Hlavná téma májového čísla časopisu Quark je venovaná fyzike zemetrasení. V článku profesora Petra Mocza a jeho kolegov z Ústavu vied o Zemi SAV sa dozviete, prečo a ako sa tieto javy vyskytujú v určitých konkrétnych oblastiach.
Fyzika zemetrasení
Keby sme dokázali urobiť chemickú snímku vnútra Zeme, videli by sme, že vnútro Zeme je, veľmi zjednodušene, tvorené tenkou kôrou, hrubým plášťom a jadrom. Keď využijeme na snímkovanie Zeme seizmické vlny, zistíme, že plášť je tvorený tromi vrstvami tenšieho vrchného plášťa a hrubším spodným plášťom, pričom hrubšia vonkajšia časť jadra je kvapalná a menšia vnútorná tuhá. O snímke možno v jednom i druhom pohľade hovoriť preto, lebo ukazujú okamžitú štruktúru Zeme.
Keby sme mohli vnútro Zeme filmovať nepretržite, napríklad niekoľko miliónov rokov, a potom by sme si film veľmi zrýchlene premietli, videli by sme, že asi 100 km hrubá najvrchnejšia časť Zeme tvorená kôrou a časťou vrchného plášťa sa správa ako jedna vrstva. V porovnaní s ostatnou časťou plášťa sa pohybuje, a dokonca do nej môže klesať. Zjednodušene možno povedať, že táto 100 km hrubá dynamická vrstva – litosféra – neberie ohľad na chemický rozdiel medzi kôrou a vrchným plášťom. Celá je relatívne pevná, krehká a studená.
Tri rôzne pohľady do vnútra Zeme vytvárajú tri rôzne obrazy. Ešte by sme mohli pridať napríklad mineralogický obraz. Každý je pravdivý. To, ako tieto obrazy súvisia a čo sa deje vnútri Zeme, skúma najmä fyzika Zeme (geofyzika). Fyzika jediná môže vďaka povrchovým meraniam fyzikálnych veličín, matematickým metódam a numerickému modelovaniu skúmať celý objem našej planéty. Na základe fyzikálneho modelu štruktúry Zeme a procesov v nej sa potom rozvíjajú aj iné modely, napríklad chemický či mineralogický. Sústredíme sa len na dva javy – tektonické zemetrasenie a seizmické vlny.
Predvoj vesmírnej flotily
V marci odštartovala na obežnú dráhu slovenská družica GRBAlpha, ktorá môže vyšliapať cestu k flotile CubeSatov so špecifickým poslaním. Rozprávali sme sa o nej s astrofyzikom a vedeckým koordinátorom misie Norbertom Wernerom z Masarykovej univerzity v Brne.
Pohľad do minulosti
Väčšinu hviezd na oblohe pozorujeme s oneskorením mnohých rokov vzhľadom na ich vzdialenosť od nás. Dokázali by sme zo vzdialenosti 65 miliónov svetelných rokov vidieť dinosaury?
Lesní bubeníci
Ďatle sú medzi našimi druhmi vtákov výnimočné. Ako jediné dokážu tesať do tvrdých kmeňov stromov. Je až obdivuhodné, že to dokážu bez toho, aby si spôsobili zranenie.
Príliš ľudské oko, Kráľovná bronzovej doby, Snívajú chobotnice?, Prvý protipalec v histórii, Brzdenie antihmoty, Etna z vesmíru, Najpresnejšia sekunda, Enormné plytvanie jedlom, Dvojitá protilátka, Tichý zabijak, Koniec citlivým zubom, Magnetizmus čiernej diery. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov májového čísla časopisu Quark
Okno k exoplanétam
Novoobjavená blízka exoplanéta z kategórie superzemí umožní astrofyzikom a astrobiológom vyladiť metodiku skúmania atmosfér týchto telies.
Stavebnica života
Vytváraním syntetických buniek s minimálnym počtom génov potrebných na ich prežitie sa vedci snažia pochopiť základné stavebné kamene živých organizmov a života vôbec.
Spájanie čiernych dier
Observatóriá gravitačných vĺn zaznamenali vznik doteraz najhmotnejšej čiernej diery splynutím dvoch menších čiernych dier. Vytvorila sa tak možnosť overiť si naše názory na vznik čiernych dier.
Krajina naruby
Inverzia alebo zvrat georeliéfu je taký geomorfologický jav, pri ktorom sa pôvodné vyvýšeniny stávajú zníženinami a, naopak, územia zníženín sa menia na vyvýšeniny.
Kráľovná na Dunaji
Okrem toho, že je architektonickým skvostom a historickým centrom, ktoré bolo súčasťou aj našich dejín, patrí Budapešť aj k najväčším kúpeľným mestám na svete.
Kocky na orbite
Vďaka pokračujúcej miniaturizácii elektroniky sa malé satelity, ktorých cena je porovnateľná s cenou luxusnejších automobilov, stávajú dostupnými pre krajiny a spoločnosti, ktoré by ešte donedávna nemali v tejto oblasti šancu.
Luxus na koľajniciach
Potreby pohodlia či pocitov nevšednosti odsunú niekedy potrebu rýchlosti pri doprave celkom do úzadia. V prípade luxusných vlakov to platí dvojnásobne.
Spájať moria, deliť súše
Necelý týždeň, počas ktorého uviaznutá loď upchala Suezský prieplav, stačil na to, aby si svet uvedomil, že ani v 21. storočí sa nezaobídeme bez takých starobylých stavieb, akými sú umelé plavebné kanály.
Hustota kvapalín
Archimedov zákon sa dá zhrnúť aj do pravidla o hustotách. Ak má teleso menšiu hustotu ako kvapalina, do ktorej je umiestnené, pláva. Ak má teleso väčšiu hustotu ako daná kvapalina, potápa sa. A ak sa hustota telesa rovná hustote kvapaliny, teleso sa v nej vznáša.
Duality v modernej fyziky
Duality vo fyzike často prepájajú naoko veľmi rozdielne situácie a odhaľujú rôzne a dôležité aspekty skúmaných teórií. Dualitami je popretkávaná aj teória strún.
Domy, ktoré dýchajú
Zelená strecha nie je v architektúre novinkou. Sú krajiny, kde sa strechy zatrávňujú či skrášľujú kvetmi už desaťročia. U nás sa tento trend posilňuje v posledných rokoch.
Zmiešaný pôvod sapientov
Výskum DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdil ich bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom.
Zdroj: Quark
(DK)