Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a pri štúdiu anatómie začal intenzívne premýšľať nad tým, ako by sa dala táto fascinujúca oblasť lekárskej vedy študovať aj inými formami, ako sú tie klasické. Tomáš Brngál tvrdí, že kniha je pre neho pasívne médium. „Vyhľadával som animácie a vizualizácie abstraktných procesov, aby som ich lepšie pochopil. Keď som si prvýkrát vyskúšal technológiu virtuálnej reality, tak som uvidel, čo všetko sa s tým dá urobiť. Oslovil som preto programátora Miloša Svrčeka s tým, že pri anatómií, ako morfologickej lekárskej vede, je dôležité, aby človek pochopil priestorové vzťahy anatomických štruktúr, a preto by sme mali vytvoriť takúto aplikáciu“ vysvetľuje Tomáš.
Študenti sa s projektom „Aplikácia Human Anatomy VR do Virtuálnej Anatomickej učebne (VAU)“ prihlásili do súťaže Študentská vedecká odborná činnosť (ŠVOČ) a v predklinickej sekcií obsadili druhé miesto. Aj tento úspech im otvoril dvere do sveta úspešných. Tomáša sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Prečo ste si s kamošom „zmysleli“, že práve v oblasti anatómie by bolo úžasné študovať ju pomocou virtuálnej reality?
T. BRNGÁL: Z 2D atlasu je to náročné na predstavivosť, pri pitve to dlho trvá a človek sa nedostane ku všetkým štruktúram. Virtuálna realita je ideálny nástroj na to, ako to lepšie pochopiť. Zariadenia, na ktorých sme začali, máme teraz v skrinke ako muzeálny exemplár, a to sú 3 roky, takže tá doba rýchlo napreduje. Založili sme si občianske združenie, aby sme sa mohli uchádzať aj o rôzne granty. Následne nás podporili rôzne súkromné spoločnosti a získali sme konkrétneho investora z oblasti zdravotníctva. Keď potrebujeme nejaké CT, MRI scany, zavoláme odborníkov, vzájomne si pomáhame. Už keď som sa učil na škole, rozmýšľal som, prečo v tejto dobe masívneho rozvoja moderných technológií a interaktívnych možností používame takmer výhradne médium, ktoré je tu už stovky rokov. Ja teraz nehovorím, že zrušme knihy, to určite nie. Ale môžeme mať nadstavbu v zmysle môžete si o tom prečítať a potom si to interaktívne vyskúšať, aby ste to lepšie pochopili. My napríklad v našej aplikácií kombinujeme aj knihu aj atlas, sú tam kompletné interaktívne 3D modely ľudského tela s tým, že k tomu píšeme aj knihu. Vyberiete si štruktúru, je tam k nej popis aj text, študent si nemusí dávať dolu okuliare.
M. H.: Pri písaní diplomovky si v rámci svojho výskumu došiel k zaujímavému a pozitívne prekvapujúcemu faktu. A ten je veľmi dôležitý pre budúcnosť rozvoja vzdelávania u nás pomocou virtuálnej reality.
T. BRNGÁL: Áno. V prieskume nám takmer tretina medikov povedala, že by chceli aktívne vyvíjať podobné aplikácie. Toto je dôležitý odkaz pre školu, že tí medici s tým aj pomôžu. Aktívne na tom budú participovať a dôležité zistenie je, že by také chceli mať celé kurikulum, nielen anatómiu, ale aj fyziológiu, biochémiu, imunológiu, všetky tieto abstraktné lekárske vedy. My plánujeme ísť aj do nižších sfér vzdelávania. To, čo vieme urobiť s ľudským telom, vieme urobiť aj s motorom, autom, lietadlom, s hocičím. Sme otvorení rôznym iniciatívam. Zatiaľ neviem o tom, že by sa u nás na Slovensku takýmto spôsobom ešte niekde inde vzdelávalo.
M. H.: Tomáš, Ty si sa len pred pár dňami vrátil z Izraela, kde si mal možnosť vidieť, ako v tejto krajine pristupujú k „start-upistom“. Predpokladám, že sa máme čo učiť.
T. BRNGÁL: Pre mňa to bol extrémne inšpirujúci zážitok vidieť a hlavne pochopiť nastavenie myslenia Izraelčanov– spôsob akým vytvárajú start-upový ekosystém, ich zapálenie pre vec a ako ich v tom ich vláda podporuje. Je to porovnateľný národ ako Slovensko čo sa týka počtu obyvateľov, avšak Tel Aviv je hneď druhý na svete po Silicon Valley čo sa týka inovácií a start-upového ekosystému. Ak sa pozrieme na investície do vedeckého výskumu premietnuté na počet obyvateľov, sú Izraelčania dokonca prvý na svete. Dokázali nepredstaviteľný úspech, keďže predbehli takých gigantov ako Čína, Nemecko, Švajčiarsko, atď. a dokázali to v krajine, ktorá má tiež svoje problémy, napríklad aj bezpečnostné. Myslím si, že kompetentní ľudia od nás by sa tam mali chodiť učiť, ako sa to robí. Zobrať z toho to čo funguje a snažiť sa to aplikovať aj u nás. Myslím si, že v porovnaní s nimi máme na to veľmi vhodné podmienky, nehrozí nám tu ozbrojený konflikt, Európska únia nás podporuje cez fondy a aj tak mám pocit, že tu trestuhodne mrháme potenciálom, ktorý tu máme a ktorý tu možno už za 10 rokov ani mať nebudeme. Teraz sa to celé môže naštartovať a naša ekonomika z toho môže profitovať. Myslím si, že ak chcú také malé národy ako Slováci alebo Izraelčania v 21.storočí prežiť a uspieť, musia sa transformovať na digitálnu ekonomiku. To znamená vytvoriť intelektuálne orientovaný priemysel namiesto manuálneho, v ktorom sa vyvíjajú ľahko škálovateľné globálne digitálne produkty napr. tak ako v Izraeli.
Takmer celý priemysel smeruje k automatizácií a my sme vo veľkej miere odkázaní na automobilový priemysel. Ten tu môže skončiť a čo budeme robiť potom? Preto sa mi páči iniciatíva Butterfly effect, ktorá má za cieľ naučiť ľudí digitálnym zručnostiam, tak potrebným pre našu budúcnosť.
M. H.: Tomáš, ďakujem za Tvoje cenné vyjadrenia a želám Ti, nech aj Tebe prichádza do života toľko inšpiratívnych ľudí, ako si Ty sám pre mnohých z nás. Veľa úspechov a šťastia.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Tomáša Brngála
Uverejnila: VČ