Na svojom účte sa venuje rozličným témam od vzniku šedín cez závislosti až po červenanie sa.
Lenka Hrobárová a logo „Skúmavka". Zdroj: archív L.H.
„Keď som si zakladala instagramový účet, čakala som vlnu „hejtu”. Som veľmi prekvapená pozitívnymi ohlasmi a aj tým, že sa ľudia zaujímajú o vedu,” hovorí Lenka Hrobárová, na Instagrame tiež známa ako Skúmavka.
Vyštudovala Biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Komenského Univerzity v Bratislave. Aktuálne pracuje v súkromnej firme a dokončuje doktorát z molekulárnej biológie.
V rozhovore pre Veda na dosah sme sa jej pýtali, prečo sa rozhodla pre štúdium biochémie, na akom výskume pracovala počas doktorandského štúdia, aká bola jej motivácia, aby si založila vedecký účet na Instagrame, alebo koľko jej trvá vytvoriť jednu grafiku, ktorú dáva na sociálne siete.
V jednom z rozhovorov som o tebe čítala, že si chcela byť učiteľkou, no potom si si to rozmyslela. Prečo?
Možno to vyznie povrchne, ale ako prvé ma odradili platové podmienky. Okrem toho však vnímam, že v slovenskom školstve je veľmi ťažké presadiť nejaké inovácie a nový spôsob výučby, Uvedomila som si, že robiť učiteľa na Slovensku je skutočne ťažké.
Nakoniec si sa rozhodla pre štúdium biochémie na Univerzite Komenského v Bratislave. Prečo si si vybrala práve tento odbor?
Pôvodne som sa hlásila na medicínu, no nevzali ma. Rozhodla som sa preto študovať biochémiu.
Neskôr som si však uvedomila, že laboratórna práca mi vyhovuje omnoho viac. Mám totiž mnoho známych, ktorí študovali medicínu. Teraz už viem, že je to psychicky veľmi náročné povolanie.
Na štúdiu biochémie mi vyhovovalo, že mnoho predmetov sa prelínalo s medicínou. Na magisterskom štúdiu som polovicu z nich absolvovala na lekárskej fakulte, keďže som mala zameranie na klinickú biochémiu.
Vďaka štúdiu som sa naučila, ako fungujú procesy v ľudskom tele a aj diagnostiku rozličných ochorení z bunkového a molekulárneho hľadiska.
Biochémia je ťažký predmet najmä preto, že sa nedá iba nabifľovať, človek musí porozumieť tomu, čo sa učí. Aj preto študenti biochémiu neobľubujú.
Je ale užívanie kolagénu jediná možnosť, ako si zabezpečiť mladícky vzhľad? Kolagén je bielkovina, čiže prechádza procesom trávenia. Nemôžeme teda očakávať, že presne ten kolagén, ktorý užijeme ako doplnok stravy, sa nám dostane do kože a vyrovná vrásky. Kolagén sa po požití dostáva do žalúdka, kde je enzýmami rozložený na menšie aminokyselinové retiazky. Tieto malé retiazky sa dostanú do tenkého čreva, kde ich ďalšie enzýmy rozložia až na jednotlivé aminokyseliny (prípadne veľmi malé retiazky) a až takto sa dostávajú do krvi a odtiaľ tam, kde ich telo potrebuje. Telo však nevie, že tieto aminokyseliny pochádzajú z kolagénu alebo z iného proteínu. Jednoducho si vytvorí takú bielkovinu, ktorú práve potrebuje. A možností je naozaj dosť (telo obsahuje 80 000 – 400 000 proteínov). Zdroj: archív L. H.
Aktuálne si robíš malý doktorát z molekulárnej biológie. Aký je rozdiel medzi malým a veľkým doktorátom? Prečo si si vybrala práve malý doktorát?
Pri malom doktoráte vôbec nechodíš do školy, dôležitá je najmä práca v laboratóriu. To je prvý rozdiel. Chodila som pracovať do laboratória počas leta, urobila som všetky potrebné experimenty a teraz píšem rigoróznu prácu na základe výsledkov, ktoré som získala. Prácu však už píšem popri zamestnaní vo svojom voľno čase. Pri veľkom doktoráte majú študenti aj rôzne kurzy, ktoré musia absolvovať, na plný úväzok pracujú v laboratóriu a popri tom tiež prednášajú na univerzite. Minimálna dĺžka štúdia sú pri veľkom doktoráte tri roky.
Čomu sa venuješ vo svojej rigoróznej práci?
Vo svojej práci pokračujem vo výskume, na ktorom som pracovala už počas svojej diplomovej práce. Ide o epidemiologickú štúdiu zajačieho vírusu (EBHSV), ktorý je veľmi podobný králičiemu moru. V projekte sa snažíme vylepšiť jeho diagnostickú metódu tak, aby bola citlivejšia.
Ako prebieha výskum?
Do laboratória dostávame pečene zajacov, ktorých zastrelili poľovníci na Slovensku. Z týchto vzoriek skúmame, aká je incidencia vírusu, teda koľko zajacov ním je na našom území nakazených, a či trpeli aj inými pridruženými ochoreniami.
Na projekte pracujem pod vedením vedcov z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied a spolupracujeme aj s odborníkmi zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Cieľom našej práce je vylepšiť testovanie tak, aby sme dokázali v prípade zajacov zachytiť alebo diagnostikovať aj nižšie hladiny vírusu.
Hovoríš, že ide o relatívne nový vírus, ktorý sa na Slovensku predtým nediagnostikoval. Ako vedci identifikujú, že úhyny králikov spôsobuje nejaký nový patogén?
Pri tomto víruse si vedci dlho mysleli, že ide o rovnaký vírus, ktorý spôsobuje králičí mor, pretože klinické prejavy boli veľmi podobné. Rozdiely ukázal až dlhodobý výskum. Pri podrobnejšom skúmaní si vedci všimli určité odlišnosti pod mikroskopom a neskôr im ich domnienky potvrdilo aj genetické sekvenovanie.
Ako sa tento vírus v prípade králikov prejavuje?
Prejavy sú rôzne. Od psychických, napríklad depresie, až po rôzne krvácania, zlyhania pečene, svalové zášklby.
Na Instagrame si si založila účet pod menom Skúmavka. Snažíš sa na ňom popularizovať vedu. Čo ťa k tomu viedlo?
Som umelecky založený človek a popri práci v laboratóriu mi tento rozmer akosi v živote chýbal. Najprv som uvažovala nad tým, že sa začnem venovať vedeckej fotografii, ale nevidela som v tom väčší prínos pre iných ľudí.
Príspevky na mojom instagramovom účte sú grafiky, v ktorých vysvetľujem rozličné fyziologické procesy v ľudskom tele. Umožňujú mi graficky sa realizovať, mám však pocit, že je to prínosné aj pre iných ľudí.
Zároveň som počas pandémie videla, že sa ľudia strácajú v množstve informácií. Na svojom účte sa im snažím aj mechanizmy spojené s testovaním a očkovaním vysvetliť čo najjednoduchšie.
Podstata šedivenia je najmä genetická, zakódovaná v géne IRF4. Je veľmi pravdepodobné, že začnete šedivieť vtedy, keď začali vaši rodičia. Existujú ale aj vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť/urýchliť proces šedivenia, a to najmä fajčenie či stres. Predpokladá sa, že vplyvom stresu, ale aj fajčenia sa zvyšuje oxidačný stres, tvorí sa teda viac voľných radikálov, ako je peroxid vodíka, ktorý, ako som spomínala, melanocyty ničí. Šedivenie teda zdravším životným štýlom oddialite, no len natoľko, nakoľko to gény dovolia. Zdroj: archív L. H.
V príspevkoch na Instagrame sa venuješ rozličným témam. Vysvetľuješ v nich napríklad molekulárne mechanizmy závislostí či to, prečo šedivieme. Podľa čoho si vyberáš témy?
Väčšinou ide o spontánne nápady, ktoré si rovno zapisujem do excelovskej tabuľky. Počas štúdia mi trochu chýbalo, že nám učitelia často pri jednotlivých mechanizmoch nehovorili konkrétne príklady zo života. Bolo to veľmi abstraktné. A preto sa snažím na svojom profile ukázať vedecké vysvetlenie rôznych fyziologických procesov, ktoré sú súčasťou nášho života.
Ako tieto grafiky vytváraš a ako dlho ti tento proces trvá?
Všetky grafiky vytváram na grafickom tablete. A ako dlho to trvá? Ťažko povedať, je to rôzne. Keďže instagramový účet robím popri práci, nemôžem sa tomu venovať toľko, koľko by som chcela. Väčšinou to je od jednej do ôsmich hodín. Niekedy mi dlhšie než samotná grafika trvá vytvoriť rešerš k danej téme tak, aby som neuviedla žiadne nepravdy, podala fakty a nebolo to strohé.
