Výmera európskych lesov stúpa, čelia však novým výzvam. Približuje ich Ing. Michal Vančo z Národného lesníckeho centra.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Správu s názvom Stav európskych lesov 2020 v decembri zverejnil sekretariát celoeurópskeho medzivládneho procesu FOREST EUROPE. Vydanie tejto, v poradí už piatej správy o stave európskych lesov po prvýkrát v histórii koordinovali slovenskí odborníci z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene.
Lesom sa na našom portáli venujeme pravidelne. Písali sme už napríklad o tom, že v dôsledku vysokých depozícií dusíka v lesoch európskych krajín klesá druhová rozmanitosť rastlín, ktoré v nich rastú. Uverejnili sme aj článok o projekte NLC, ktorého cieľom je zvýšiť stabilitu a adaptabilitu karpatských lesných ekosystémov na dopady klimatických zmien. Prečítať ste si mohli tiež napríklad o tom, že klimatickú krízu môžeme zmierniť rozumným využívaním dreva. Výsledky správy preto konfrontujeme aj s týmito témami.
Dobré čísla
Správa o stave európskych lesov pôsobí pozitívne. Výmera lesov v Európe za posledných 30 rokov podľa nej stúpla o 9 percent a lesy pokrývajú viac ako tretinu európskeho územia. Keďže sa ťažia iba približne tri štvrtiny objemu dreva, ktoré v lesoch každoročne prirastie, zásoba dreva a množstvo uhlíka viazaného v biomase európskych lesov stúpli od roku 1990 až o 50 percent. (Stromy pri svojom raste prostredníctvom fotosyntézy viažu uhlík z atmosféry a časť z neho ukladajú do dreva – pozn. red.)
Takmer štvrtina lesov v Európe sa nachádza na chránených územiach a za posledných 20 rokov sa výmera lesov chránených za účelom zachovania biodiverzity zvýšila približne o 65 percent. Lesy obhospodarované s prioritným cieľom ochrany pôdy, vody a iných ekosystémových služieb, takzvané ochranné lesy, tvoria približne 32 percent celkovej výmery lesov. Drvivá väčšina európskych lesov je prístupná pre verejnosť, pričom približne 6 percent z nich sú lesy prioritne určené alebo obhospodarované na účely rekreácie širokej verejnosti.
„Táto správa hodnotí stav lesov a hospodárenie v nich na základe 46 medzinárodne schválených indikátorov. Určite je pozitívne, že výmera lesov aj zásoba dreva v nich sa zvyšuje. To následne umožňuje aj vyššie udržateľné dodávky dreva z európskych lesov. Z environmentálnych ukazovateľov sa okrem výmery chránených lesov zvyšuje aj množstvo mŕtveho dreva ponechaného v lesoch, ktoré je v určitom množstve dôležitou podmienkou zachovania lesnej biodiverzity,“ vysvetľuje Ing. Michal Vančo. „Populácie lesných druhov vtáctva zostávajú počas 40 rokov ich monitoringu stabilné napriek tomu, že napríklad v poľnohospodárskej krajine vtákov ubúda. Lesy naďalej plnia aj sociálne funkcie, napríklad ľuďom, hlavne na vidieku, dávajú pracovné príležitosti. A zároveň je väčšina lesov v Európe dostupná na rekreáciu. Hlavným zistením tejto správy je, že v celoeurópskom meradle v lesoch nedochádza k odklonu od týchto pilierov udržateľného hospodárenia.“
Les v oblasti Aalborg v Dánsku, ktorý je obhospodarovaný prírode blízkymi postupmi. Foto: Matej Schwarz (NLS)
Požiadavky na lesy rastú
Správa o stave lesov Európy zároveň konštatuje, že požiadavky spoločnosti na európske lesy neustále rastú – či už je to zachytávanie uhlíka, ochrana biodiverzity, produkcia dreva ako obnoviteľnej suroviny nahradzujúcej neobnoviteľné zdroje a materiály (napríklad plasty), zabezpečenie živobytia pre miestne komunity najmä na vidieku, alebo poskytovanie možností rekreácie pre širokú verejnosť vrátane obyvateľov žijúcich v mestách. Kapacita lesov plniť širokospektrálne očakávania spoločnosti je však limitovaná. To prináša nevyhnutnosť kompromisov pri napĺňaní daných cieľov a záujmov, ako aj hľadanie primeraných ekonomických nástrojov kompenzujúcich vlastníkom lesa poskytovanie iných ako produkčných ekosystémových služieb.
Čína, svetovo najväčší znečisťovateľ ovzdušia, sa usiluje o zníženie obsahu CO2 v atmosfére intenzívnym vysádzaním lesov. Ing. Michal Vančo vysvetľuje, prečo sú v Európe obmedzené podmienky nasledovania tohto príkladu. „V Európe už nie je priestor na rozsiahle zalesňovanie pôdy ako v Číne, lebo väčšina nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy v nej bola zalesnená v 20. storočí. Druhý dôvod je, že podľa údajov, ktoré sa týkajú Európskej únie, lesy zachytávajú zhruba 10 percent človekom produkovaných emisií oxidu uhličitého. Problém nie je na strane lesov, ale na strane ľudstva a obrovského množstva emisií, ktoré produkuje.“
Ako znížiť uhlíkovú stopu
Odborník ďalej vysvetľuje, že aj napriek tomu majú európske štáty snahu využívať lesy na zachytávanie uhlíka. Aby tento proces fungoval, je dôležité, aby boli lesy zdravé a prírastok dreva v nich prevládal nad jeho rozkladom. Toho sú si štáty vedomé. „Dôležitý je aj takzvaný substitučný efekt, ktorý vychádza z toho, že niektoré materiály v našom hospodárstve, napríklad cement, oceľ alebo plasty, majú veľkú uhlíkovú stopu. Ak by sa nahradili tieto materiály drevom, povedzme, v drevostavbách, naša uhlíková stopa by sa znížila.“
Drevo je z hľadiska zelenej ekonomiky, ktorú presadzuje Európska únia, ideálny materiál. Možno ho totiž niekoľkokrát recyklovať. Drevený nábytok či stavebný materiál sa po tom, ako doslúži, môže recyklovať. Môže sa z neho vyrobiť papier a až napokon poslúži na výrobu energie, pričom takto uvoľnený CO2 opätovne zachytí nová generácia lesa.
„Z pohľadu bežného človeka je logické, aby sme drevo nevyvážali, ale spracovávali ho v domácich drevárskych reťazcoch. Nie som odborník v tejto oblasti, ale podľa mojich znalostí túto možnosť komplikujú pravidlá voľného obchodu a trhu. Napríklad pokiaľ by EÚ chcela pomocou legislatívy zamedziť globálnemu obchodu, hrozili by jej sankcie od Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá by si vynútila nápravu. Čiže nemôžeme zakázať dovoz a vývoz dreva. Je však možné napomáhať spracovaniu dreva u nás, a to podporou podnikateľského prostredia, inovácií a investícií v drevospracujúcom priemysle a podobne.“
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Globálne otepľovanie im škodí
Európske lesy a ich udržateľný manažment ohrozuje najmä prebiehajúca klimatická zmena a s ňou súvisiaci – v porovnaní s minulosťou – častejší výskyt veľkoplošných poškodení, ktoré majú charakter kalamít. Lesníci preto uvažujú aj o tom, že by v lesoch vysadili dreviny odolnejšie voči horúčavám a vetru. O jednom projekte tohto druhu sme písali tu.
Ing. Michal Vančo však hovorí, že ani toto riešenie nie je bez prekážok. „Okrem iného opäť aj pre legislatívu, ktorá bráni prevážaniu semien či sadeníc z jednej oblasti do druhej, a to preto, aby sa zachovala genetická pôvodnosť v populácii. Čiže ak by sme chceli previesť na Slovensko, dajme tomu, semená dubov z juhu Európy, museli by sme vyriešiť aj tieto legislatívne prekážky. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby sa s nimi neprenášali noví škodcovia. Tieto postupy, takzvanej asistovanej migrácie, sa však už začínajú aplikovať v niektorých krajinách, hoci poväčšine sú ešte len v štádiu pilotných projektov a pokusov.“
Cieľom je trvalá udržateľnosť
Odborník vysvetľuje, že úlohou správy o stave lesov Európy je poskytnúť štátom vierohodný podklad pre ich rozhodovanie pri tvorbe politík a legislatívy. Aktuálny obraz o rozdieloch v rozlohe a zdraví lesov, ale aj v legislatívach jednotlivých štátov Európskej únie by prípadne mohol jej zákonodarným orgánom pomôcť lepšie nastaviť a zjednotiť podmienky pre trvalú udržateľnosť.
Slovenský tím sekretariátu FOREST EUROPE, ktorý koordinoval prípravu správy, spolupracoval pri jej tvorbe s množstvom renomovaných zahraničných expertov a medzinárodných inštitúcií i organizácií, ako sú OSN, FAO, Európsky lesnícky inštitút, Európska environmentálna agentúra, Spojené výskumné centrum Európskej únie, Štatistický úrad Európskej únie EUROSTAT či ornitologická mimovládna iniciatíva PECBMS zaoberajúca sa monitoringom populácií vtáčích druhov na európskom kontinente.
Sumár správy Stav európskych lesov 2020 je tu a celá správa je dostupná tu.
Zdroj: TS Národného lesníckeho centra
