Ilustračné foto: Čističky odpadových vôd. Zdroj: NRO
Cieľom Európskej zelenej dohody a Zelenej obnovy ekonomiky je podporovať inovačné technológie a environmentálne riešenia, ktoré posunú Európsku úniu dopredu. Zelená obnova môže oživiť hospodárstvo štátov Európskej únie zasiahnutých dôsledkami pandémie COVID-19.
Minister životného prostredia Ján Budaj sa pridal k iniciatíve na podporu Európskej zelenej dohody a Zelenej obnovy európskej ekonomiky. Tento dokument, ktorému vyjadrilo podporu už 13 európskych enviroministrov, vzala na vedomie aj vláda Slovenskej republiky. Ambiciózny plán zeleného reštartu európskej ekonomiky podporilo Slovensko ako prvý štát Vyšehradskej štvorky.
Európska zelená dohoda (European Green Deal) sa dá prirovnať k cestovnej mape kľúčových politík Európskej únie a opatrení na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050. Stanovisko ministra Jána Budaja s potešením prijal minister životného prostredia Dánska, ktorý túto iniciatívu koordinuje. K iniciatíve sa pridávajú aj ďalšie štáty, napr. Slovinsko, Malta alebo Írsko.
Nová stratégia rastu?
Zelená dohoda podporená investíciami do ekologických technológií, udržateľných riešení a nových podnikov môže byť novou stratégiou Európskej únie v oblasti rastu. Kľúčový význam pre jej úspech má zapojenie verejnosti i všetkých zainteresovaných strán, ako aj ich záväzok v záujme pokroku v tejto oblasti.
Jej cieľom je stanoviť cestu prechodu, ktorý bude spravodlivý a sociálne vyvážený. Je navrhnutá tak, aby z veľkej transformácie, ktorá stojí pred nami, nebol vynechaný žiaden jednotlivec ani región.
Jej súčasťou je plán opatrení, ktoré majú podporiť účinné využívanie zdrojov prostredníctvom prechodu na čisté obehové hospodárstvo, obnoviť biodiverzitu a znížiť znečistenie. Taktiež opisuje nevyhnutné investície a dostupné finančné nástroje. Vysvetľuje, ako zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu transformáciu.
Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné spraviť opatrenia vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva. Bude nutné investovať do technológií šetrných voči životnému prostrediu, podporovať inovácie v priemysle, zavádzať ekologickejšie, lacnejšie a zdravšie formy súkromnej a verejnej dopravy, dekarbonizovať sektor energetiky, zabezpečiť vyššiu energetickú účinnosť budov, ale najmä spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť globálne normy kvality životného prostredia.
Súčasťou zelenej ekonomiky je aj obehové hospodárstvo. Zdroj: EP
Zelená obnova európskej ekonomiky
Európska únia bude takisto poskytovať finančnú podporu a technickú pomoc ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré prechod na ekologické hospodárstvo najviac zasiahne. Ide o takzvaný mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý v rokoch 2021 – 2027 pomôže v najviac postihnutých regiónoch zmobilizovať najmenej 100 miliárd eur.
Zelená ekonomika sa v súlade so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja zameriava na riešenie environmentálnych problémov. Medzi kľúčové patrí napríklad klimatická zmena, biodiverzita, prírodné zdroje a ekosystémové služby, spotreba a výroba či mestá.
Slovensko má šancu zaradiť sa do programov Zelenej obnovy európskeho hospodárstva, čo prinesie priaznivú politickú, ale aj ekonomickú pozíciu v rokovaniach o rozpočte Európskej únie. V mnohých oblastiach environmentálnych politík totiž zatiaľ zaostávame a nevyužívame príležitosti hospodárskeho rozvoja. Pripojenie Slovenska k celoeurópskej iniciatíve nám môže priniesť zdravšiu krajinu, financie a aj nové pracovné miesta.
Otvoriť obchody a naštartovať továrne nestačí
„Na úspešný reštart Slovenskej republiky nebude stačiť iba otvoriť obchody a doterajšie prevádzky, pretože Slovensko už potrebuje kvalitatívnu zmenu. Napríklad vo využívaní nových informačných a environmentálnych technológií, prostredníctvom ktorých sa môžeme zbaviť rizík jednostranného zamerania slovenského priemyslu, slabej potravinovej sebestačnosti a konečne začať riešiť aj zaostávanie regiónov. Je najvyšší čas skončiť nielen dobu rozsiahlej štátnej korupcie, ale aj dlhodobé ignorovanie modernizácie a ekologizácie, to znamená ozdravenia Slovenska. Aj o tom je naša skúsenosť s COVID-19. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou a úspešnejšou krajinou!“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj.
„Všetci si uvedomujeme, že následky koronakrízy budú bolestivé, ale nepotrvajú dlho. Avšak nečinnosť v prijímaní opatrení proti klimatickej kríze by mali závažné a dlhodobé dôsledky. Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je kľúčový. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou, čistejšou a úspešnejšou krajinou,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Environmentálne, zdravotné a ekonomické ciele sú vzájomne prepojené, preto je potrebné hľadať súčinnosť prijímaných politík a stimulov. „Opatrenia môžu byť príležitosťou investovať do transformácie hospodárstva a technologických inovácií, nových biznis modelov, široko uplatňovanej adaptácie na zmenu klímy alebo tvorby nových zelených pracovných miest,“ pripomenul minister Ján Budaj.
Marta Bartošovičová
Zdroj: MZP SR, Európsky parlament