Klinické štúdie by mali začať už budúci rok. Liek by mohol byť schválený do roku 2030.
Vedci v Japonsku pracujú na realizácii sna nielen každého zubára, ale aj ľudí, ktorí sú nespokojní so svojím chrupom alebo trpia vrodenými vadami. Prelomová medicína v krajine vychádzajúceho slnka vyvíja totižto prvú liečbu na dorastanie zubov na svete. Ak všetko pôjde hladko, nebudeme musieť na novú, čiže tretiu, sadu ani dlho čakať.
Klinické štúdie by mali začať už budúci rok v júli. Keď budú výsledky úspešné, schválenie lieku regulačnými orgánmi môžeme očakávať do roku 2030, a dočkať sa tak revolučného pokroku v oblasti stomatológie.
Zubné anomálie
Zuby patria medzi jediné kosti ľudského organizmu, ktoré sú viditeľné. Mnoho výskumov preukázalo, že až 61 percent ľudí si na druhom človeku všimne práve úsmev. No nie každý z nás je naň pyšný.
Štúdia japonských vedcov z Medical Research Institute Kitano Hospital v Osake sa zameria na pacientov postihnutých anodonciou – poruchou vo vývine zubov, prípadnou absenciou zubov. Neprítomnosť zubov môže byť pritom len čiastočná alebo kompletná. Tento stav súvisí s genetickými či vývojovými vplyvmi, ktoré sa vyskytli pred narodením.
Anodoncia je extrémne zriedkavá a vyskytuje sa u menej ako dvoch až ôsmich percent celkovej populácie pri trvalých zuboch a 0,1 až 0,7 percenta v prípadne mliečnych zubov. Tento stav bráni človeku od mladého veku prežúvať, prehĺtať a rozprávať.
Jeden gén môže zmeniť všetko
Vedecký tím na čele s doktorom Takahashim sa už roky sústredí na špecifické génové mutácie, ktoré ovplyvňujú počet zubov, ale aj gény podporujúce ich rast. V roku 2005 identifikovali vedci gén zodpovedný za produkciu proteínu s názvom USAG-1. Zistilo sa, že práve on obmedzuje počet vyvíjajúcich sa zubov. Odborníci sa preto zamerali na vývoj protilátky, ktorá by sa mohla viazať na proteín a účinne blokovať jeho funkciu.
Tímu sa už vďaka neutralizačnej protilátke podarilo na zvieracích modeloch, ako sú myši a fretky, úspešne stimulovať rast zubov tretej generácie – po prvých mliečnych zuboch a potom trvalých dospelých zuboch. Podobne ako ľudia, aj fretky majú difyodontný typ chrupu, čo znamená, že počas života sa im zuby vymenia jeden raz. Nové zuby rástli zvieratám medzi existujúcimi prednými zubami a mali dokonca aj rovnaký tvar.
Liek však ešte nie je pripravený na použitie u ľudí. Najskôr sa musí zaistiť jeho bezpečnosť a účinnosť. Pozornosť sa zameria na liečbu detí vo veku od 2 do 6 rokov, ktoré vykazujú známky anodoncie.
Mliečne za trvalé, trvalé za nové
Mliečne zuby sa vyvíjajú už v embryonálnom štádiu, no objavujú sa podstatne neskôr. Deti do 3 rokov majú väčšinou už plnú sadu 20 mliečnych zubov, ktoré sú veľmi podstatné pri vývoji čeľuste, tváre a reči. Následne ich približne v 5-6 rokoch nahradia trvalé zuby.
Zvieratám, napríklad žralokom, a niektorým druhom plazov môžu zuby neustále dorastať. Predpokladalo sa, že ľuďom narastú za život iba dve sady zubov, ale v skutočnosti existujú dôkazy, že máme isté zárodky aj pre tretiu sadu.
Približne 1 percento populácie vykazuje opak anodoncie, takzvanú hyperdonciu – vrodený stav spôsobujúci vyšší než normálny počet zubov. Podľa výskumu Takahashiho tímu sa jeden z troch takýchto prípadov prejaví rastom tretej sady zubov.
Keď už liečba zubov nie je z dôvodu vážnych kazov alebo erózie realizovateľná, ľudia o ne prídu a musia ich nahradiť zubné protézy. Možnosť rastu zubov tretej generácie by však mohla všetko zmeniť.
Zdroj: Mainichi, EconomicTimes, Truecaredentist, Dentalbrothers, UK
(JM)