V politickom kontexte môžu sociológovia sledovať medzinárodné dohody a environmentálne záväzky krajín.
Pochod na podporu celosvetového klimatického štrajku sa konal aj v Bratislave. Zdroj: Tomáš Madeja
Klimatická zmena predstavuje závažný problém pre prírodné, spoločenské a ekonomické systémy. Celosvetová mobilizácia environmentálneho hnutia má dosah aj na Slovensko. Téma a obavy o budúcnosť rezonuje nielen medzi ľuďmi, ale prejavuje sa aj v politike či kultúre.
Aký je postoj verejnosti ku klimatickej zmene a životnému prostrediu? Čo vedia občania o Európskej zelenej dohode či pláne obnovy? Kto je zodpovedný za boj s klimatickou zmenou v EÚ? Ako vnímajú ľudia pandémiu? Je to dôsledok zásahu človeka do prírody?
O výsledkoch reprezentatívnych prieskumov hovorí v prednáške Mgr. Katarína Strapcová, PhD., ktorá pôsobí v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave a je národnou koordinátorkou komparatívneho medzinárodného výskumu European Values Study (EVS).
„Dá sa povedať, že obyvateľov stále viac trápia problémy životného prostredia. Aj vo výskumoch sa ukazuje, že ochrana životného prostredia má pre obyvateľov vyššiu dôležitosť a prioritu pred ekonomickým rastom a že názory nejakým spôsobom zľahčujúce alebo podceňujúce dôležitosť ochrany životného prostredia majú len veľmi malú popularitu vo verejnosti,“ povedala Katarína Strapcová.
Klimatická zmena v rôznych kontextoch
Klimatická zmena je prírodným javom, preto ho skúmajú prírodné vedy. K dispozícii sú sofistikované modely a predpovede o možných scenároch vývoja či o úbytku biodiverzity. Jav sa však dá vnímať aj ako kultúrny fenomén, ktorým sa zaoberajú spoločenské vedy. Keďže presahuje aj do ekonomiky, hovoria o zmenách na trhu práce, inováciách či zelenej ekonomike.
V politickom kontexte môžu sociológovia sledovať medzinárodné dohody a environmentálne záväzky krajín. V sociálnej sfére zasa hovoria o tom, že sa aktivizujú hnutia, konajú sa klimatické štrajky, vznikajú nové subkultúry, napríklad zero-waste. Môžu sledovať hodnoty a názory aktivistov aj skeptikov a zaoberať sa tiež javom, ktorý sa nazýva zelené vymývanie mozgov.
Diskusie o klimatickej zmene sa delia na dva tábory. V prvom sú tí, ktorí ju popierajú. Podľa nich ide o neúmerne nafúknutý problém, ktorému sa netreba venovať. V druhom zas aktivisti. Tí ju považujú za závažný globálny problém, ktorý nemožno ďalej odkladať.
Celosvetový klimatický štrajk 20. septembra 2019 podporila aj Univerzita Komenského v Bratislave. Zdroj: Tomáš Madeja
Popieranie poznatkov klimatológov a skepticizmus má viacero foriem. Ide o popieranie existencie samotného javu, vážnosti jeho dopadu či nesúhlas s tým, že ľudská činnosť je jeho príčinou.
Starý kontinent po nástupe novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej prijal Európsku zelenú dohodu, ktorá obsahuje prechod na udržateľné ekologickejšie hospodárstvo, ochranu životného prostredia a biodiverzity, znižovanie emisií a uhlíkovú neutralitu, spomalenie klimatických zmien, podporu výskumu a inovácií, energeticky hospodárne budovy či prechod na elektromobilitu.
Podľa prieskumu až 73 percent Slovákov buď o dohode nepočulo, vie o nej veľmi málo, alebo sa nevedia vyjadriť. Zvyšok ju pozná, avšak postoj k nej majú rozdielny. Pätnásť percent ľudí si myslí, že ide o dobrú myšlienku, ktorú sa ale nepodarí naplniť. Päť percent ju považuje za nezmysel a je proti jej realizácii. Naopak, sedem percent sa s iniciatívou stotožňuje a považuje ju za výborný plán.
Prechod na zelenú ekonomiku sa vníma ako príležitosť
Môže prechod na zelenú ekonomiku znamenať vytvorenie nových pracovných miest v oblasti elektromobility, obnovy budov, recyklácie či obnoviteľných zdrojov? Takmer pätina opýtaných súhlasila úplne, vyše tretiny skôr súhlasilo, čo predstavuje viac ako polovicu respondentov. Zhruba štvrtina zastáva nerozhodnú pozíciu, štyri percentá vôbec nesúhlasili, vyjadrili skôr obavy.
Viac ako tri štvrtiny opýtaných si myslí, že podpora z verejných financií by sa mala venovať prechodu na čisté energie, hoci by to znamenalo zníženie dotácií na fosílne palivá.
Ľudia majú aj očakávania, pretože 75 percent Slovákov súhlasí s postojom, že prispôsobenie sa nepriaznivým dopadom zmeny klímy môže mať pozitívne dôsledky pre obyvateľov EÚ.
Pozrite si
Až 91 percent opýtaných si myslí, že by sme mali znížiť emisie skleníkových plynov na minimum a zároveň kompenzovať zvyšné emisie napríklad zalesňovaním, aby sa hospodárstvo EÚ stalo do roku 2050 klimaticky neutrálnym.
Za zodpovedného za boj s klimatickou zmenou v EÚ považuje 61 percent Slovákov podniky a priemysel, 58 percent vlády jednotlivých štátov a necelá polovica zas Európsku úniu. Osobnú zodpovednosť za boj vníma 34 percent respondentov.
Až dve tretiny ľudí podnikli osobné opatrenia v boji proti zmene klímy, takmer tridsať percent zas nie. Najviac respondentov, t. j. 72 percent, recykluje odpad a snaží sa ho znížiť. Viac ako polovica je za vyhýbanie sa jednorazovým obalom. Vyše tretina zas pri kúpe spotrebiča zvážila energetickú úspornosť. Pravidelnú alternatívnu dopravu ako chôdzu, bicykel či MHD namiesto auta využíva 29 percent opýtaných.
Zdroj: Prezentácia K. Strapcovej
Pandémia ako dôsledok zásahov človeka?
Ako ľudia reagovali na pandémiu na sociálnych sieťach? Tu je výber: „Ľudstvo dostalo presne takú chorobu, ako potrebovalo…“ „Prestávali sme si vážiť zdravie, a preto sme dostali takú chorobu, aby sme si uvedomili, že na ňom úplne najviac záleží.“ „Prestávali sme si vážiť prírodu, a preto sme dostali takú chorobu, aby bol pobyt v nej pre nás taký vzácny.“ „Mysleli sme si, že sme páni na tejto zemi, a preto sme dostali túto chorobu, aby nás niečo miniatúrne, čo ani nevidno, dokázalo skrotiť, dať nám príučku a trochu pokory.“
Výskum ukázal, že 38 percent ľudí úplne alebo skôr súhlasí s tvrdením, že pandémia koronavírusu je dôsledkom neprimeraných zásahov človeka do prírody. S postojom skôr alebo vôbec nesúhlasí 45 percent opýtaných.
Životné prostredie má už dlhodobejšie vyššiu podporu medzi ľuďmi ako podpora ekonomického rastu. Predmetom skúmanej otázky boli výroky, ktoré ľudia používajú, keď diskutujú o životnom prostredí a ekonomickom raste.
S tvrdením, že ochrana životného prostredia by mala mať prednosť, hoci aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu a určitého úbytku pracovných miest, sa v roku 2020 stotožňovalo 55 percent opýtaných. Je to o päť percentuálnych bodov menej ako v roku 2017.
S výrokom, že ekonomický rast a rast pracovných miest by mal mať hlavnú prednosť, dokonca aj keď v určitej miere utrpí životné prostredie, súhlasí 24 percent ľudí. Aj v tomto prípade ide o pokles oproti roku 2017, a to o šesť percentuálnych bodov.
