Ako stres ovplyvňuje fungovanie mozgu?

10. sep. 2018 • Psychologické vedy

Ako stres ovplyvňuje fungovanie mozgu?

Výskum v neurovedách a psychiatrii preukázal, že najčastejším spúšťačom vážnych psychických porúch, ako je napríklad schizofrénia, je chronický psychosociálny stres. Ten môže byť spôsobený rôznymi faktormi – od prežitia traumy v detstve, cez šikanu, závažnejšie životné udalosti, ako je napríklad strata práce, až po preťaženie každodennými okolnosťami.

Schizofrénia patrí medzi vážne duševné poruchy. Nastáva vtedy, keď človek počuje hlasy, ktoré tam nie sú (môže ísť o halucinácie), alebo vidí veci, ktoré tam nie sú, cíti to, čo v skutočnosti neexistuje. Ľudia so schizofréniou majú aj veľmi bohatý vnútorný život. Človek môže mať paranoidné bludy – môže to byť napríklad presvedčenie, že ho sleduje FBI, alebo že má v mozgu mikročip, alebo že je súčasťou realitnej show a že ho stále natáča kamera atď. Jeden z príznakov, ktorý je trochu menej známy, je apatia voči svojmu prostrediu. Všetky tieto symptómy súčasne môžu človeka veľmi obmedziť. Pre ľudí so schizofréniou je ťažké zapojiť sa do spoločenského života.

Psychologička Zuzana Kasanova, PhD., vystúpila vo vedeckej kaviarni Veda v Centre – Letný špeciál

Aké faktory môžu byť spúšťačom schizofrénie

Človek sa narodí s určitou genetickou výbavou, na ktorú potom pôsobia rôzne životné udalosti, ktoré môžu vyústiť až do schizofrénie. Môže ísť napríklad o traumu v detstve, zanedbávanie, zneužívanie, ale môže to byť aj strata rodiča, prípadne časté sťahovanie sa, alebo urbanizácia, keď sa človek presťahuje napríklad z vidieka do mesta a zrazu je obklopený ruchom spoločnosti, žije v stiesnenom priestranstve, je obklopený hlučnými ulicami atď. Môže ísť aj o životné udalosti, akými sú napríklad strata zamestnania, narodenie prvého dieťaťa, vlastný rozvod alebo aj nadmerné užívanie marihuany, migrácia, ktorá je najmä teraz veľmi aktuálna, a rôzne iné stresujúce udalosti.

Z prezentácie Zuzany Kasanovej

Z výskumu vyplýva, že zameranie sa na hodnoty a pozitíva bežného života môže vytvoriť pozitívny balans. Dôležité je zamyslieť sa nad tým, čo môže schizofréniu spustiť, al ekeď sa zameriame na pozitíva, možno ich dokážeme určitým spôsobom kompenzovať, možno že dokážeme vrátiť náš systém do rovnováhy. Pri schizofrénii býva často funkčne poškodená časť mozgu, ale nie je to špecifické iba pre ňu.

Z prezentácie Zuzany Kasanovej

Prežívanie stresových situácií ovplyvňuje fungovanie mozgu. Náš mozog reaguje na stres tak, že to môže viesť k strate motivácie, ale aj k príznakom schizofrénie, ako sú paranoja a halucinácie. Tak, ako naše každodenné správanie, skúsenosti a okolnosti dokážu dôležité mozgové centrá „rozladiť“, tak ich dokážu aj vrátiť do rovnováhy.

Stres sa deje, mnohé veci sa nám dejú bez toho, aby sme mali nad nimi kontrolu. Treba sa občas nadýchnúť, nebojovať s tým, čo sa v našom okolí deje, akceptovať to, všímať si to a ísť ďalej a hlavne zamerať sa na pozitíva.

Zuzana Kasanova, PhD., bola hosťom vedeckej kaviarne Veda v Centre – Letný špeciál

Tému Ako stres ovplyvňuje fungovanie mozgu? prezentovala mladá úspešná slovenská vedkyňa Zuzana Kasanova, PhD., vo vedeckej kaviarni Veda v Centre – Letný špeciál v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR)  v Bratislave 12. júla 2018. Organizátorom podujatia, ktoré moderuje Zuzana Hajdu, je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR.

Zuzana Kasanova, PhD.Zuzana Kasanova, PhD., neurovedkyňa, molekulárna biologička a psychologička, ktorá pochádza z Nitry, pôsobí v Centre pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku. Študovala na Marylandskej univerzite v USA, odbor psychológia. Po skončení štúdia pracovala niekoľko rokov ako výskumný pracovník v Marylandskom psychiatrickom výskumnom centre, kde sa venovala najmä mozgovým procesom podmieňujúcim motivované správanie u pacientov so schizofréniou. Magisterské štúdium v odbore Kognitívne a klinické neurovedy absolvovala na Maastrichtskej univerzite v Holandsku. Po ukončení štúdia sa vrátila k výskumu neurálnych procesov podieľajúcich sa na demotivácii a apatii u pacientov so schizofréniou na Maastrichtskej univerzite a zároveň Leuvenskej univerzite v Belgicku, kde získala dvojitý doktorát.

Na Leuvenskej univerzite sa už druhý rok venuje výskumu zameraného na funkciu mozgu ľudí s duševnými poruchami, ktorá súvisí s ich správaním a duševným stavom v ich každodennom bežnom živote. Jej najnovší projekt využíva tieto poznatky v personalizovaných terapiách, ktoré sú v súčasnosti zavádzané v belgických zdravotníckych zariadeniach, s ambíciou postupne poskytnúť psychologickú starostlivosť šitú na mieru každému pacientovi aj v ostatných krajinách Európskej únie. Spolupracuje tiež s Katedrou psychológie Univerzity Komenského v Bratislave.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

 

Súvisiace:

Hore
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Hlodavci prenášajú hantavírusy a kliešte prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy.
Zistite viac