Pripomíname si Svetový deň duševného zdravia. V tomto roku sa nesie v duchu témy Urobme starostlivosť o duševné zdravie realitou pre všetkých.
Zdroj ilustrácie: iStockphoto.com
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) konštatuje, že na Svetový deň duševného zdravia, t. j. 10. októbra, uplynie vyše osemnásť mesiacov od začiatku pandémie covid-19, ktorá mala veľký vplyv na duševné zdravie ľudí. Upozorňuje, že pandémia osobitne zasiahla duševné zdravie zdravotníkov a ďalších pracujúcich v prvej línii. Okrem toho aj študentov, ľudí žijúcich osamote a ľudí, ktorí trpia duševnými chorobami.
Prieskum WHO, ktorý sa uskutočnil v polovici roku 2020, zreteľne ukázal, že pandémia výrazne obmedzila služby, ktoré súvisia s duševnými, neurologickými poruchami a poruchami vyplývajúcimi z užívania návykových látok.
WHO každoročne zastreší Svetový deň duševného zdravia inou témou. Tento rok znie Starostlivosť o duševné zdravie pre všetkých: urobme to realitou.
Duševné zdravie môže stratiť každý
WHO definuje duševné zdravie ako stav, keď je človek spokojný so svojím životom, využíva svoje schopnosti a svoj potenciál, zdravým spôsobom zvláda bežný životný stres, rieši problémy, vytvára a udržiava zdravé vzťahy. Vnímaná pohoda posilňuje odolnosť a sebavedomie, ktoré sú potrebné na úspešné zapojenie sa do spoločenstva, spoločnosti, profesionálneho života a vzťahov.
Pandémia osobitne zasiahla duševné zdravie zdravotníkov a ďalších ľudí v povolaniach pracujúcich v prvej línii. Zdroj ilustrácie: iStockphoto.com
Duševné zdravie a duševné poruchy sú dva protiľahlé konce jedného spektra a väčšina ľudí sa nachádza niekde medzi nimi. Neprítomnosť duševnej choroby nemusí vždy znamenať skutočné duševné zdravie. Duševne môže ochorieť ktokoľvek, dokonca je to pravdepodobnejšie ako to, že dostane rakovinu. Moderná spoločnosť bojuje najmä s epidémiou depresie a úzkostí.
Nasledujúce tri odstavce pochádzajú z aktuálnej informačnej kampane Svetovej zdravotníckej organizácie (pozri link: WHO) pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia:
Duševné poruchy niekedy začínajú už v detstve
- Takmer miliarda ľudí na svete trpí poruchou duševného zdravia (pri odhadovanom počte 8 miliárd obyvateľov Zeme je to každý 8. človek).
- Podľa odhadov trpí 5 percent dospelých ľudí na celom svete depresiou.
- Celosvetovo má duševné ochorenie každé siedme dieťa(mladý človek) vo veku 10 – 19 rokov. Polovica všetkých týchto porúch začína v 14. roku života, ale väčšina z nich sa v tom čase neodhalí, tým pádom ani nelieči.
- Ľudia s vážnymi duševnými poruchami, ako je schizofrénia, zomierajú o 10 – 20 rokov skôr ako bežná populácia. Pritom jedno zo 100 úmrtí je samovražda, ktorá je štvrtou hlavnou príčinou smrti mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov.
Na duševné ochorenia doplácame všetci
- Strata produktivity v dôsledku depresie a úzkosti, dvoch z najčastejších duševných porúch, stojí globálnu ekonomiku každý rok bilión dolárov (vyše 1,2 bilióna eur).
- Krajiny vynakladajú na duševné zdravie v priemere len 2 percentá zo svojich národných rozpočtov na zdravotníctvo. Investície v tomto smere za posledné roky vzrástli len minimálne, a to aj napriek silnejúcej rozvojovej pomoci.
Pozrite si
Dobré správy
- Niektoré z najčastejších duševných chorôb, napríklad depresie a úzkosti, sa dajú liečiť pomocou psychoterapie, liekov alebo kombináciou psychoterapie a liekov.
- Za každý dolár (1,15 eura), ktorý spoločnosť investuje do intenzívnej liečby depresie a úzkosti, sa jej vráti 5 dolárov (5,75 eura).
- Za každý dolár, ktorý spoločnosť investuje do dôkazmi podloženej liečby drogovej závislosti, sa jej vráti 7 dolárov (8 eur) v podobe znížených nákladov na kriminalitu a trestnú justíciu.
- Ak majú ľudia s ťažkými duševnými poruchami pravidelné zdravotné kontroly, môže to zabrániť ich predčasnému úmrtiu.
- Kvalitu života ľudí s autizmom a demenciou možno výrazne zlepšiť, ak ich opatrovatelia absolvujú primerané školenie.
- Ľudia s duševnými chorobami majú právo na ochranu a podporu prostredníctvom legislatívy v oblasti duševného zdravia, politiky, na rozvoj cenovo dostupných a kvalitných komunitných služieb v oblasti duševného zdravia a na pomoc kvalifikovaných odborníkov.
Zdroj ilustrácie: iStockphoto.com
Na Slovensku je to tak
Podľa štúdie Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2020 verejne dostupnej na nasledujúcom linku: Duševné zdravie a financie:
- Duševné poruchy vytvárajú slovenskej spoločnosti náklady vo výške až 2,1 mld. eur ročne (2,4 percenta HDP v roku 2019).
- Vyše polovica ľudí s duševnou poruchou je v produktívnom veku. Ľudia s duševnými poruchami trpia vo výrazne vyššej miere fyzickými ochoreniami, ktoré vedú k odvrátiteľným úmrtiam.
- Duševné poruchy sú tretím najčastejším dôvodom priznania dôchodku po muskoskeletálnych a onkologických ochoreniach.
- Invalidné dôchodky pre duševné poruchy sa priznávajú najmä ľuďom vo veku 19 – 39 rokov. Keďže výška invalidného dôchodku závisí od dĺžky odpracovaných rokov a výšky príjmu, týchto ľudí výrazne ohrozuje chudoba.
Úsilie o zmenu k lepšiemu
- Na Slovensku podporuje od roku 2000 aktívne duševné zdravie nezisková organizácia Liga za duševné zdravie. Okrem iného robí v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse vlastné výskumy. Posledný výskum zverejnili v auguste tohto roku, pozri nasledujúci link: Postoje k duševnému zdraviu – Slovensko 2021.
- 24. februára 2021 schválila slovenská vláda vznik nadrezortného orgánu, ktorý má prispieť ku koordinácii politiky štátu zacielenej na problematiku duševného zdravia, pozri nasledujúci link: Rada vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie. V októbri 2021 táto rada schválila:
– Deklaráciu aténskeho samitu WHO o opatreniach v oblasti starostlivosti o duševné zdravie v nadväznosti na vplyvy pandémie COVID-19,
– návrh na vytvorenie Národného centra duševného zdravia,
– návrh na realizáciu projektu Zber a spracovanie údajov o duševnom zdraví. Bližšie informácie o priebehu zasadnutia a schválených uzneseniach nájdete na nasledujúcom linku: Zasadnutia.
Zdroje: WHO, Štúdia Duševné zdravie a financie; Rada vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie
