Testikulárne nádory z germinatívnych buniek, cirkulujúce nádorové bunky, nádory vaječníkov alebo probiotiká, to všetko sú hlavné predmety bádania špičkového vedeckého tímu Translačný výskum onkologických ochorení (TRANSONK) z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK v Bratislave). Členmi tímu pod vedením doc. MUDr. Jozefa Mardiaka, CSc. sú v rámci užšieho kolektívu prof. MUDr. Michal Mego, DrSc., doc. MUDr. Luboš Drgoňa, CSc., MUDr. Jozef Šufliarsky, PhD. a prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.
Súčasťou širšieho kolektívu sú pracovníci I. onkologickej kliniky LF UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety, II. onkologickej kliniky LF UK a Národného onkologického ústavu, ako i Ústavu patologickej anatómie LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) a ďalších vedeckovýskumných pracovísk LF UK a SAV. Výskumná skupina TRANSONK zároveň úzko spolupracuje aj so zahraničnými pracoviskami, ako napríklad s MD Anderson Cancer Center v Houstone alebo s Ontario Cancer Institute v Kanade.
Tento tím bol vyhodnotený ako špičkový vedecký tím. V druhom kole posudzovania ho vybrala Akreditačná komisia. V Rektorskej sieni Univerzity Komenského v Bratislave sa pri tejto príležitosti 13. decembra 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie špičkových vedeckých tímov rektorom UK v Bratislave prof. RNDr. Karolom Mičietom, PhD.
„Testikulárne nádory zo zárodočných buniek (testicular germ cell tumors, TGCTs) sú mimoriadne chemosenzitívne so zvyšujúcou sa incidenciou na Slovensku, pričom ide o najčastejší zhubný nádor u mladých mužov. Napriek vysokej kurabilite, isté malé percento pacientov nedosiahne trvalú remisiu a ochoreniu podľahne,“ uvádza špičkový vedecký tím. Jedným z cieľov výskumu tímu TRANSONK je práve identifikácia biomarkerov spojených so zlyhaním štandardnej liečby, vytvorenie tkanivovej banky nádorov semenníkov, ako i skúmanie mechanizmov opravy DNA v súvislosti s rezistenciou na liečbu.
V rámci výskumu sa im podarilo identifikovať viacero nových biomarkerov spojených s chemorezistenciou, asociovaných s klinicko-patologickými charakteristikami nádoru, toxicitou chemoterapie a prognózou pacientov. „Najdôležitejšími z nich sú karboanhydráza IX (CA IX), cytokínový profil, fibrilín-1 (FBN1) a predovšetkým proteíny PD-L1 a PARP, ktoré zároveň predstavujú aj potenciálne terapeutické ciele pri TGCTs. Priamym výstupom výskumu do klinickej praxe sú dve klinické štúdie II. fázy s cieľom využiť inhibíciu proteínu PARP, resp. PD-L1 v liečbe refraktérnych TGCTs. FBN1 proteín bol identifikovaný ako nový marker prekancerózy TGCTs – tzv. intratubulárnej germinatívnej neoplázie – s potenciálnym využitím v histopatologickej diagnostike. Vytvorenie tkanivovej banky TGCTs by v budúcnosti umožnilo rýchlu validáciu kandidátnych biomarkerov pri TGCTs.“
Odborníci sú presvedčení, že identifikované zmeny v účinnosti opravy DNA u refraktérnych TGCTs môžu prispieť k lepšiemu poznaniu mechanizmu ich rezistencie s následným využitím pri príprave nových klinických štúdií založených na použití inhibítorov špecifických proteínov/enzýmov opravy DNA. Ďalšia významná časť ich výskumu TGCTs sa týka štúdia neskorej toxicity u vyliečených pacientov s cieľom identifikácie vplyvu protinádorovej liečby na kvalitu života a kognitívne funkcie u tejto populácie pacientov.
Faktom je, že metastatická choroba je hlavnou príčinou morbidity a mortality onkologických pacientov. „Približne 30 – 40 % pacientov s karcinómom prsníka i s inými solídnymi tumormi, ktorí sa klinicky javia bez metastáz, má prítomné okultné metastázy v krvi, kostnej dreni alebo lymfatických uzlinách. Tieto okultné metastázy sú súčasťou tzv. mikrometastatickej choroby. Zistenie prítomnosti mikrometastatickej choroby má prognostický význam, pričom charakterizácia okultných metastáz z hľadiska prítomnosti liečebných cieľov sa môže uplatniť pri individualizácii liečby onkologických pacientov.“
V súčasnosti sa najväčšia pozornosť v rámci mikrometastatickej choroby venuje práve cirkulujúcim nádorovým bunkám (circulating tumor cells, CTCs) pre ich relatívne ľahkú dostupnosť a klinickú validitu. „V rámci nášho výskumu sa zameriavame na viaceré aspekty skúmania biologickej a klinickej úlohy CTCs pri karcinóme prsníka. Časť výskumu sa týka CTCs ako prognostického faktora u pacientov s metastatickým karcinómom prsníka, ďalšia sa zaoberá vzťahom medzi CTCs a epiteliálno-mezenchymálnym prechodom (epithelial-mesenchymal transition, EMT), vzťahom medzi CTCs a charakteristikami nádoru, ako i interakciou medzi CTCs a mikroprostredím. Osobitým cieľom bolo vyvinutie nových metód na detekciu CTCs s následnou klinickou implikáciou uvedeného výskumu,“ konštatoval tím odborníkov.
Medzi najdôležitejšie výsledky patrí identifikácia a experimentálna detekcia nového podtypu CTCs s EMT fenotypom, pričom vedci vyvinuli novú metódu na detekciu tejto subpopulácie buniek. Táto metóda bola predmetom patentu (Patent US 20120329061 A1) a je schopná detegovať aj CTCs, ktoré unikajú konvenčným metódam detekcie. Na túto prácu nadviazal ďalší výskum, ktorým sa podarilo validovať prognostický význam CTCs s EMT fenotypom, ako i bližšie posúdiť význam EMT v patogenéze inflamatórneho karcinómu prsníka. Všetky uvedené práce konzistentne poukazujú na heterogenitu mikrometastatickej choroby, pričom uvedené zistenia majú významné klinické implikácie.
„Ďalšia časť nášho výskumu zameraného na interakciu medzi mikrometastatickou chorobou a nádorovým mikroprostredím sa venovala vplyvu imunitného systému na CTCs. Ako prví sme popísali inverzný vzťah medzi počtom CTCs v krvi a parametrami vrodenej a získanej imunity a tiež sa nám podarilo identifikovať viacero cytokínov, ktoré sa môžu podieľať na migrácii CTCs, a tak zohrávať dôležitú úlohu v metastatickej kaskáde, pričom ako najvýznamnejšia sa ukazuje dráha SDF-1 a CXCR4, ktorá by zároveň mohla slúžiť ako potenciálny terapeutický cieľ pri karcinóme prsníka.“
V rámci svojho výskumu tento špičkový vedecký tím v retrospektívnej štúdii pozoroval spojitosť medzi prítomnosťou CTCs a rizikom venózneho tromboembolizmu (VTE). „Na základe výsledkov tejto štúdie sme iniciovali paralelné štúdie. Prvá z nich prebiehala na Slovensku a zameriavala sa na primárny karcinóm prsníka a CTCs, kým druhá z nich prebiehala v USA a týkala sa metastatického karcinómu prsníka. Obidve tieto práce konzistentne ukázali asociáciu medzi prítomnosťou CTCs, hladinou D-diméru v krvi a rizikom VTE, napriek tomu, že išlo o rôzne populácie pacientov i rôzne metódy detekcie. Tieto práce zároveň prvýkrát ukázali, že prítomnosť CTCs by mohla slúžiť ako selekčný faktor na individualizáciu antikoagulačnej liečby u onkologických pacientov.“
*********************************************
Pôvodne bolo predložených 52 návrhov na špičkový vedecký tím. Výsledky druhého kola posudzovania špičkových vedeckých tímov pôsobiacich na slovenských vysokých školách zverejnila Akreditačná komisia v závere júna 2017. Zaradila medzi ne 17 špičkových tímov. Medzi nimi sú na Univerzite Komenského v Bratislave aj také, ktoré sa zaoberajú témami ako:
Bioinformatika a funkčná analýza biologických systémov – tím pôsobiaci v oblastiach chémie, chemickej technológie, vied o živej prírode, informatických vied, automatizácie a telekomunikácií pod vedením doc. Kataríny Mikušovej: Dr. Ingrid Zel Bhatia, doc. Bronislava Brejová, doc. Juraj Gregáň, doc. Jana Korduláková, prof. Jozef Nosek, prof. Ľubomír Tomáška a doc. Tomáš Vinař.
Archeológia: moderný výskum na Slovensku – pod vedením prof. Jozefa Bátoru. Ďalší členovia tímu sú Dr. Peter Barta, Dr. Tomáš König, prof. Eduard Krekovič, Dr. Jana Mellnerová, doc. Michal Slivka a Dr. Andrej Vrtel.
Sociálne kontexty v lokálnych komunitách – v tíme pôsobiacom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave pod vedením prof. Martina Kanovského sú doc. Juraj Buzalka, Dr. Danijela Jerotijevič a Dr. Andrej Mentel.
Tím fyziky vysokých energií Bratislava – pod vedením prof. Stanislava Tokára; pôsobí (v oblasti fyziky) na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Členmi sú tiež Dr. Róbert Astaloš, Dr. Pavol Bartoš, Dr. Tibor Ženiš a doc. Ivan Sýkora.
Tím experimentálnej biológie rastlín – vedie prof. Alexander Lux z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave (ďalší členovia tímu: Dr. Michal Martinka, Dr. Marek Vaculík a Dr. Zuzana Lukačová).
Kardiorespiračný systém a viscerálna bolesť – z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine UK v Bratislave pod vedením prof. Andrey Čalkovskej (členovia tímu: prof. Miloš Tatár, prof. Michal Javorka, doc. Marián Kollárik a Dr. Alžbeta Trančíková).
Odborný garant textu: prof. MUDr. Michal Mego, DrSc.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ