Dnes 26. marca si pripomíname Svetový deň epilepsie. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pribudlo v roku 2020 na Slovensku viac ako 11-tisíc novodiagnostikovaných pacientov s týmto ochorením. Z nich bolo 6162 mužov a 4853 žien.
Epileptici môžu mať buď malý, alebo veľký záchvat. Zdroj: iStock.com/Dragos Condrea
Epilepsia, ktorou trpí približne 50 miliónov ľudí na svete, je chronické neprenosné ochorenie mozgu postihujúce ľudí všetkých vekových kategórií. Ide o jedno z najbežnejších neurologických ochorení sveta. Na Slovensku žije s epilepsiou asi 68-tisíc osôb, pričom viac ako tretinu tvoria deti do 15 rokov.
Vedeli ste, že epilepsiou trpeli aj slávne osobnosti, napríklad maliar Vincent van Gogh, spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij, francúzska hrdinka Jana z Arku, macedónsky kráľ Alexander Veľký či rímsky vojvodca Julius Caesar? Toto ochorenie je známe viac ako 5-tisíc rokov, čo vieme zo starých babylonských kamenných nápisov.
Epilepsia je bežný stav mozgu, pri ktorom má osoba tendenciu opakujúcich sa nevyprovokovaných záchvatov. Asi 70 percent ľudí s epilepsiou získa kontrolu nad svojimi záchvatmi pomocou liekov. Ľudia, ktorí majú záchvaty aj naďalej, sú zraniteľnejší voči potenciálnym bezpečnostným rizikám, najmä ak sa tieto záchvaty vyskytnú bez varovania a zhoršujú povedomie.
Pery aj prsty sú modrasté
Epilepsia, podobne ako iné dlhodobé stavy, ako je astma alebo cukrovka, prináša určité riziká. Ak ich nekontrolujete, môžu sa stať veľmi vážnymi. Riziká súvisiace so záchvatmi sú vyššie, keď majú ľudia nedostatočne kontrolované záchvaty. Dostatočná kontrola záchvatov je prvým krokom pri znižovaní rizík ochorenia.
Epileptici môžu mať buď malý, alebo veľký záchvat. Malý záchvat vyzerá ako pársekundová strata vedomia bez svalového napätia. Človek pri malom záchvate nereaguje, iba stojí, nehýbe sa, ale nespadne na zem. Len čo tento záchvat prejde, pacient si naň nepamätá a mnohokrát si ho okolie ani nevšimne.
Nebezpečnejší je veľký záchvat, pri ktorom sa človeku uvoľňuje svalstvo a pri ktorom človek upadá do bezvedomia. Zdroj: iStock.com/Martinbowra
Oveľa nebezpečnejší je veľký záchvat, pri ktorom sa človeku uvoľňuje svalstvo a pri ktorom človek upadá do bezvedomia, takže epileptik spadne na zem. Niekoľko desiatok sekúnd, prípadne pár minút pred nástupom samotného záchvatu môže postihnutý pociťovať nenormálne čuchové, chuťové alebo akustické vnemy, takzvanú auru. O nejaký čas ho začne trápiť záchvat kŕčov, ktoré môžu byť tonické, čo znamená, že celé telo je napäté a stuhnuté, alebo klonické, počas ktorých kŕč postihne aj bránicu, pacient môže vydávať zvuk pripomínajúci výkrik a prestane dýchať.
Vo väčšine prípadov sa tento stav skončí do piatich minút. Ak trvá dlhšie, ide o závažný stav. Počas záchvatu pacient chrčivo dýcha, pery aj prsty majú modré sfarbenie. Častým príznakom je pena okolo úst, ktorá sa tvorí zo slín, niekedy, ak došlo k pohryzeniu jazyka, je ružová. Po skončení záchvatu kŕčov môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá. Uvoľnenie svalov môže sprevádzať únik moču alebo aj stolice.
Sliny v ústach môžu byť aj krvavé
Príčin epileptického záchvatu môže byť niekoľko. Epilepsiu môže spôsobiť napríklad poškodenie mozgu z prenatálnych alebo perinatálnych príčin, napríklad pri strate kyslíka alebo traume počas pôrodu, nízka pôrodná hmotnosť, vrodené abnormality alebo genetické stavy s pridruženými malformáciami mozgu, ťažké poranenie hlavy, mŕtvica, ktorá obmedzuje množstvo kyslíka v mozgu, infekcia mozgu, ako je meningitída, encefalitída alebo neurocysticerkóza, niektoré genetické syndrómy, ale aj nádor v mozgu.
Pri epileptickom záchvate by ste mali poskytnúť prvú pomoc správnym spôsobom. Hoci môže záchvat vyzerať dramaticky, mali by ste si zachovať chladnú hlavu. Ak budete totiž panikáriť, všetko len zhoršíte. Najdôležitejšie je zachrániť pacienta pred pádom. Pokiaľ už k nemu došlo, pokúste sa zabrániť ďalším zraneniam, ku ktorým môže dôjsť počas kŕčov.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate:
- zachovajte pokoj a zostaňte pri danej osobe,
- pokúste sa udržať ju v bezpečí a chrániť ju pred zranením,
- podložte jej hlavu niečím mäkkým a uvoľnite jej tesné oblečenie,
- po skončení záchvatu ju prevaľte na bok, ak má v ústach potravu alebo tekutinu, prevráťte ju na bok okamžite, aby sa nezadusila,
- do úst jej nič nevkladajte.
Pacienta by ste sa nemali snažiť znehybniť, pretože kŕče sú prisilné. Mali by ste sa ho teda snažiť iba ochrániť pred ďalšími zraneniami, napríklad buchnutím hlavy či iných častí tela o ostré predmety. Skúste mu preto práve hlavu podložiť vankúšom či iným mäkkým materiálom, napríklad svetrom, poduškou alebo bundou, prípadne držte jeho hlavu v rukách. Samozrejme, okamžite zavolajte na linku 155 a privolajte prvú pomoc.
V nijakom prípade mu nedávajte do úst žiadne predmety ani prsty, napríklad ak sa pokúšate vybrať zapadnutý jazyk. Riskujete, že vaše prsty kŕčovito zovrie jeho čeľusť, a tak sa môžete zraniť aj vy. Rovnako sa ho nesnažte počas záchvatu preberať. Záchvat by mal spravidla odznieť po niekoľkých minútach.
Krvavé sliny sú prejavom zranenia, ktoré vzniklo bezprostredne pri páde. Tieto zranenia v ústnej dutine alebo na perách sa vďaka zloženiu slín veľmi rýchlo zahoja. Hneď ako kŕče prestanú, mali by ste postihnutého sledovať. Po prebratí z bezvedomia môže byť ešte dezorientovaný, nemusí vedieť, kde sa nachádza, čo sa mu stalo, môže neprimerane reagovať a na samotný záchvat si nemusí pamätať.
Zdroje: WHO, Teraz, Lekár, Epilepsy Foundation, Sme
(RR)
