Dermatologička Petra Milko v júlovej Vede v CENTRE priblížila, ako reaguje naša pokožka na slnečné žiarenie.
Hosťom letného špeciálu Vedy v CENTRE bola vo štvrtok 28. júla 2022 o 17.00 hodine dermatologička MUDr. Petra Milko, ktorá ukončila štúdium medicíny na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, pracovala na rôznych súkromných klinikách a momentálne šíri osvetu o zdraví pokožky aj cez sociálne siete. Ak ste nestihli jej prednášku, môžete si ju pozrieť aj na YouTube CVTI SR.
Melanín, ktorý nás má chrániť
Naša koža tvorí asi desatinu telesnej hmotnosti a je najväčším orgánom ľudského tela. Skladá sa z dvoch hlavných vrstiev – dermis a epidermis. „Epidermis je najvrchnejšia a najtenšia časť kože, v ktorej sú dva najdôležitejšie typy bunky – keratinocyty a dendritické bunky. Z dendritických buniek nás zaujímajú najmä melanocyty,“ hovorí na úvod doktorka Milko. Melanocyty vytvárajú kožný pigment melanín, ktorý nás chráni pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia. Ukladá sa nad bunkové jadro, čím chráni DNA, ktorá je v ňom uložená.
Opálená pokožka – krása alebo nebezpečenstvo?
Čím má žiarenie dlhšiu vlnovú dĺžku, tým preniká do pokožky hlbšie. Ultrafialové (UV) UVA žiarenie preniká až do podkožia a je cez vznik voľných radikálov nepriamym karcinogénom. Strednovlnné UVB žiarenie preniká do rozhrania medzi epidermis a dermis a spôsobuje začervenanie a spálenie pokožky, preto je najzávažnejším faktorom vzniku rakoviny. Na základe fototypu (1 – 6) – rozdielov v pigmentácii – kože, ktorá je daná geneticky, máme každý iný typ ochrany proti UV žiareniu. „Čim viac melanínu máme alebo čím sme vyšší fototyp, tým viac sme chránení,“ vysvetľuje dermatologička.
Negatívne dôsledky
UV žiarenie vyvoláva v koži zápal, potláča imunitu (imunosupresia), poškodzuje DNA buniek, z čoho vyplýva karcenogenéza, čiže vznik kožných nádorov. Medzi skoré účinky UV žiarenia patrí spálenie pokožky, keď sa priamo poškodí DNA v jadrách. S ňou je spojené aj samotné opálenie pokožky, respektíve jej následné hrubnutie. Ak však pôsobí UV žiarenie dlhodobo vznikajú chronické ochorenia – malígneho typu. Dochádza potom k predčasnému slnečnému starnutie kože – tvorba vrások, hyperpigmentácia, kožné výrastky, suchosť pokožky, jej stenčenie a degenerácia elasticity.
Bazaliom a spinaliom sú dva najčastejšie nádory nemelanómového typu. Bazaliom tvorí až 75 percent týchto nádorov. „Je to červený fliačik, ktorý môže byť vklesnutý, vystupovať alebo mať chrasty, môže krvácať alebo mať aj šupinky,“ uvádza doktorka Milko. „Pokiaľ si niečo takéto všimnete, je dôležité prísť k dermatológovi a riešiť to včas,“ dopĺňa. Pravdepodobnosť jeho vzniku sa zvyšuje priamo úmerne s celoživotnou kumulatívnou dávkou UV.
Pozrite si
Terapeutické využitie
UV žiarenie má však v dermatológii aj pozitívne účinky. Okrem pocitov šťastia, keď sme na slnku, je dôležité aj pre syntézu vitamínu D, ku ktorej dochádza vďaka UVB žiareniu. UVA žiarenie sa využíva na liečbu akútnej atopickej dermatitídy alebo cirkumskriptnej sklerodermie. UVB žiarenie našlo svoje využitie v liečbe psoriázy, atopickej dermatitídy, vitiliga, akné a ekzémov. Dávka je v terapii veľmi striktne regulovaná, na rozdiel od solárií.
Prevencia proti škodlivým vplyvom
Chrániť sa pred UV žiarením môžeme súborom opatrení fotoprotekciou. Dôležité je aj samovyšetrovanie, prevencia u dermatológa, pokiaľ máme pozitívnu rodinnú anamnézu aj pravidelné prehliadky a zmena nastavenia mysle. „Opálená pokožka nie je zdravá pokožka,“ prízvukuje dermatologička.
Keď je UV index vysoký, t. j. od 10.30 do 16.30 hodiny, odborníci odporúčajú zdržiavať sa v interiéri. „Taliani a Španieli majú v tomto čase obednú siestu, čo je naozaj pre našu pokožku veľmi vyhovujúce,“ konštatuje Milko. Chceme, aby nás opaľovacie krémy chránili nielen proti UVB, ale aj proti UVA žiareniu. SPF (sun protection factor) udáva koľkokrát dlhšie môžeme ostať na slnku, keď sa natrieme krémom (kým sa nespálime) v porovnaní s tým, ako dlho by sme mohli ostať, keby sme sa nenatreli vôbec. „Ideálna dávka je šesť kávových lyžičiek alebo jeden poldecák,“ uvádza dermatologička.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.
Zdroj: CVTI SR
(JM)
