Prúdenie roztaveného železa vo vonkajšom zemskom jadre nečakane zmenilo smer. Dáta z európskych satelitov teraz pomáhajú vedcom pochopiť skrytú dynamiku v centre našej planéty.
Vizualizácia magnetického poľa Zeme, ktoré vzniká vďaka neustálemu pohybu roztaveného železa hlboko v útrobách našej planéty. Tento proces pripomína fungovanie obrovského dynama. Zdroj: ESA/AOES Medialab
Hlboko pod našimi nohami víri obrovský oceán tekutého železa. Tento plynulý pohyb neustále generuje dôležité magnetické pole Zeme, ktoré nás chráni pred nebezpečnou slnečnou radiáciou. Ešte nedávno odborníci predpokladali pomerne stabilné prúdenie tohto materiálu na západ. Najnovšie satelitné merania však tento starý predpoklad úplne vyvrátili.
Záhadný obrat pod Tichým oceánom
Vedci dlhodobo vychádzali z historických meraní drobnejších zmien magnetického poľa. V roku 2010 však nastala hlboko v útrobách planéty obrovská zmena. Tok tekutého materiálu pod Tichým oceánom náhle zmenil smer. Kvapalné železo sa začalo silne pohybovať na východ.
Výskumníci z Edinburskej univerzity nedávno analyzovali dlhodobé satelitné údaje. Zistili postupné oslabovanie tohto východného prúdenia od roku 2020. Príslušný výskumný tím zastrešuje Fakulta geovied Edinburskej univerzity. Vedie ho výskumník Frederik Dahl Madsen, podľa ktorého súvisí zmena toku s dianím v pevnom vnútornom jadre.
Oči na obežnej dráhe
Pohyb vonkajšieho jadra vedci nazývajú odborným termínom geodynamo. Skúmať tento fenomén predstavuje mimoriadne náročnú výzvu. Odborníci nedokážu fyzicky nazrieť tisícky kilometrov pod zemskú kôru, preto využívajú veľmi presné merania z blízkeho vesmíru. Európska vesmírna agentúra vyslala na orbitu špeciálnu konšteláciu Swarm. Od roku 2013 tieto tri satelity detailne mapujú naše geomagnetické pole. Spoľahlivo rozoznávajú signály zo samotného jadra od iných zdrojov. Misia poskytuje vedeckej komunite cenné a hlavne nepretržité dáta. Odborníci tak vidia okamžité zmeny v pohybe tekutého kovu.
Dnes už vedci nemusia čakať na oneskorené pozemné merania. Tieto observatóriá totiž stoja výlučne na pevnine a úplne vynechávajú oceány. Výskumníci skladali pre chýbajúce dáta z morí celkový obraz veľmi dlho.
Extrémne zrýchlenie a slabnúci štít
Dáta zo satelitov odhalili v reálnom čase aj ďalšie anomálie. Výskumníci z Leedskej univerzity objavili extrémne rýchly prúd tekutého železa. Tento fenomén sa v jadre pod Aljaškou nepretržite zrýchľuje. Pohyblivý kov tu dosahuje prekvapivú rýchlosť. Za jediný rok pretečie vzdialenosť viac ako štyridsať kilometrov. Pre hlboké vnútro Zeme to znamená obrovské tempo.
Odborníci z Technickej univerzity v Dánsku súčasne sledujú oslabovanie magnetického štítu. Tento nebezpečný jav sa týka najmä oblasti nad južným Atlantikom. Táto juhoatlantická anomália sa od roku 2014 výrazne zväčšila. Magnetické pole tu funguje presne naopak. Siločiary bežne vyžarujú z jadra smerom von k povrchu. V tejto anomálii sa však nečakane stáčajú naspäť. Vracajú sa priamo do stredu našej planéty. Tento spätný tok výrazne zoslabuje celkovú silu nášho štítu.
Tieto objavy jasne potvrdzujú neustálu premenlivosť magnetického poľa Zeme. Jeho slabnutie priamo vystavuje orbitálne satelity nebezpečnej vesmírnej radiácii. Výkyvy magnetického poľa dokážu vážne narušiť globálne navigačné systémy lodí a lietadiel. Silné slnečné búrky môžu pri oslabenom štíte dokonca zničiť elektrické siete.
Náhle zmeny prúdenia v jadre vyvolávajú mnohé dôležité vedecké otázky. Predstavuje tento obrat toku len krátkodobú výchylku alebo pravidelný cyklus? Tekuté železo možno získa odlišný smer prúdenia natrvalo. Zemské jadro by tak prešlo do úplne nového režimu fungovania. Naša planéta očividne stále ukrýva mnohé nespoznané fenomény. Budúce dáta zo satelitných misií poskytnú vedcom ďalší potrebný materiál a ďalšie dôkazy.
(KAM)
