Vzdelanie a zdravý životný štýl v mladom veku môžu výraznou mierou prispieť k udržaniu si duševnej kondície v starobe.
Tréningu mozgu prospieva aj sudoku, čítanie kníh a pravidelné rozhovory s priateľmi alebo so známymi. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Halfpoint
Nie každý má šťastie, že je ešte i vo vysokom veku duševne fit. Aj vedci už preto dlho skúmajú, ako predchádzať chorobám spojeným so starnutím, ako je demencia. Hľadajú tiež spôsoby, ako predísť duševnému úpadku vo vyššom veku.
S týmto cieľom analyzoval výskumný tím pod vedením Anni Varjonenovej z Helsinskej univerzity údaje z 50 rokov prebiehajúcej fínskej kohortovej štúdie dvojčiat. Prvé dotazníky o svojom živote vyplnili účastníci v roku 1975.
Pôsobivé dlhodobé údaje
„Keďže sme vedeli, že niektoré z dvojčiat majú v súčasnosti 90 rokov a viac, poslali sme im poštou znova dotazníky a pozvali sme ich aj na telefonické rozhovory,“ vysvetlila Varjonenová v rozhovore pre portál ORF Wissen. Niektorí účastníci tak počas 50 rokov prebiehajúcej štúdie viackrát odpovedali na otázky týkajúce sa svojho životného štýlu a zdravia.
Podľa Varjonenovej bol prístup k dlhodobým údajom „pre štúdiu tohto druhu naozaj pôsobivý a jedinečný“. Výskumný tím tak mohol analyzovať údaje 96 osôb z kohorty vo veku od 90 do 97 rokov.
V hre je mnoho faktorov
V nedávno uverejnenej štúdii v odbornom časopise PLOS One odborníci skúmali okrem iného to, ako vplýva miera vzdelania na duševnú výkonnosť starých ľudí. Odborníci rozdelili účastníkov štúdie do troch skupín podľa toho, koľko rokov venovali vzdelávaniu.
Analýza zozbieraných údajov nakoniec ukázala, že osoby s vyšším vzdelaním dosiahli v kognitívnych testoch lepšie výsledky ako ich menej vzdelaní rovesníci. „Skutočnosť, že sme to v našej analýze jasne videli i pri relatívne malom počte osôb, dokazuje, že veci, ktoré robíme v mladom veku, sú pre naše duševné zdravie dôležité aj vo veku 90 rokov,“ vysvetľuje Varjonenová.
Podľa odborníčky je ťažké určiť príčinu, prečo má vzdelanie taký pozitívny vplyv na kognitívnu výkonnosť v starobe. „Súvisí to s mnohými faktormi. Vzdelaní ľudia mávajú často tiež zdravší životný štýl a trénujú svoju pamäť častejšie ako ľudia s nižším vzdelaním.“ Na to, aby sme mozog udržiavali aktívny, stačí často už samotné čítanie kníh alebo pravidelné rozhovory s priateľmi.
Mozgu prospieva aj fyzická aktivita. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Prekvapivé zistenie
Okrem vzdelania skúmali vedci i to, ako vplývajú rôzne kardiovaskulárne rizikové faktory, ako sú krvný tlak, cholesterol a index telesnej hmotnosti, na kognitívnu kondíciu v starobe. Je všeobecne známe, že aj tieto faktory môžu negatívne ovplyvňovať kognitívne zdravie. Pravidelná fyzická aktivita, vyvážená strava a kontrola spomínaných rizikových faktorov sa preto považujú za nevyhnutnú podmienku uchovania si duševnej výkonnosti až do vysokého veku.
Jeden výsledok však vedcov prekvapil. Osoby, ktoré mali vysoký krvný tlak už v strednom veku, dosahovali vo vysokom veku lepšie výsledky v kognitívnych testoch ako ľudia, ktorí trpeli vysokým tlakom až vo vyššom veku. „Je možné, že títo ľudia začali skôr užívať lieky a zmenili svoj životný štýl,“ vysvetľuje Varjonenová možné dôvody prekvapivého zistenia.
Význam prevencie
Podľa Varjonenovej tento poznatok vyzdvihuje význam včasnej prevencie. Vzdelávanie, ako aj kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov preto zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zachovaní duševnej kondície v starobe. Pravidelné návštevy lekára a zdravotné prehliadky môžu prispieť k včasnému rozpoznaniu rizík a ich cielenému riešeniu.
Štúdia poskytuje cenné informácie o faktoroch, ktoré ovplyvňujú kognitívne zdravie v starobe. Na lepšie pochopenie zložitých súvislostí a vývoj individuálnych stratégií pre zdravé starnutie je však potrebný ďalší výskum. Podľa Varjonenovej však „nikdy nie je neskoro investovať do vlastného vzdelania a zdravia“.
Aby ste si i v pokročilom veku udržali duševnú sviežosť, odporúča odborníčka okrem iného prechádzky alebo návštevy posilňovne. Tréningu mozgu prospieva aj sudoku, čítanie kníh a pravidelné rozhovory s priateľmi alebo so známymi.
Zdroj: science.ORF.at
(zh)
