Ján Bahýľ – vynálezca vrtuľníka


Ján Bahýľ – vynálezca vrtuľníka

Výnimočné tvorivé myslenie slovenského vynálezcu a konštruktéra Jána Bahýľa dopomohlo k tomu, aby sa jeho vrtuľník odpútal od zeme. Tento rok 13. marca uplynie sto rokov od jeho úmrtia.

„Pokrok je realizáciou utópií.“ O. Wilde.

Dôstojník rakúsko-uhorskej armády Ján Bahýľ, mal mimoriadne technické nadanie. Zaoberal sa množstvom rôznych technických problémov z odboru vojenskej vedy, vojenskej stavebnej techniky a strojárstva. Podobne ako na nápady iných slovenských vynálezcov, aj na Bahýľove pokusy s vrtuľníkmi a na jeho ďalšie vynálezy sa časom celkom zabudlo.

Detstvo

Ján Bahýľ (v matričných záznamoch zapísaný ako Johann Bahily, inde aj Bahily János) sa narodil 25. 5. 1856 v terajšej Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka Martina Bahýľa a matky Zuzany, rod. Chovancovej.

Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na strednej škole v Banskej Štiavnici. Už tam ho zaujímala najmä technika. Zmaturoval v roku 1869 a získal diplom kresliča.

Vojenská kariéra

Na vojenskú službu nastúpil do Lučenca; ďalší rok slúžil v Komárne. Už počas vojenskej služby vytvoril viacero technických návrhov a vylepšení pre uhorskú armádu. Všimli si ho aj jeho velitelia. Zaradili ho do technického štábu a tam dostával náročné technické úlohy. Neskôr mu umožnili študovať na Vojenskej akadémii vo Viedni (podľa iných prameňov študoval na vojenskej technickej škole ženijno-stavebného smeru so špecializáciou na vojenské opevnenia). Potom slúžil ako vojenský staviteľ vo Ľvove a v Krakove, neskôr pracoval v Charkove, Petrohrade a v Kyjeve na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím získal prostriedky na ďalšie experimenty z oblasti vzduchoplavebnej techniky.

V rokoch 1890 až 1891 pôsobil v Dubrovníku, kde projektoval vojenské objekty a viedol aj ich výstavbu.

Do vzduchu

V roku 1892 sa v Bratislave oženil s dcérou zámožného vinohradníka z Rače Rozáliou Schwanzerovou. Od roku Fotografia s rozpracovaným modelom vrtuľníka Jána Bahýľa, rok, miesto, ani autor fotografie nie sú známe.  1892 do roku 1895 pôsobil v Trebeníku, kde skonštruoval a úspešne vyskúšal balóny so vzdušnou turbínou. Vtedy vznikla aj zvláštna konštrukcia tzv. bicyklového vrtuľníka, keď uvažoval o pohone vrtuľníka ľudskou silou. Pravdepodobne dosť rýchlo prišiel na to, že ľudská sila nestačí na to, aby vrtuľník mohol vzlietnuť. Svoj najväčší sen – vrtuľník s motorovým pohonom – začal realizovať až po presťahovaní sa celej rodiny do Bratislavy. Pri realizovaní jeho nápadov mu významne pomohla spolupráca s Antonom Marschalom, ktorý vlastnil továreň na koče a vozy (sídlila na rohu dnešných bratislavských ulíc Grösslingová a Tobrucká). Cisár František Jozef I. mu 13. augusta 1895 udelil na vrtuľník patent č. 3392. Vylepšený vrtuľník skonštruoval v roku 1901 a vzniesol sa do výšky asi pol metra; v roku 1903 to už bolo 1,5 metra. Dňa 5. mája 1905 sa Ján Bahýľ vzniesol do výšky asi štyroch metrov a preletel približne 1 500 metrov. Tento jeho najvýznamnejší let zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná spoločnosť. Bratislavské noviny Pressburger Zeitung uverejnili v nápadnej úprave článok o Bahýľových úspechoch s vrtuľníkom.

Z veľmi skromných dostupných technických údajov môžeme (dosť neisto) spomenúť, že kostra Bahýľovho 6,5 metra dlhého vrtuľníka bola z kovových rúrok, možno aj preto mal prekvapujúco malú hmotnosť 50 kg. Rotorové listy nad sebou umiestnených protichodných vrtúľ pripomínali veľké vejáre a ich drôtená kostra bola obtiahnutá plátnom. Vrtuľník poháňal benzínový motor Antoinette. Ján Bahýľ bol v rokoch 1895 až 1914 aj predsedom vzduchoplavebnej organizácie v Bratislave.

Cena Jána Bahýľa

Medaila uďeľovaná s cenou Jána BahýľaS cieľom podporiť vedecko-technickú tvorivosť a priemyselnoprávnu ochranu na Slovensku udeľuje predseda Ústavu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenia. Cenu tvoria medaila s portrétom J. Bahýľa, diplom a finančná odmena (1 000,00 €).

Zatiaľ posledná súťaž o Cenu Jána Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenia roku vyvrcholila v októbri 2014 v Cikkerovej sieni historickej radnice Banskej Bystrice. Na slávnostnom večere sa zúčastnila aj praneter Jána Bahýľa, 78- ročná Mária Kulichová zo Zvolenskej Slatiny.

O význame Bahýľovho diela bol v roku 1978 nakrútený dokumentárny film Premožiteľ Edisona. V roku 1995, v rámci série Osobnosti, vyšla príležitostná poštová známka Ján Bahýľ.

 Náhrobok Jána Bahýľa obnovený v roku 2006, Cintorín pri Kozej bráne, BratislavaPred desiatimi rokmi pracovníci Úradu priemyselného vlastníctva SR a ctitelia Jána Bahýľa zorganizovali finančnú zbierku na zrenovovanie náhrobku Jána Bahýľa. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne pri Kozej bráne. Náhrobok tvorí stéla s urnovým nadstavcom, pod ktorou sú reliéfy hlavných pracovných pomôcok konštruktérov: kružidlo a trojuholník.

Bahýľové patenty

Najzaujímavejšie z jeho 17 patentov sú:

  • tank na parný pohon;
  • vrtuľník poháňaný benzínovým motorom;
  • v rokoch 1895 – 1897 spolu s A. Marshallom zostrojili prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku;
  • zariadenie na automatické spájanie vagónov;
  • výťah na Bratislavskom hrade;
  • balón so vzdušnou turbínou;
  • vložka do kachieľ na efektívne využívanie paliva;
  • využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.

 

Autor: Ing. Štefan Holakovský, Patentová a známková kancelária GENiUM®

Foto: redakcia QUARK

Viac o zaujímavých témach z vedy a techniky, sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2016).

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy.
Zistite viac