Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Paleontológovia v Iráne našli prvé stopy dinosaurov

VEDA NA DOSAH

Letecký pohľad na iránsky Alborz

Paleontologická expedícia v Iráne zameraná na systematický výskum prehistorických organizmov a ekosystémov v málo prebádaných oblastiach západnej Ázie má už sebou prvé dní intenzívnych prác. Jej cieľom je preskúmať oblasti s usadeninami z obdobia druhohôr a treťohôr, obdobia pred a po veľkom vymieraní, kedy došlo k zrážke Zeme s kométou. 

Expedícia prebieha pod záštitou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Vedúcim historicky prvej slovenskej paleontologickej expedície v Iráne sa stal doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD., vedecký pracovník Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Čo všetko už expedícia pod jeho vedením zatiaľ absolvovala? Ich prvou zastávkou bolo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Iráne, kde sa stretli s veľvyslancom SR, pánom Ľubomírom Golianom. „Aj touto cestou si v mene našej celej skupiny dovoľujem poďakovať pánovi veľvyslancovi za príjemne stretnutie, cenné rady, povzbudenie a záujem o naše výskumné aktivity v Iráne,“ povedal doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD.

Na obed mali vedci možnosť prezrieť si najväčšiu doterajšiu zbierku skamenelín stavovcov v Iráne a oboznámiť sa s nálezovými okolnosťami. Podvečer nastúpili do autobusu smer Zanjan, kde dorazili po 4 hodinách jazdy diaľnicou vedúcej z metropoly Iránu smerom do Turecka.

Na druhý deň ráno sa expedícia vydala na cestu zo Zanjanu na sever smerom ku Kaspickému moru. „Pred nami sa týčili zasnežené štíty pohoria Alborz. Naše vozidlá nás vyniesli do neuveriteľnej nadmorskej výšky 2 156 m. Po troch hodinách cesty sme sa dostali na miesto, ktoré si nás podmaňuje svojou tichou monumentálnosťou. Objektom nášho záujmu sú vrstvy, ktoré vznikli na začiatku obdobia jury, teda pred 180 až 200 miliónmi rokov. Šťastie praje pripraveným: po dvoch hodinách objavujeme prvé stopy dinosaurov,“ hovorí s nadšením vedúci historicky prvej slovenskej paleontologickej expedície v Iráne.

Prieskum v západnej časti pohoria Alborz

Pridáva, že ich eufóriu umocnilo pozvanie na tradičnú iránsku večeru v neďalekej dedinke. Do Zanjanu sa vedecko-výskumný tím vrátil neskoro v noci – naplnený spokojnosťou z úlovku dňa.

Nasledujúce ráno mali na programe dňa niekoľko oficiálnych stretnutí. „Pracovný deň sme otvorili sériou odborných prednášok pre kolegov a študentov univerzity v Zanjane. Nasledovalo rokovanie s riadiacimi i akademickými pracovníkmi univerzity o možnostiach spolupráce vo vedecko-výskumnej a pedagogickej oblasti a príprave Memoranda o porozumení,“ opisuje doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD.

Po obede otvoril druhú časť pracovného programu prezentáciou o spoločnom projekte, o Slovensku, histórii a súčasnosti UPJŠ v Košiciach, Prírodovedeckej fakulty, Centre interdisciplinárnych biovied a jeho osobných výskumných aktivitách. „Záver dňa vypĺňa pozvanie druhej univerzity v Zanjane. Mali sme možnosť poznať výnimočných ľudí. Ďakujeme všetkým za priateľské prijatie, pohostinnosť a záujem o spoluprácu na našom expedičnom projekte,“ uzatvára slovenský vedec.

Jednou z hlavných priorít paleontologickej expedície v Iráne je prieskum rozsiahlych uloženín z obdobia jury, kedy bol Irán súostrovím izolovaným od vtedajších super kontinentov severnej a južnej pologule. Poznatky z tejto expedície poslúžia pre prípravu ďalšej stratégie a logistického zabezpečenia rozsiahlejších expedičných výprav v nasledujúcich rokoch.

Neopísateľné prostredie počas výpravy do pohoria Alborz

Doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD., vedecký pracovník Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach, počas svojho pôsobenia v zahraničí organizoval expedície v Patagónii, na Sibíri, v Iráne a Číne. Venuje sa štúdiu vývoja a evolúcii archosaurov. Do tejto skupiny diapsidných plazov patria dinosaury, vtáky, pterosaury, krokodíly a ich príbuzné formy. Vo svojom vedeckom bádaní sa zaoberá vznikom a adaptáciou znakov, ktoré zmenili plazy na vtáky. Išlo o jednu z najvýznamnejších udalostí v evolúcii stavovcov. Organizuje medzinárodné vedecké expedície vyhľadávajúce formy dinosaurov podobných vtákom. Patrí k priekopníkom vo využívaní metód počítačovej tomografie v paleobiológii. Je hosťujúcim spolupracovníkom Európskeho synchrotrónového centra v Grenobli, kde vyvíja nové metodiky neinvazívneho spôsobu štúdia fosílií.

 

Informácie poskytli: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach; za expedičný tím: doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD.

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD.

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky