K vede sa dostala náhodou. Ako sama tvrdí, vždy ju zaujímala biológia, no nikdy si nemyslela, že sa vyberie takým smerom. „Tak nejako sa to vykryštalizovalo samé, skončila som Prírodovedeckú fakultu UK, kde som sa na Katedre genetiky venovala hlavne bunkovému deleniu,“ tvrdí Jana Plavá, ktorá je v súčasnosti doktorandkou v Biomedicínskom centre SAV. Zapojila sa do Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bola úspešná so svojou prácou, v ktorej sa venuje karcinómu prsníka.
Na Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV sa spolu s kolegyňami momentálne venuje problematike chemorezistencie u pacientok s karcinómom prsníka. Aj vďaka spolupráci s Národným onkologickým ústavom môže pracovať priamo s pacientskymi vzorkami, a práve preto vidí v tom, čo robí, hlboký zmysel. Opýtali sme sa, aká nádej vzniká pre pacientky s rakovinou prsníka aj vďaka jej výskumu.
M. HUCÁKOVÁ: Čo je to karcinóm prsníka a čo spôsobuje v tele pacientky?
J. PLAVÁ: Karcinóm prsníka je celosvetovo najčastejšie diagnostikované nádorové ochorenie u žien. Neobchádza ani mužské pohlavie, aj keď u mužov je jeho výskyt oveľa zriedkavejší. Nádorové bunky vznikajú priamo z buniek prsnej žľazy a následným množením vytvárajú nádor. Ten postupne rastie a ničí okolité tkanivo. Žena môže cítiť rôzne zmeny (hrčky, bolesť, podráždenie kože…), ktoré indikujú možný vznik karcinómu prsníka. Ten sa ale môže v tele vytvoriť aj bez toho, aby si to žena všimla, keďže mnohé vzniknú bez akýchkoľvek symptómov. Väčšinu z nich však vidí lekár pri sonografii alebo mamografii, práve preto sa kladie veľký význam na prevenciu. Ak sa ochorenie nezachytí včas, môže dôjsť ku vzniku metastáz – nádorové bunky sa cez lymfatické uzliny dostanú aj do okolitých orgánov, kde vytvoria ďalšie nádory. V takomto prípade je už liečba oveľa náročnejšia.
M. H.: Čo hovoria štatistiky, do akej miery sú týmto ochorením postihnuté ženy na Slovensku a celosvetovo? Má ochorenie stúpajúcu tendenciu?
J. PLAVÁ: Celosvetovo štatistika hovorí, že nádor prsníka sa vyvinie v priebehu života u jednej z ôsmych žien. Čo sa týka štatistiky priamo u nás na Slovensku, zatiaľ sú dostupné údaje len do roku 2010, ktoré bohužiaľ ukazujú výrazne stúpajúci trend výskytu tohto ochorenia. Dá sa povedať, že za posledných 40 rokov sa počet pacientiek s nádorom prsníka skoro zdvojnásobil. Incidencia výskytu bola u nás v roku 2010 skoro 108 prípadov na 100 000 obyvateľov. Práve pre častý výskyt tohto ochorenia je potrebná spolupráca s Národným onkologickým ústavom, ktorá umožňuje pracovať priamo s pacientskymi vzorkami, čo nám dáva oveľa lepšie možnosti pri štúdiu tohto ochorenia.
M. H.: Vo svojej práci sa zameriavaš na mezenchýmové stromálne bunky, ktoré sa k nádoru dostávajú z okolitého tuku. Ako tam následne pôsobia a ako sa dá ich dôkladnejším poznaním úspešnejšie bojovať proti ochoreniu?
J. PLAVÁ: Mezenchýmové stromálne bunky (MSC – z ang. Mesenchymal Stromal Cells) sú kmeňové bunky schopné za normálnych podmienok migrovať do miesta poškodenia tkaniva, kde sa podieľajú na jeho oprave. Pri nádorovom ochorení však intenzívne putujú aj do miesta, kde nádor vzniká. Môžu sa tam dostávať aj z tuku, ktorý tvorí podstatnú zložku prsníka, na základe signálov vysielaných nádorovými bunkami. Celá komunikácia medzi týmito bunkami je pomerne zložitá a zatiaľ len čiastočne objasnená. Zistilo sa, že MSC môžu sprostredkovať rezistenciu nádorových buniek na liečbu, čo v dnešnej dobe predstavuje jeden z hlavných problémov liečby pacientov. Práve preto sme upriamili našu pozornosť na štúdium týchto buniek, ktoré izolujeme z tukového tkaniva odobratého z tesnej blízkosti nádoru. Zároveň sa ich snažíme porovnať s MSC izolovanými z tuku zdravých ľudí a pokúšame sa nájsť mechanizmus, ktorým táto rezistencia na liečbu vzniká.
M. H.: Čo je výsledkom práce a ako by raz mohli tieto výsledky pomôcť bežnej praxi?
J. PLAVÁ: Od bežnej praxe majú naše výsledky zatiaľ ešte v celku ďaleko, ale podarilo sa nám nájsť viaceré rozdiely medzi MSC, ktoré chemoterapiu ešte nikdy nevideli (čiže nemôžu byť pôvodcom vzniku rezistencie) a tými, ktoré sa s ňou už stretli. Ak by sa nám podarilo identifikovať bielkoviny alebo iné molekuly, ktoré tieto rozdiely spôsobujú a majú významnú úlohu pri vzniku rezistencie, mohli by sme v budúcnosti tieto poznatky využiť pri navrhovaní cielenej liečby, ktorá by znefunkčnením týchto molekúl pomohla odstrániť alebo aspoň výrazne znížiť rezistenciu pacientok s karcinómom prsníka na chemoterapiu. Ale zatiaľ je to iba môj optimistický pohľad na vec, ktorý si bude žiadať ešte veľa práce a pozornosti 🙂
M. H.: Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a budeme držať palce, aby sa raz tento optimistický scenár naplnil.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na Dosah
Foto: z archívu Jany Plavej
Uverejnila: VČ