Lucia Mihalovičová vyštudovala antropológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už na gymnáziu sa rozhodla, že by chcela robiť vedu a seba si nevedela predstaviť nikde inde ako v laboratóriu.
Vo voľnom čase rada číta, hrá na klavíri a trávi čas s rodinou. Stíha to aj popri doktorandskom štúdiu, ktoré je podľa nej náročné, ale možnosť venovať sa výskumu ju motivuje študovať ďalej. Keďže sa Lucia Mihalovičová v aktuálnom ročníku konferencie ŠVOČ Lekárskej fakulty UK umiestnila medzi víťazmi, požiadali sme ju o rozhovor.
Lucka, vy ste sa venovali stravovaniu a vplyvom výživy na plod. Čo v tele spôsobuje nadmerná kalorická výživa?
Zvýšená kalorická spotreba typická pre západný typ stravovania s vysokých obsahom tuku, solí a sacharidov je dôležitým faktorom rozvoja pandémie obezity, ktorá významne prispieva ku vzniku rôznych chronických ochorení. Takáto strava obsahuje aj množstvo koncových produktov pokročilej glykácie, tzv. AGEs (advanced glycation end products). Ide o zlúčeniny, ktoré vznikajú Maillardovou reakciou, veľmi zjednodušene, reakciou medzi sacharidmi a bielkovinami pri tepelnom spracovaní potravín nad 100 stupňov Celzia, ako napríklad pri vyprážaní, pečení, grilovaní, sterilizovaní, ale aj dlhodobom skladovaní. Najjednoduchším príkladom je pečenie chleba, keď kôrka hnedne, vzniká typická aróma a chuť, čo je pre nás atraktívne. AGEs ale v organizme vznikajú aj prirodzene – vekom, resp. pri starnutí. Zohrávajú úlohu pri patogenéze (vzniku) obezity, metabolického syndrómu, cukrovke, chronickej obličkovej nedostatočnosti, rôznych srdcovo-cievnych, pečeňových, pľúcnych, autoimunitných, zápalových, neurodegeneratívnych chorobách a niektorých typoch rakoviny.
Ako strava s obsahom AGEs ovplyvňuje plod?
Prenatálny vývin je v súčasnosti považovaný za kritické obdobie v etiológii chorôb. Koncepcia fetálneho programovania naznačuje, že nezdravá strava rodičov má negatívny vplyv nielen na zdravie ich detí, ale aj ďalšie generácie. Štúdie dokazujú, že pri pôrode sú koncentrácie AGEs v krvi matky zhodné s tými v pupočníkovej krvi, avšak, nie je jasné, či sa dostávajú aj do plodu. Preto sme v tomto experimente chceli zistiť, či strava matky s vysokým obsahom AGEs ovplyvní metabolizmus potomkov. Tento výskum je jedinečný v tom, že sme nesledovali len priame potomstvo (F1 generáciu), ale aj F2 generáciu – vnúčatá matiek, ktoré konzumovali stravu bohatú na AGEs.
Výskum ste demonštrovali na potkanoch. Ako ste ich kŕmili?
Všetky potkany mali prístup k jedlu a k pitiu ad libitum, to znamená neobmedzene počas 24 hodín. My sme sledovali ich príjem tak, že sme stravu pravidelne vážili a tiež sme vážili samotné potkany. Kontrolná skupina potkanov konzumovala štandardnú stravu pre laboratórne zvieratá. Experimentálnej skupine sme sa snažili simulovať potravu s vysokým obsahom AGEs tak, že sme jej štandardnú stravu upiekli, aby strava obsahovala o 50 percent viac AGEs. Tieto množstvá AGEs sú porovnateľné so stravou z fast foodov pri pravidelnej konzumácii. Keďže sme chceli sledovať maternálny vplyv, upravenú stravu konzumovali len samice od puberty až do ukončenia laktácie a ich deti a vnúčatá konzumovali po odstave iba kontrolnú stravu.
Čo ste zistili?
Zistili sme výrazný rozdiel v hmotnosti medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou, ale až v F2 generácii – u vnúčat. Denzitometricky sme zistili, že potomkovia matiek, ktoré konzumovali stravu bohatú na AGEs, majú oveľa menšie zásoby tukov, čiže sú chudšie. Biochemickou analýzou koncentrácie leptínu (hormónu tukového tkaniva) sme dokázali, že títo potomkovia majú naozaj nižšie koncentrácie tohto hormónu, keďže pozitívne koreluje s množstvom tuku v organizme. Pri sledovaní vývinu fyziologických a neuromotorických reflexov, medzi ktoré patrí napríklad úchop alebo pretočenie sa z chrbta, sme zistili, že sa objavujú skôr u potomkov matiek so stravou bohatou na AGEs.
Ako by mohli byť tieto zistenia užitočné v bežnej praxi?
Každá žena chce svojmu dieťaťu dopriať, a tak sa snaží počas tehotenstva zdravo stravovať. Ale je nespočetne veľa štúdií, ktoré dokazujú, že zdravie dieťaťa ovplyvňuje výživa matky už dávno pred otehotnením. Naše výsledky naznačujú zaujímavú skutočnosť – vnúčatá, u ktorých naozaj nedošlo k priamemu kontaktu s AGEs, sú chudšie a majú menšie zásoby tukov. Mechanizmus zatiaľ nepoznáme, tieto výsledky sú pre nás tiež prekvapivé a zatiaľ si nevieme urobiť jednoznačný záver. Nemôžeme zatiaľ ani dávať žiadne odporúčania, keďže sme sa venovali len malému okruhu analýz a budú potrebné ďalšie. Preto platí všeobecné odporúčanie, že sa treba stravovať pestro a obmedziť konzumáciu jedál z fast foodov, ako aj dlhodobo skladovaných alebo zmrazovaných potravín.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Lucie Mihalovičovej
Uverejnila: VČ