Výsledky vedcov ukazujú, že aj zdanlivo špecializované organizmy môžu byť veľmi úspešnými kolonizátormi.
Spathoglottis plicata. Niektoré z testovaných húb boli geograficky izolované od rastlín viac než 9 000 kilometrov. Napriek tomu s nimi rastlina dokázala nadviazať vzťah. FOTO: Botanický ústav AV ČR
Orchidey bývajú považované za citlivé rastliny s veľmi špecifickými nárokmi na prostredie. Zo začiatku života sú závislé od symbiózy s hubami, ktoré im poskytujú potrebné živiny. To je jeden z dôvodov, prečo sa väčšina orchideí len ťažko rozširuje mimo svojho pôvodného areálu. Napriek tomu existujú druhy, ktoré sa počas niekoľkých desaťročí rozšírili z juhovýchodnej Ázie do tropických oblastí po celom svete a na niektorých miestach sa správajú invázne. Medzinárodný tím vedcov vedený Tomášom Figurom z Botanického ústavu Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) teraz odhalil, aké vlastnosti im tento mimoriadny úspech umožňujú.
Štúdia sa zamerala na dva druhy ázijských suchozemských orchideí – Arundina graminifolia a Spathoglottis plicata. Oba druhy dnes nájdeme ďaleko za hranicami ich pôvodného areálu, napríklad v Južnej a Strednej Amerike, Afrike alebo na tichomorských ostrovoch.
Vedci testovali, či môžu byť za úspechom týchto orchideí ich semená a schopnosť spolupracovať s rôznymi druhmi húb. Ukázalo sa, že práve táto kombinácia hrá kľúčovú úlohu.
Orchidea Spathoglottis plicata dokázala vytvárať symbiotické vzťahy so širokým spektrom húb z čeľade Tulasnellaceae pochádzajúcich z rôznych častí sveta. Vďaka tejto flexibilite má rastlina väčšiu šancu nájsť vhodného partnera prakticky kdekoľvek, kam jej semeno doletí.
„Ukazuje sa, že táto orchidea nie je vyberavá. Dokáže spolupracovať s hubami z rôznych kontinentov, čo jej výrazne uľahčuje kolonizáciu nových území,“ hovorí Tomáš Figura z Botanického ústavu AV ČR.
Orchidea Arundina graminifolia, druhý skúmaný druh, zvolil inú stratégiu. Je viac závislý od konkrétnej skupiny symbiotických húb, ale produkuje mimoriadne veľké semená – jedny z najväčších z čeľade vstavačovité. Väčšie embryo obsahuje viac zásobných látok, ktoré môžu mladej rastline pomôcť prekonať kritické obdobie po vyklíčení.
Výskum zároveň ukázal, že ani tieto relatívne veľké semená sa bez vonkajšieho zdroja uhlíka nezaobídu. Orchidey si zachovávajú typickú závislosť od húb, ktorá je charakteristická pre celú skupinu rastlín.
Výsledky výskumu pomáhajú lepšie pochopiť nielen biológiu orchideí, ale tiež všeobecné mechanizmy biologických invázií. Invázne druhy predstavujú jednu z najväčších hrozieb biodiverzity na svete a schopnosť predvídať ich šírenie je dôležitá vzhľadom na ochranu prírody.
„Naše výsledky ukazujú, že aj zdanlivo špecializované organizmy môžu byť veľmi úspešnými kolonizátormi. Každý z druhov využíva inú stratégiu, ale oba našli spôsob, ako prekonať prekážky spojené so šírením sa do nových prostredí,“ dodáva Tomáš Figura.
Štúdia vznikla v spolupráci vedcov z Botanického ústavu AV ČR, Univerzity Karlovej v Prahe a zahraničných inštitúcií vo Francúzsku, v Nizozemsku a Poľsku.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
