Účinky železníka, známeho aj pod rodovým menom verbena, oceňovali už Egypťania, Kelti či starí Gréci a Rimania.
Železník lekársky (Verbena officinalis L.). Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
V modernej fytoterapii je liečebné použitie železníka lekárskeho (Verbena officinalis L.) založené na tradícii ľudového liečiteľstva a čínskej medicíny. Najnovšie štúdie, realizované vedeckými inštitúciami po celom svete, ktoré boli publikované v renomovaných vedeckých časopisoch, uvádzajú jeho ďalšie cenné liečebné aplikácie: antioxidačné, antimikrobiálne, protizápalové, neuroprotektívne (ochraňujúce nervový systém), protirakovinové, analgetické a antikonvulzívne (liek proti záchvatom).
Bohatá história
Starí Egypťania verili, že bylina železníka vyrástla zo sĺz bohyne Eset. Meno tejto mocnej bohyne sa vzývalo pri mnohých liečiteľských obradoch s rastlinami a spomína sa aj na medicínskych papyrusoch.
Eset, matka sokolieho boha Hora, bola stelesnením ideálnej manželky. V období helenizmu (334 pred n. l. – 30 pred n. l.) sa jej mysteriózny kult rozšíril z Egypta do celého Stredomoria. Starí Gréci bohyňu pomenovali Izis a rastlinu železníka zasvätili Venuši. Kňazi bohyne Izis nosievali koreň rastliny na svojich rúchach.
Nástenná maľba zobrazujúca bohyňu Eset (Izis) nachádzajúca sa v jednej z hrobiek v Údolí kráľov, približne 1360 pred n. l. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: The Yorck Project (2002) 10.000 Meisterwerke der Malerei (DVD-ROM).
Verbena – posvätná bylina
Rodové meno verbena pochádza z rímskeho názvu pre posvätné byliny. Možno ho odvodiť od výrazu verbum (slovo), pretože na túto rastlinu prisahali vojaci légií. Viera v liečivé účinky železníka urobila z neho amulet proti akémukoľvek zraneniu. Z podobných dôvodov sa stal jednou z prísad nápoja lásky.
Rímsky spisovateľ Gaius Plínius Secundus (*23 – †79) vo svojej prírodopisnej encyklopédii rozlišoval dva druhy železníka. Označoval ich peristereon alebo peristerom – holubia bylina. Obradný význam názvu sa preniesol do politiky a slúžil rímskym vyslancom ako symbol počas mierových rokovaní s nepriateľom.
Uvedené skutočnosti pramenili predovšetkým z pôsobenia zboru kňazov Fetiálov a ich kolégia, ktorých preto nazývali Verbenári. Prvá zmienka o ich činoch sa objavuje v súvislosti s vojnou medzi mestami Alba Longou a Rímom (okolo 650 pred n. l.), keď páter Patratus dohodol prvú mierovú zmluvu.
Nástenná maľba z Herkulanea zobrazuje rituál kňazov bohyne Izis. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Yair-haklai
Druidi boli vysokopostavení keltskí kňazi, učenci a veštci. Zastávali najvyššie funkcie sudcov, liečiteľov, prírodovedcov alebo staviteľov.
Na druhej strane grécky lekár, lekárnik a botanik Pedanius Dioscorides (*40 – †90) túto rastlinu nazýval hierobonane – posvätná tráva.
Železník poznali aj Kelti. Druidi, keltskí kňazi, pripravovali zo železníka nápoj lásky, ktorý mal chrániť pred zlými duchmi, zahnať hnev a depresívne emócie a navodiť veselú náladu.
V kresťanstve sa o pôvode železníka traduje báj, ktorej ideový zámer poukazuje na fakt, že rastlina vyrástla z drôtu tŕňovej koruny Ježiša Krista – nášho Spasiteľa.
Železník v hudobných a literárnych dielach
Železník (verbena) sa spomína v opere Madame Butterfly, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie diela talianskeho skladateľa Giacoma Pucciniho.
V slávnej opernej árii sa hlavná postava Čo-Čo-San, mladá japonská nevesta amerického dôstojníka Pinkertona, nevie dočkať stretnutia s manželom. V túžobnom očakávaní porovnáva svoju vôňu s vôňou kvetov tejto rastliny – olezzo di verbena. Tragický príbeh japonskej gejše dodnes dojíma publikum na celom svete.
Zmienky o verbene nájdeme aj v literatúre. Vôňa verbeny (An Odor of Verbena) je názov siedmej a zároveň poslednej novely románu Nepremožení (The Undefeated, 1938) amerického básnika a prozaika, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Williama Faulknera (*1897 – †1962). Príbeh celého diela sa odohráva počas americkej občianskej vojny.
Novodobý symbol železníka nájdeme aj v americkom fantasy-hororovom seriáli Upírske denníky (The Vampire Diaries), ktorý sa vysielal aj na Slovensku. Rastlina verbeny sa v ňom využíva ako zbraň proti upírom, ktorá má utlmiť ich krvilačnosť. Pre zaujímavosť možno uviesť ešte diskusiu, prečo seriáloví tvorcovia použili na mučenie upírov verbenu a nie cesnak, ktorý je súčasťou klasických príbehov o grófovi Draculovi. Na záver sa konštatovalo, že cesnak je veľmi bežnou rastlinou a železník je síce dostupný, nejde však o tak často využívanú bylinu.
Pozrite si
Morfológia rastliny
Železník lekársky (Verbena officinalis L.) je trváca bylina. Dorastá až do výšky 0,7 až 1,0 m. Má vzpriamené hore protistojné rozkonárené drevnaté štvorhranné stonky, ktoré sú pokryté drsnými chĺpkami. Horné listy sú sediace, zúbkované, usporiadané oproti sebe, kým stredné sú trojdielne a spodné stopkaté a perovité.
Rastlina kvitne od júla do októbra. Vytvára malé svetlofialové kvety zhromaždené v špicatých voľných vrcholových kvetenstvách (klasoch), pričom viaceré sú umiestnené v pazuchách listov. Kvety sediace v pazuchách malých listeňov sú nezreteľne súmerné s rúrkovitým kalichom, dvojpyskovitou, päťpočetnou, zrastenolupienkovou, bledofialovou alebo bielou korunou. Majú štyri tyčinky a vrchný semenník. Plodom sú podlhovasté a rebrované schizokarpiá (tvrdky).
Kvet verbeny. Zdroj: Wikimedia Commons (obr. vľavo). Autor: Ivan Šalamon (obr. vpravo)
Výskyt
Prirodzené biotopy druhu sú rozšírené po celom svete – v Európe, Amerike, Severnej a strednej Afrike, Ázii a v Austrálii. Železník sa vyskytuje v nížinách a podhorských oblastiach do nadmorskej výšky 1000 m.
Nachádzame ho predovšetkým na smetiskách, rumoviskách, pri brehoch vôd, na úhoroch, medziach, pasienkoch a pri cestách. Obľubuje ťažké, vlhké, na dusík bohaté pôdy. Neprekáža mu ani spásanie a udupávanie dobytkom.
Verbena. Zdroj: Wikimedia Commons (obr. vľavo). Autor: Ivan Šalamon (obr. vpravo)
Zber a sušenie
Predmetom zberu na liečebné účely je vňať (Herba verbenae, Herba columbariae), najmä horná kvitnúca časť mladých stoniek a listy. Železník treba zbierať v čase, keď začína rastlina kvitnúť, ale ešte nevytvára plody.
Niekedy sa v ľudovom liečiteľstve zbiera a suší celá rastlina i s koreňmi. Korene sú dobrou prísadou do nakladaných uhoriek, ktorým dodávajú osobitne príjemnú príchuť.
Materiál sa suší v prievane v tenkých vrstvách, v tieni, ale aj umelým teplom od 35 do 40 stupňov Celzia.
Vňať je po usušení sivozelená, drsná, vráskavá, bez pachu a so slabou drsnou a horkou chuťou. Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu vňať.
Účinné látky
Fytochemický profil železníka lekárskeho poukazuje na jeho bohaté chemické zloženie, čo dokázal veľmi intenzívny vedecký výskum. Hlavnými skupinami sekundárnych metabolitov s výraznou biologickou aktivitou sú iridoidné glykozidy vrátane verbenalínu (verbenalozidu), aukubínu (verbenínu) a hastatosidu, ďalej fenylpropanoidové glykozidy a deriváty kyseliny kávovej – verbaskozid (akteozid), izoverbaskozid (izoakteozid) a eukovozid.
Bolo dokázané, že horký verbenalín má slabé kontrakčné účinky na hladké svalstvo maternice a je mierne toxický.
Verbenalín. Zdroj: Ivan Šalamon
V extraktoch železníka sa identifikovali flavonoidy, ako sú kempferol, luteolín, apigenín, vrátane špecifických látok – scutellareín a pedalitin. Pozoruhodná je aj prítomnosť fenolových kyselín, deriváty kyseliny chlorogénovej, ferulovej, protokatechovej, rozmarínovej a dikafeoylchínovej. Terpenoidné zlúčeniny sa nachádzajú v silici a patria sem monoterpenoidy (citral, limonén, cineol, karvón), diterpenoidy (karnosol, rosmanol, izorosmanol), seskviterpenoid (oxid karyofylénu) a triterpenoidy.
Rastliny obsahujú sacharidy ako kyselinu galakturónovú, arabinózu, galaktózu, ramnózu, xylózu, manózu, glukózu a veľa biogénnych prvkov, najmä draslík, fosfor, vápnik, horčík, zinok, železo, mangán a meď.
Pozrite si
Liečebné a kozmetické využitie
Droga železníka sa prednostne využíva ako vynikajúci posilňujúci prostriedok pri vyčerpanosti, slabosti a nervovej či psychickej únave. Železník je veľmi účinný pri psychogénnych bolestiach hlavy a pôsobí ako doplnkové antiepileptikum.
Zvyšuje sekréciu materského mlieka. Upravuje poruchy menštruačného cyklu. Diuretické pôsobenie sa využíva pri liečení zadržiavania vody v organizme, ale i pri výskyte piesku a kameňov v obličkách a v močovom mechúre.
Má význam pri zvýšení sekrécie zažívacích štiav a enzýmov, vďaka čomu zvyšuje chuť do jedla a zlepšuje trávenie. Dezinfikuje črevá a normalizuje črevnú mikroflóru. Podporuje činnosť pečene a napomáha detoxikácii organizmu.
V kozmetológii sa aplikuje vďaka prítomnosti silice s charakteristickou gáfrovou vôňou. V databáze kozmetických prísad, ktorú vedie Európska komisia, je extrakt zo zelených častí a extrakt zo zelených častí a z kvetov. Odporúčajú sa použiť ako zmäkčovadlá a ako pleťové kondicionéry. Izolovaný esenciálny olej s prchavými vonnými látkami je schválený tiež ako zložka parfumov. Aktuálne je na svetovom kozmetickom trhu množstvo rôznych kozmetických prípravkov obsahujúcich produkty zo železníka vrátane mydiel, šampónov na vlasy, masážnych olejov, telových mliek a pílingov.
Recepty
Obvyklou liekovou formou je zápar, ktorý sa pije 2- až 3-krát denne po 0,15 až 0,2 l. Vzhľadom na to, že droga mierne pôsobí i na svalstvo maternice, tehotné ženy by sa mali jej užívaniu vyhýbať.
Na rozpúšťanie močových kamienkov sa odporúča šťava z byliny. V mažiari rozdrvíme 50 g čerstvej vňate, ktorú pretlačíme cez hustú handričku a zmiešame s rovnakým množstvom vínneho octu. Po 14 dňoch lúhovania na teplom mieste prefiltrujeme. Užívame 3-krát denne 8 kvapiek.
Činnosť pečene a sleziny upravuje odvar pripravený z 30 g suchej vňate železníka, ktorú namočíme na pol hodiny do studenej vody. Roztok následne privedieme do varu, krátko povaríme a po 10-minútovom lúhovaní scedíme. Pijeme 1 šálku pred obedom a večerou.
Navonok sa odvar z drogy používa pri prechladnutí a zápaloch ústnej dutiny ako kloktadlo. Vo forme obkladov pomáha pri kožných chorobách, povrchových vredoch a ťažko sa hojacich ranách.
Slúži aj na povzbudenie nervovej činnosti, migréne, vyčerpanosti (pridáva sa do medicinálnych vín), pri chorobách močových ciest, pričom sa zvyčajne užíva v maceráte (3 lyžičky na 2 poháre vody) alebo v zápare (2 – 5 g na pohár).
Ústna voda zo železníka zabraňuje tvorbe zubného kazu. Na jej prípravu použijeme hrsť vňate, ktorú dáme do 5 dl čistej ražnej pálenky a necháme 5 až 7 dní lúhovať. Potom precedíme, vňať vylisujeme, obidve tekutiny zlejeme a jemne prefiltrujeme. Skladujeme v dobre uzavretej fľaši.
Upozornenie
Droga nie je vhodná na dlhodobú aplikáciu vyšších dávok. Pre pôsobenie na kontrakcie maternice sa rovnako neodporúča jej používanie v tehotenstve.
Použitá literatúra:
Duke, J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd ed., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Kubica, P., Szopa, A., Dominiak, J., Luczkiewicz, M., Ekiert, H. 2020: Verbena officinalis (Common Varvain) – A Review on the Investigations of this Medicinally Important Plant Species. In: Planta Medica, Vol. 86, Iss. 17, p. 1241-1257
Rehecho, S., Hidalgo, O., Garcia-Iniguez de Cirino, M., Navarro, I., Astiasaran, I., Ansorena, D., Cavero, R.Y., Calvo, M.I. 2011: Chemical Composition, Mineral Content and Antioxidant Activity of Verbena officinalis L.. In: LWT-Food Science and Technology, Vol. 44, Iss. 10, p. 875-882
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Tobyn, G., Denham, A., Whitelegg, M. 2016: The Western Herbal Tradition (Chapter 31: Verbena officinalis, vervain). Jessica Kingsley Publishers London, UK, 392 p., ISBN: 9781848193062
(zh)
