Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., člen Učenej spoločnosti SAV, je profesorom fyziky a vedúcim Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na FMFI UK. V celosvetovom meradle významne prispel k pokroku v numerickom modelovaní šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach. Vyvinul pôvodné výpočtové metódy založené najmä na metóde konečných diferencií a hybridných prístupoch. Metódy patria medzi najpresnejšie a výpočtovo najefektívnejšie vo svete. Založil teoretickú a výpočtovú seizmológiu na Slovensku. Tím, ktorý vybudoval, patrí medzi svetovú špičku v numerickom modelovaní seizmického pohybu. Koordinoval analýzu seizmického ohrozenia elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach a výstavbu siete seizmických staníc na Slovensku. Bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Kyoto (Japonsko), Université Joseph Fourier v Grenobli (Francúzsko), hosťujúcim vedcom na University of Alberta (Kanada) a University of California at Santa Barbara (USA).
Ako vznikajú tektonické zemetrasenia a prečo aj relatívne slabé zemetrasenie môže spôsobiť tragédiu a rekordné ekonomické škody? Ako môžu v dôsledku zemetrasenia vzniknúť najväčšie škody vo vzdialenosti 380 km od epicentra? Sú zemetrasenia v strednom Taliansku, na zlome San Andreas v Kalifornii a na Sumatre rovnaké? O čom nás poučili zemetrasenia Mexiko (1985), Northridge (1994), Kobe (1995), Sumatra (2004), Haiti (2010)?
V priemere vznikne za rok približne 120 zemetrasení v intervale magnitúd 6.0 – 6.9. Každé z nich môže spôsobiť katastrofu, ak zasiahne obývanú oblasť. Najosídlenejšími sú práve oblasti, ktoré sú najzraniteľnejšie. Hustota osídlenia týchto oblastí a technologická zložitosť osídlenia rastie. Čo teda môžu robiť seizmológovia pre budúcnosť?
Priamy riadený experiment v seizmológii zemetrasení rovnako ako priame meranie v hĺbkach 5 km a viac nie je možné. Kľúčom je numerické modelovanie šírenia trhliny na zlome a šírenia seizmických vĺn a porovnanie syntetických seizmogramov so záznamami seizmometrov.
