Strata čuchu sa niekedy môže zdať ako drobný problém. Ak však necítite nič, môže byť príznakom vážneho ochorenia, ktoré vás potrápi ešte roky.
Strata čuchu je pomerne zriedkavá, no jedno ochorenie ju urobilo oveľa bežnejšou a známejšou. Zdroj: iStock/nensuria
Odhaduje sa, že asi päť percent populácie trpí úplnou anosmiou, teda úplnou stratou čuchu. S vekom sa výskyt anosmie výrazne zvyšuje. Hoci ide len o malú časť obyvateľstva, anosmia je uznávaná ako skutočné ochorenie. Každoročne sa na ňu upozorňuje 27. februára, čiže počas Svetového dňa anosmie, ktorý má za cieľ zvýšiť povedomie o poruchách čuchu.
Čo sa deje pri strate čuchu
Strata čuchu je pomerne zriedkavá, no jedno ochorenie ju urobilo oveľa bežnejšou a známejšou. Bolo ním ochorenie COVID-19. Je veľmi pravdepodobné, že poznáte niekoho, kto touto infekčnou chorobou prešiel, alebo ste ju počas celosvetového vrcholu pandémie v roku 2020 sami prekonali.
Jedným z príznakov ochorenia COVID-19 bola skutočne strata čuchu. Pre väčšinu nakazených ľudí to bolo po prvýkrát v živote, čo niečo také zažili. Väčšina tých, ktorí o čuch prišli, ho postupne znovu nadobudla, keď sa choroba začala zlepšovať. To však neplatí pre ľudí trpiacich anosmiou, u ktorých je strata čuchu trvalá.
Vľavo sú nasnímané čuchové receptory skenovacím elektrónovým mikroskopom (SEM), vpravo transmisným elektrónovým mikroskopom (TEM). Nervová bunka (zelená) sa nachádza v nosovom epiteli. Zhrubnutá časť bunky je čuchový mechúrik. Z neho vyčnievajú malé chĺpky (riasinky) – čuchové (olfaktorické) receptory. Informácie z týchto receptorov sa prenášajú do čuchového bulbu v mozgu, kde sa spracovávajú. Aby bolo možné látku cítiť, musí byť plynná a rozpustná vo vode a v tukoch. V ľudskom nose sa nachádza viac ako milión čuchových receptorových buniek. Kredit: Steve Gschmeissner/SCIENCE PHOTO LIBRARY
Čo znamená strata čuchu? Najjednoduchšie vysvetlenie je, že ide o stav, keď už nedokážeme vnímať žiadne vône od parfumov a vôní v prostredí až po vôňu chutných jedál, ktoré si pripravujeme.
V skutočnosti je strata čuchu oveľa zložitejšia. Tento proces sa neuskutočňuje len v nose, ale predovšetkým v mozgu, konkrétne v oblasti čuchového bulbu a čuchovej kôry.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO
Čuchový bulbus je časť mozgu, ktorá ako prvá prijíma signály z molekúl vôní, keď sa dostanú do nosa.
Čuchová kôra je oblasť mozgu, ktorá tieto vône interpretuje a rozpoznáva, často aj prostredníctvom spomienok či emocionálnych reakcií.
Podľa Jérôma Lechiena, lekára ORL a profesora chirurgie na Univerzite v Mons v Belgicku, je dráha spracovania vôní v mozgu veľmi komplexná a každý krok v tomto procese môže ovplyvniť, či vôňu dokážeme vnímať alebo nie.
„Vône v našom prostredí sú tvorené malými molekulami, ktoré sa viažu na receptory umiestnené v hornej časti nosa. Informácia, ktorú receptor zachytí, sa následne prenáša do mozgu. Prechádza viacerými oblasťami, napríklad čuchovým bulbom, ktorý funguje ako prenosová stanica, a potom do čuchovej kôry, ktorá je akýmsi slovníkom vôní. Keď choroba alebo úraz ovplyvní tieto receptory alebo ktorúkoľvek časť čuchovej dráhy, hovoríme o strate čuchu,“ hovorí Lechien.
Široký diapazón príčin
Ako sme už spomenuli, strata čuchu je komplexný jav. Ešte zložitejšie sú však jeho príčiny.
V úplnej (anosmia) alebo čiastočnej forme (hyposmia) môže tento príznak vzniknúť napríklad v dôsledku upchatia nosových dutín. To sa môže stať napríklad pri nádche, zápale prínosových dutín alebo pri alergii. Takéto upchatie nosových dutín zabraňuje, aby sa vône dostali do čuchovej oblasti a mohli byť zachytené receptormi.
Druhým častým dôvodom straty čuchu je úraz hlavy. Pri dopravných nehodách, pádoch alebo fyzických útokoch môže náraz do hlavy poškodiť čuchové nervy, ktoré spájajú nos s mozgom, alebo ich dokonca môžu úplne zničiť. To sa stáva najmä vtedy, keď dôjde k zlomenine tzv. riečicovitej platni (lamina cribrosa) – kosti, ktorá oddeľuje nos od mozgu.
Riečicovitá platňa (z angl. cribriform plate) je tenká, perforovaná platňa čuchovej kosti, ktorá oddeľuje nosovú dutinu od lebečnej dutiny. Je prederavená veľkým počtom malých otvorov, ktorými prechádzajú vlákna čuchového nervu. Do lebky sa zasúva horizontálne a je v nej vsadená cez zárez na čelovej kosti. Zdroj: Wikimedia
Vírusové ochorenia, ako sú kovid alebo chrípka, patria tiež medzi časté príčiny straty čuchu. Zaujímavé však je, že existuje mimoriadne zvláštne prepojenie medzi stratou čuchu a neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Závažné ochorenia spojené so stratou čuchu
Hoci je strata čuchu najčastejšie spájaná s vírusovými ochoreniami, môže sa prejaviť aj pri oveľa vážnejších chorobách. A dokonca môže slúžiť ako jeden z ich skorých varovných príznakov.
Typickým príkladom je Parkinsonova choroba. Najznámejším príznakom tohto ochorenia je síce neovládateľné trasenie, no väčšina pacientov trpí i stratou čuchu. Podľa organizácie France Parkinson až 95 percent ľudí postihnutých touto neurodegeneratívnou chorobou stráca schopnosť vnímať vône. Rovnako je to pri Alzheimerovej chorobe. Podľa údajov CNRS Le Journal trpí poruchou čuchu približne 80 percent pacientov s týmto ochorením.
V prípade Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby môže byť strata čuchu skorým príznakom, pretože obe choroby majú za následok poškodenie neurónov.
Porovnanie zmien mozgu u zdravého jedinca (vľavo) a jedinca trpiaceho Alzheimerovou chorobou (vpravo). Zdroj: Wikimedia
Ako vysvetľuje Dr. Lechien, „strata čuchu môže nastať niekoľko rokov pred nástupom demencie zapríčinenej Parkinsonovou alebo Alzheimerovou chorobou. Je to spôsobené postupnou deštrukciou neurónov, ktoré prenášajú informácie z receptorov v nose do čuchového centra, alebo priamo neurónov samotného čuchového centra.“
Odborník na ORL tiež upozorňuje, že strata čuchu môže nastať aj vtedy, keď na mozog tlačí nádor, napríklad meningióm, ktorý vzniká z mozgových a miechových blán (mozgových plen) a tlačí na čuchové dráhy. Strata čuchu sa môže vyskytnúť i u ľudí s cukrovkou.
Včasný varovný signál
Ak vás prekvapil vzťah medzi stratou čuchu a vážnymi chorobami, ďalšia informácia vás môže šokovať rovnako. V roku 2014 totiž americká štúdia, uverejnená v časopise PLOS ONE, naznačila, že strata čuchu môže byť predzvesťou smrti.
„Strata čuchu priamo nespôsobuje smrť, ale je včasným varovným signálom. Naznačuje, že sa stalo niečo vážne a že došlo k poškodeniu,“ povedal profesor Pinto, autor štúdie, chirurg a odborník na poruchy čuchu a dutín.
Aj keď išlo o prvú štúdiu na túto tému, novšie výskumy z rokov 2022 a 2025, publikované v časopise JAMA Otolaryngology-Head & Neck Surgery, potvrdili, že poruchy čuchu sú spojené so zvýšeným rizikom úmrtnosti až o 52 percent.
Ako môže súvisieť strata čuchu so zvýšeným rizikom úmrtia? „Toto môže vysvetliť niekoľko javov. Niektoré metabolické choroby, napríklad cukrovka, môžu byť spojené so stratou čuchu, a teda nepriamo zvyšujú riziko úmrtia, pretože ide o dôsledok samotného ochorenia. Rovnaký princíp platí vzhľadom na prepojenie so stratou čuchu takisto pri neurologických chorobách,“ vysvetľuje Dr. Lechien.
Okrem toho nás strata čuchu vystavuje i bežným každodenným nebezpečenstvám, napríklad nemožnosti detegovať únik plynu alebo požiaru v domácnosti. V takýchto situáciách môže byť riziko ohrozenia života reálne.
Čo robiť pri strate čuchu
Strata čuchu môže byť nebezpečná, ak je súčasťou príznakov vážnej choroby. Ale aj samotná môže výrazne sťažiť bežný život. Chuť a čuch sú totiž úzko prepojené. Keď jeme, vône jedla obohacujú naše chuťové vnímanie. Bez čuchu môže jedlo pôsobiť bez chuti alebo úplne nevýrazne.
Hoci na túto tému existuje málo štúdií, niektorí odborníci spájajú stratu čuchu so zníženou sexuálnou túžbou, a to najmä preto, že telo nedokáže vnímať chemické látky, ako sú feromóny. Teraz keď už vieme, čo strata čuchu znamená a aké môže mať dôsledky, je dôležité vedieť, aké kroky prijať, aby sa čuch čo najrýchlejšie obnovil.
Podľa Dr. Lechiena je nevyhnutné navštíviť ORL lekára hneď, ako stratíte čuch, aby sa vylúčilo vážne ochorenie. Rovnako je dobré začať s čuchovým tréningom, teda každodenne sa zamerať na známe vône a vedome ich vnímať.
Ak strata čuchu pretrváva po vírusovom ochorení alebo úraze hlavy, môže sa navrhnúť liečba pomocou injekcie plazmy bohatej na krvné doštičky. Táto metóda spočíva v tom, že sa pacientovi odoberie krv, z ktorej sa centrifugáciou izolujú doštičky a následne sa vrátia späť do tela.
Zdroj: ELSAN, France Parkinson, CNRS Le Journal, PLOS ONE, Jama Network (1, 2)
(RR)
