Vedci zistili, že deti žijúce v miestach, kde je o 20 – 25 percent viac prírodných plôch, majú silnejšie kosti.
Najviac kostnej hmoty sa tvorí v detstve. Jedným z faktorov, ktorý vplýva na jej tvorbu, je pohyb. Dostatok pohybu u detí súvisí aj so životným priestorom, v ktorom vyrastajú. Podľa štúdie vedcov z Hasseltskej univerzity v Belgicku viac zelene v okolí bydliska a lepšia dostupnosť parkov a zelených plôch prispieva k pevnejším kostiam u detí. Tým by sa mohlo predísť zlomeninám a rednutiu kostí vo vyššom veku. Štúdia bola uverejnená v časopise JAMA Network Open.
Rozsiahla štúdia v oblasti verejného zdravia
Štúdia je súčasťou prebiehajúcej prospektívnej belgickej kohortovej štúdie narodených detí ENVIRONAGE (Environmental Influence on Aging in Early Life). Prebieha od februára 2010 a zapojili sa do nej matky a ich deti v čase pôrodu v nemocnici East-Limburg v belgickom Genku.
Po štyroch až šiestich rokoch od narodenia sa dvojice matka a dieťa zúčastnili na kontrolnom vyšetrení na belgickej Hasseltskej univerzite. Z celkového počtu 1 492 účastníkov vedci merali hustotu kostí u 327 zúčastnených detí vo veku 4 až 6 rokov z Flámska v Belgicku. Oblasti, z ktorých deti pochádzali, zahŕňali mestské, prímestské a vidiecke lokality.
Merali hustotu kostí u detí vo veku 4 až 6 rokov
Hustotu kostí u vybraných detí vo veku 4 až 6 rokov merali vedci na predlaktí pomocou kvantitatívneho ultrazvukového merania. Ako uvádzajú vedci v uverejnenej štúdii, ide o meranie „bez škodlivej dávky žiarenia, ktoré je vhodné na skríning u detí a dobre koreluje s dvojenergetickou röntgenovou absorpciometriou, ktorá sa používa v klinických podmienkach“.
Vedci zohľadňovali aj iné faktory, ako je miesto bydliska s blízkosťou zelene. Matky počas kontrolnej návštevy zodpovedali otázky dotazníka týkajúce sa sociodemografických údajov, životného štýlu a zdravotných údajov jej a dieťaťa. Okrem iného vedci zisťovali, či je dieťa vystavené pasívnemu fajčeniu v domácnosti, koľko času trávi pred obrazovkami elektronických zariadení, koľko mliečnych produktov konzumuje, či prijíma aj výživové doplnky. Zaznamenávali etnickú príslušnosť a úroveň vzdelania matky, miery detí a ich BMI index.
Zeleň v okolí bydliska
Adresy detí boli geokódované. Štúdia zistila, že deti, ktoré majú v blízkosti svojho bydliska viac zelene, majú výrazne silnejšie kosti, čo môže viesť k celoživotným zdravotným benefitom.
Podľa vedcov deti žijúce v miestach, kde je o 20 – 25 percent viac prírodných plôch, mali silnejšie kosti, čo sa rovnalo polročnému prirodzenému rastu kostnej hmoty. Štúdia zistila aj to, že riziko veľmi nízkej hustoty kostí bolo u týchto detí približne o 65 percent nižšie.
Prečo majú deti žijúce v miestach s dostatkom zelene pevnejšie kosti? Podľa vedcov majú viac pohybu a vyššia fyzická aktivita má pozitívny vplyv na rast kostí. Efekt zelených plôch bol najvýraznejší v miestach s dostatkom stromov. Podľa vedcov to môže byť zapríčinené atraktivitou miesta s dostatkom stromov, ktoré rodičia s deťmi radi navštevujú.
Nižšie riziko osteoporózy vo vyššom veku
V detstve a počas dospievania sa buduje kostná hmota. Tvorba pokračuje aj v dospelosti. Okolo 50. roku života sa ustáli a potom začne postupne klesať. Viac zelených plôch a ich lepšia dostupnosť pre rodiny s deťmi by preto mohli zabrániť zlomeninám a osteoporóze vo vyššom veku, tvrdia vedci.
Zároveň uviedli, že tieto zistenia sú dôležité, pretože nízka hustota kostí v mladom veku je pre vznik osteoporózy rovnako podstatná ako úbytok kostnej hmoty v dôsledku starnutia.
„Čím je hustota kostí v detstve vyššia, tým sú kosti odolnejšie vo vyššom veku,“ uviedol pre denník The Guardian profesor Tim Nawrot z Hasseltskej univerzity, ktorý sa spolu s doktorkou Hanne Sleursovou a ďalšími členmi tímu podieľal na výskume. „Takže hlavným posolstvom tejto štúdie v oblasti verejného zdravia je, že urbanisti môžu prispieť k tomu, aby mali deti silnejšie kosti, čo bude mať pozitívny efekt z dlhodobého hľadiska.“
Štúdia preukázala, že pobyt v prírode s dostatkom zelene v blízkosti miesta bydliska má pozitívny efekt na hustotu kostí u detí, nepreukázala však príčinnú súvislosť. Na to by deti museli nosiť akcelerometre, ktoré by zaznamenávali ich fyzickú aktivitu. „Takýto experiment by nebol tak ľahko realizovateľný,“ uviedol Nawrot.
Zdroj: The Guardian, JAMA Network
(zh)