Mrož, inak obyvateľ arktických vôd, blúdil pri západoeurópskom pobreží päť mesiacov. Zdá sa, že už našiel sever.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Od roku 1979 po súčasnosť priplávalo k pobrežiam Írska a Škótska viacero mrožov. V niektorých médiách hovoria o desiatich, v iných o dvojnásobku. Vzhľadom na to, že odhady sa týkajú štyroch desaťročí, tak či tak je jasné, že mrože sú v týchto lokalitách raritou. No kým v nich doposiaľ chvíľu pobudli, nabrali sily a zamierili domov, tento mrož sa vybral opačným smerom, popri pobreží Veľkej Británie, Španielska a Francúzska.
Všade, kde sa arktický cicavec s hmotnosťou okolo tony zdržal dlhšie, pritiahol obrovskú pozornosť. Podnikavci v turistických destináciách začali vyrábať suveníry s jeho obrázkom, hrnčeky a vankúše, v prímorskom Temby vo Wallese po ňom dokonca pomenovali pivo. Tešili sa, že im prilákal turistov a pomohol oživiť covidom zdecimovaný biznis. Majitelia člnov a lodiek, ktoré zničil, keď sa na ne chcel uložiť na odpočinok, pochopiteľne, hromžili.
Kto je hlupák
Zatúlaného mroža objavila 15. marca päťročná Muireann Houlihan na prechádzke s otcom na írskom ostrove Valentia. Kto by v takej situácii nenatočil video? Muireannin otec zaznamenal, ako sa mrož pokúša vyliezť na skalu pri pobreží a ako skĺzol späť do mora. Na ďalší pokus sa mu to vraj podarilo. Pre Muireann bolo stretnutie s mrožom obrovským zážitkom. V írskom rozhlase povedala, že ho doma nakreslila a premýšľala, aké by mu dala meno. Keby sa ukázalo, že je dievčatko, nazvala by ho Isabelle. Keby to bol chlapček, volala by ho Cian.
Ľudia na Twitteri ihneď založili účet s názvom Kde je Wally? V angličtine znamená wally hlupák, ale aj láskavo hlupáčik. Vzápätí však nenechali nikoho na pochybách, že tento prívlastok prináleží len ľudskému druhu a niekedy ho fakt nemožno použiť láskavo. Mám na mysli tých, ktorí sa napriek varovaniam ochranárov k zvieraťu nebezpečne približovali, len aby si s ním mohli spraviť selfie.
Linda Compton s dcérou Amy, dobrovoľníčky Welsh Marine Life Rescue (v preklade Waleská morská záchranná služba), strážili bezpečnosť Wallyho (a vlastne aj ľudí, ktorí sa k nemu približovali) šesť týždňov niekedy až štrnásť hodín denne. Podľa BBC news videla Linda ľudí, ktorí sa pre selfie pokúšali k zvieraťu dostať na paddleboarde, kajaku, vodnom skútri či svojpomocne priplávať. Jedna žena dokonca povedala svojim dvom deťom, aby vyplávali k Wallymu, zatiaľ čo ďalšie deti poletovali s dronmi tesne nad jeho hlavou.
Dvojica dobrovoľníčok síce preto bola v každodennom kontakte s políciou, ale skonštatovala, že tieto prípady predstavovali len jedno percento. Deväťdesiatdeväť percent ľudí chcelo z bezpečnej vzdialenosti vidieť mroža na vlastné oči, pretože je v danej oblasti raritou.
Prečo ho nemohli prepraviť lietadlom
Ochranári a morskí biológovia pre istotu v médiách dookola vysvetľovali, že sa k Wallymu netreba približovať, lebo je v strese z neznámeho prostredia a vyčerpaný dlhým plávaním. Ozrejmovali tiež, že lode a člny neničí zámerne, ale vylieza na ne preto, že mu chýbajú ľadové kryhy, na ktorých by si mohol oddýchnuť.
Wally, neskôr sa ukázalo, že ide o samčeka, je buď z východného pobrežia Grónska, alebo z nórskeho Svalbardu, kde žijú populácie mrožov. Padol preto aj návrh, že by ho mohli uspať a prepraviť domov lietadlom. Takto pomohli v roku 2008 ochranári 373 vyčerpaným tučniakom, pôvodom z Antarktídy, ktoré sa dostali až na brehy Brazílie tesne pod rovníkom. Záchranári predpokladali, že buď ich zaniesli studené morské prúdy, alebo nenašli dosť potravy na obvyklých miestach pri Patagónii, a tak plávali na sever. V prípade Wallyho ochranári túto možnosť zavrhli ako príliš riskantnú a stresujúcu pre také veľké zviera. Nespustili ho však z očí a pomáhali mu, ako vedeli.
Koncom marca Wally absolvoval štyristopäťdesiat kilometrov dlhú cestu z ostrova Valentia do Pembrokeshire, grófstva na juhovýchode Wallesu, kde pobudol dva mesiace. 20. mája ho prvýkrát videli pri pobreží Cornwallu, kde sa zdržal zhruba mesiac, asi aj vďaka tomu, že v prístave Padstow sa mu celkom pohodlne oddychovalo na rampe, pri ktorej kotvili záchranárske člny. Potom na pár dní navštívil La Rochelle v západnom Francúzsku a Bilbao v severnom Španielsku, kde sa konečne otočil na sever.
Vyrobili preň pontón
Zdalo sa, že Wally si to opäť namieril ku Cornwallu, ale 17. júna sa udomácnil v jeho blízkosti, na súostroví Scilly. V prístave St. Mary spôsobil v priebehu pár dní škodu na lodiach v hodnote zhruba tisíc dvesto eur. No potom si našiel ležovisko na záchranárskej lodi s ambulanciou, kde jeho prítomnosť tolerovali, pokiaľ práve nemuseli vyrážať do terénu. Zatiaľ mu spolu s morskými biológmi navrhli a skonštruovali pontón, na ktorom mohol bezpečne odpočívať.
Zdá sa, že na ňom Wally nazbieral sily na dlhokánsku plavbu do svojho domova, vzdialeného zhruba dve tisíc až tri tisíc kilometrov. Podľa posledných správ stále mieri na sever.
Prečo tento príbeh stojí za pozornosť? Napríklad preto, že hoci púť Wallyho mohli pobabrať hlúpi či nezodpovední ľudia, tí rozumnejší ich dokázali udržať pod kontrolou. Kiežby tomu tak mohlo byť vždy!
Zdroje: BBC news, walesonline.co.uk, dailymail.co.uk, independent.ie, itv.com, birdrescue.org, news.sky.com
