Medzi vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy pre telo dôležitej proteinovej substancie fibrinogénu. Doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Martine MUDr. Tomáš Šimurda spolu s kolektívom výskumníkov popísali doteraz neznámu mutáciu tohto ochorenia, ktorá dostala jedinečné pomenovanie Fibrinogen Martin.
Stručný medicínsky význam fibrinogénu
Kvantitatívne stanovenie fibrinogénu patrí medzi základne koagulačné vyšetrenia. Fibrinogén je pre telo dôležitá proteínová substancia a ako väčšina koagulačných faktorov je syntetizovaný v pečeni. Zvýšené hladiny fibrinogénu sa vyskytujú pri zápalových ochoreniach (je proteínom akútnej fázy zápalu a spolu s ďalšími plazmatickými bielkovinami – hlavne imunoglobulínami spôsobuje zvýšenú sedimentáciu krvi pri zápaloch) a neoplastických onemocneniach, v tehotenstve, pooperačných stavoch a pod. Rizikovými faktormi, ktoré sa môžu podieľať na zvýšení hladiny fibrinogénu sú psychický a fyzický stres, vysoká hladina krvného cukru, veľmi vysoká hladina LDL cholesterolu, estrogény v hormonálnej antikoncepcii a v substitučnej hormonálnej liečbe, fajčenie a obezita. (Zdroj: http://www.adla.sk/images/upload/FIBRINOGN%20(Fbg).pdf)
Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupiny ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).
Výskumom tohto typu ochorení sa zaoberá MUDr. Tomáš Šimurda, doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, pod vedením prof. MUDr. Petra Kubisza, DrSc., prof. MUDr. Jána Staška, PhD., MUDr. Juraja Sokola, PhD., doc. RNDr. Zory Lasabovej, PhD., a v spolupráci s doktorandmi RNDr. Dušanom Lodererom a RNDr. Zuzanou Sňahničanovou.
„Od prvého opisu vrodenej afibrinogenémie v roku 1920 a hypofibrinogenémie v roku 1935 bolo zaznamenaných viac ako 200 prípadov kvantitatívnych porúch fibrinogénu. Častejšími sa ukázali byť kvalitatívne abnormality, známe až od 60. rokov minulého storočia, s dodnes opísanými viac ako 400 prípadmi dysfibrinogenémií,“ popisuje doterajší stav poznania MUDr. Šimurda.
„Odhadovaný výskyt afibrinogenémie vo svete je zhruba 1 : 1 000 000. U hypofibrinogenémie a dysfibrinogenémie je výskyt omnoho vyšší, avšak presné číslo je ťažké stanoviť, pretože existuje veľký počet asymptomatických prípadov. Na Slovensku je výskyt afibrinogenémie 1 : 5 000 000, ťažkej formy hypofibrinogenémie 1 : 100 000 a ťažkej formy dysfibrinogenémie 1 : 40 000. S postupným vývojom sofistikovaných metód analýzy sa menila aj definícia a klasifikácia abnormalít fibrinogénu. Klinické prejavy sú značne variabilné a popri závažných krvácaniach môžu byť paradoxne spojené aj s výskytom trombózy,“ priblížil ďalej mladý výskumník.
V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorej súčasťou je Národné centrum hemostázy a trombózy, sa tímu výskumníkov podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku, ktorý trpí závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou.
„Keďže táto mutácia bola objavená na pôde našej fakulty dostala pomenovanie ,Fibrinogen Martinʻ. Od roku 2016 sa nám už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých sme do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budeme u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu, pomocou nových sekvenčných metód,“ upresnil doktorand UK.
Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.
Ako zdôraznil rektor Univerzity Komenského v Bratislave, objav novej mutácie vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorý dostal svoje jedinečné ,martinskéʻ označenie prispeje k rozvoju diagnostiky v danej oblasti a v konečnom dôsledku k vývoju génovej terapie na prospech efektívnej liečby pacientov s touto vrodenou poruchou u nás i vo svete.
Informácie a foto poskytla: Mgr. Lenka Miller, poverená vedením odd. vzťahov s verejnosťou, Univerzita Komenského v Bratislave
Ďalší použitý zdroj: http://www.adla.sk/images/upload/FIBRINOGN%20(Fbg).pdf
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová NCP VaT pri CVTI SR
