Aj ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, si mysleli, že sa nakazia častejšie než opýtaní, ktorí očkovanie odmietajú.
Ilustračná fotografia. Nad kozubom visia doma ušité rúška pre rodinu. Zdroj: iStockphoto.com
Väčšina ľudí si na začiatku októbra myslela, že sa v najbližších mesiacoch nenakazí koronavírusom. Najviac sú o tom presvedčení respondenti, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. Najčastejšie očakávajú nakazenie sa respondenti, ktorí sa ešte len plánujú dať zaočkovať.
Také sú zistenia jedenástej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorá prebehla v období od 5. až 10. októbra 2021. V tomto období sa zhoršovala epidemiologická situácia a okresy sa postupne sfarbovali podľa pravidiel covidového automatu do tmavších farieb. Od 4. októbra podľa neho už nebol ani jeden okres zelený. Očakávalo sa zahájenie očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.
Pozrite si
Kto očakáva, že sa nakazí
Vo výskume mali respondenti možnosť odpovedať na otázku, či si myslia, že sa v najbližších mesiacoch nakazia koronavírusom. Len 8,2 percenta opýtaných odpovedalo možnosťami „áno“ alebo „skôr áno“. Naopak, viac ako polovica ľudí si zvolila „nie“ alebo „skôr nie“. Viac ako tretina respondentov priznala, že nevie.
Výrazný rozdiel je v odpovediach ľudí, ktorí sa už dali zaočkovať, a tých, ktorí tak spraviť neplánujú. Kým v prvej skupine očakáva vyše deväť percent ľudí, že sa nakazia, v druhej skupine je tento podiel len zhruba päť percent.
Rozdiel pri odpovedi „nie“ a „skôr nie“ je oveľa výraznejší. Až 62,7 percenta opýtaných, ktorí sa očkovať neplánujú, si myslí, že sa koronavírusom nenakazí. Medzi zaočkovanými je takýchto respondentov 53,1 percenta.
„Zistenie, že nezaočkovaní si nemyslia, že sa v najbližších zimných mesiacoch nakazia koronavírusom, zodpovedá záveru, že ľudia, ktorí očkovanie odmietajú, zároveň podceňujú riziko nákazy,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Medzi ľuďmi, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, bola v prieskume záporná odpoveď celkovo najčastejšou. Dokonca aj opýtaní, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, si mysleli, že sa nakazia častejšie než respondenti, ktorí očkovanie odmietajú.
Starší si častejšie myslia, že sa nenakazia
„Zaujímavá je skupina 6,5 percenta opýtaných, ktorí očkovanie ešte len plánujú. V tejto skupine je najvyšší podiel ľudí, ktorí očakávajú, že sa koronavírusom v najbližších mesiacoch nakazia. Naznačuje to, že obava z nakazenia je v súčasnosti motivátorom dať sa zaočkovať len pre relatívne obmedzenú skupinu ľudí, ktorí s očkovaním síce dlho váhali, ale nebezpečnosť ochorenia COVID-19 nezľahčujú,“ doplnil Bahna.
Starší respondenti a ľudia, ktorí sa epidémie neobávajú, si častejšie myslia, že sa nenakazia koronavírusom.
„Veľký podiel starších respondentov, ktorí neočakávajú, že sa nakazia, je zrejme jedným z faktorov, ktorý vysvetľuje našu slabú mieru očkovania vo vyšších vekových kategóriách,“ vysvetľuje sociológ.
Odpoveď na otázku nesúvisela s aktuálnou pandemickou situáciou v danom okrese. Ľudia z bordových alebo červených okresov si v porovnaní s ľuďmi z oranžových, teda menej rizikových okresov, nemysleli, že sa nakazia častejšie.
„Naše dáta znovu potvrdzujú, že postoje k očkovaniu a vnímanie rizika nákazy nesúvisia s reálnou epidemiologickou situáciou. Je to skôr vecou individuálnych presvedčení. Je pozoruhodné, že napriek tomu, že tu máme už tretiu vlnu pandémie, až šesťdesiat percent z tých, ktorí neplánujú očkovanie, stále podlieha ilúzii vlastnej nezraniteľnosti,“ hovorí Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
„Tá je často sprievodným javom odmietania očkovania. Viac než polovica z už zaočkovaných či z tých, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, naopak, zrejme dôveruje tomu, že očkovanie ich pred nákazou účinne ochráni,“ dodáva Lášticová.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
