Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je necelá tretina opýtaných.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Ochota dať sa zaočkovať zostáva už od marca na pomerne stabilnej úrovni. Počet už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je 51,7 percenta, čo predstavuje oproti máju nárast o tri percentuálne body. Výraznejšie však narástol počet ľudí, ktorí očkovanie odmietajú. Povinné očkovanie väčšina opýtaných odmieta, pri názoroch na miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných je pomer zástancov a odporcov vyrovnanejší.
Desiata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla od 15. 7. až do 20. 7. 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad dvanásť rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré vakcinačné centrá začali očkovať bez registrácie.
Kto sa už dal zaočkovať
Ochota dať sa zaočkovať sa významnejšie nemení. Respondentov, ktorí sa už dali zaočkovať, je 41 percent. Ľudí, ktorí odpovedali kladne na otázku, či sa plánujú dať zaočkovať, keď sú dnes dostupné vakcíny proti novému koronavírusu, je zas 10,7 percenta. Dovedna je to v porovnaní s májovým výskumom iba minimálny nárast na úrovni štatistickej chyby.
Mierne však tiež stúpol počet opýtaných, ktorí očkovanie odmietajú. Kým v máji malo tento postoj takmer 31 percent ľudí, v súčasnosti je to 36 percent. To je najviac od decembra minulého roka. Výraznejšie poklesol počet nerozhodnutých respondentov, a to z 20,4 percenta na 12,3 percenta.
„V predchádzajúcich výskumoch sme evidovali pomerne veľkú skupinu respondentov, ktorí ešte neboli rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať. Najnovší výskum však ukazuje, že táto skupina nerozhodnutých sa zmenšuje a väčšia časť z nich sa zaraďuje skôr do tábora tých, ktorí očkovanie odmietajú,“ ozrejmuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Viac zaočkovaných je medzi obyvateľmi Bratislavského kraja. Patria sem aj ľudia zo sídiel nad dvadsaťtisíc obyvateľov a vysokoškolsky vzdelaní, ktorých je zaočkovaných vyše 53 percent. Menej zaočkovaných je medzi ľuďmi, ktorí odpovedali, že pre ich domácnosť je ťažké vyjsť z rozpočtom.
Postoj k očkovaniu z pohľadu voličov
Výrazne menej zaočkovaných je medzi voličmi opozičných strán. Výnimkou sú jedine podporovatelia strany Hlas-SD, ktorí sú zaočkovaní vo vyššej miere ako celá populácia. Naopak, viac zaočkovaných je medzi voličmi vládnych strán, výnimku tvoria podporovatelia strany Sme rodina. Ich zaočkovanosť je na úrovni 37,5 percenta.
Zaočkovaných je viac medzi opýtanými, ktorí dôverujú inštitúciám, ako sú vláda, zdravotníctvo či veda. Podobne sa vo väčšej miere dali tiež zaočkovať tí, ktorí vo svojom okolí poznajú ľudí s ťažkým priebehom ochorenia Covid-19. Respondenti, ktorí sa v minulosti už nakazili koronavírusom, sú zaočkovaní v podobnej miere ako celá populácia. Oproti minulosti však výraznejšie narástol počet ľudí, ktorí očkovanie odmietajú, a to o viac ako päť percentuálnych bodov, z májových 30,9 percenta ich počet stúpol na 36 percent.
Takmer tretina tých, ktorí odmietajú očkovanie, by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a získajú riadnu registráciu v liekovej agentúre. Necelých pätnásť percent opýtaných s odmietavým postojom by zmenilo názor, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára. Ďalšia vlna pandémie a opätovne naplnené nemocnice by zmenili názor vyše dvanástim percentám ľudí, ktorí vakcínu odmietajú.
Mutácie koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com
Malo by byť očkovanie povinné?
Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 31,2 percenta opýtaných, odmieta ho až 61,9 percenta. Zvyšok respondentov nevie otázku posúdiť. Väčšina už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie schvaľuje.
Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva je vyše 42 percent ľudí. Medzi tieto skupiny patria napríklad ľudia nad 65 rokov, zdravotníci, zamestnanci DSS, policajti, učitelia a podobne. Proti je 50,5 percenta, zvyšok sa nevie vyjadriť. Takmer dve tretiny už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľov schvaľuje.
Na otázku, či si myslia, že pre zaočkovaných by mali platiť miernejšie epidemiologické pravidlá ako pre nezaočkovaných (napríklad obmedzené cestovanie do zahraničia či návštevy hromadných podujatí), odpovedalo kladne takmer štyridsať percent respondentov. V májovom prieskume pritom súhlasilo 46,3 opýtaných. S miernejšími epidemiologickými opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasí 46,6 percenta, čo je nárast o viac ako desať percentuálnych bodov oproti májovým zhruba 35 percentám ľudí.
Medzi už zaočkovanými je za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných až 72 percent respondentov. Miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných podporujú voliči všetkých vládnych strán. Naopak, nesúhlasia s nimi voliči všetkých opozičných strán.
„Postoje k povinnému očkovaniu a k platnosti miernejších epidemiologických opatrení rozdeľujú spoločnosť do dvoch táborov: už zaočkovaní väčšinovo podporujú obidve opatrenia, nezaočkovaní sú ešte výraznejšie proti,“ všíma si Robert Klobucký.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov krajiny od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a štyrikrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
