov na ich realizáciu. Pre vytvorenie vhodných hniezdnych podmienok pre kalužiaka červenonohého sa odporúča presadiť takzvané letnenie rybníkov v národnej prírodnej rezervácii, čo znamená ich vypustenie počas celého vegetačného obdobia. Program tiež vylučuje aplikáciu chemických látok vo vodných a mokraďových biotopoch, ako aj aplikáciu chemických hnojív a pesticídov.
Rybníky vyžadujú údržbu a rekonštrukciu s cieľom zlepšiť vodný režim. Mokrade boli odvodnené melioračnými kanálmi a potrebujú obnovu či revitalizáciu. Manažment mokradí zahŕňa prehlbovanie, odbahňovanie zazemnených mokradí, kosenie a odstraňovanie vegetácie či odstraňovanie kríkov. Odhadované náklady na realizáciu opatrení v zmysle programu starostlivosti predstavujú cca 1,38 milióna eur na obdobie 30 rokov a financované budú predovšetkým z európskych zdrojov.
Znečistenie vody dusičnanmi. Zdroj: iStockphoto.com
Lepšiu ochranu vôd znečistených dusičnanmi nariadila EÚ
Rozšírenie zoznamu oblastí s vysokou koncentráciou dusičnanov vo vodách z poľnohospodárskej výroby vyplynulo z povinnosti zapracovať dusičnanovú smernicu EÚ do slovenskej legislatívy. Dôvodom úpravy je lepšia ochrana vôd. Revíziu vypracovali výskumné inštitúcie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) – Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenský hydrometeorologický ústav – v roku 2020. Zoznam zraniteľných oblastí bol aktualizovaný naposledy v roku 2017 a zahŕňal 1344 lokalít.
Súčasná revízia vyradila zo zoznamu 121 obcí, kde nebolo zaznamenané znečistenie dusičnanmi alebo nutrientami. Naopak, do zoznamu pribudlo 172 zraniteľných oblastí vrátane 15 obcí Žitného ostrova. Ide o Bernolákovo, Tureň, Bodíky, Dobrohošť, Gabčíkovo, Horný Bar, Kvetoslavov, Kyselica, Ňárad, Pataš, Rohovce, Sap, Šamorín, Vojka nad Dunajom a Vrakúň. Po revízii sú všetky obce patriace do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov zaradené do zoznamu zraniteľných oblastí.
Dôvodom je zabrániť eutrofizácii povrchových vôd (podľa portálu enviro-edu.sk znamená eutrofizácia nadmerný rast rastlín a rias vo vodách s vysokým obsahom živín, najmä dusíka (N) a fosforu (P). Viac sa dočítate TU – pozn. red.), ale aj vysokým koncentráciám dusičnanov v podzemných vodách v katastrálnych územiach obcí. V zraniteľných oblastiach platia prísnejšie podmienky pre skladovanie a aplikáciu hnojív.
Pozrite si
Revízia zraniteľných oblastí bola pravidelne konzultovaná v rámci medzirezortnej skupiny, ktorej súčasťou boli zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Agrárnej komory Slovenska.
Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1 alebo v blízkej budúcnosti môže byť táto hranica prekročená.
Smernica o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov vychádza zo zákona o vodách. Ustanovuje tiež povinnosť najmenej každé štyri roky revidovať zoznam zraniteľných oblastí.
