Cenu za vedu a techniku 2019 v kategórii Osobnosť vedy a techniky získal profesor Michal Mego za translačný výskum v onkológii.
Prof. MUDr. Michal Mego, DrSc., je popredný slovenský onkológ, klinik a vedec, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú onkológiu, profesor onkológie, prednosta II. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave a vedúci Jednotky translačného výskumu.
Zaoberá sa výskumom predovšetkým v oblasti problematiky cirkulujúcich nádorových buniek. K jeho najdôležitejším výsledkom patria dva medzinárodné patenty týkajúce sa nových metód na detekciu cirkulujúcich nádorových buniek. Medzi ďalšími je to identifikácia viacerých biomarkerov asociovaných s rezistenciou na chemoterapiu pri nádoroch semenníkov, pričom niektoré predstavujú aj potenciálne terapeutické ciele. Zaoberá sa tiež možnosťami využitia probiotík v onkológii.
Michal Mego v rokoch 1995 – 2001 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave a zároveň pracoval ako študentská vedecká sila v Ústave experimentálnej onkológie (ÚEO) SAV. V rokoch 2001 – 2007 bol lekárom Internej kliniky Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave. Po absolvovaní doktorandského štúdia na tému: „Možnosti uplatnenia probiotík v onkológii“ (2006), pôsobil v rokoch 2007 – 2011 ako odborný asistent na II. onkologickej klinike LF UK a NOÚ. Od roku 2010 je vedúcim Jednotky translačného výskumu II. onkologickej kliniky LF UK a od roku 2017 profesorom v odbore Onkológia.
V rokoch 2004 – 2007 absolvoval postgraduálne štúdium klinického výskumu na Viedenskej škole klinického výskumu a Lekárskej viedenskej univerzite a v roku 2007 štúdium ukončil získaním Diplomu klinického výskumu. V roku 2007 absolvoval odbornú stáž na Jednotke translačného výskumu (ESMO TRU visit) vo Vall d’Hebron v Barcelone v Španielsku. V rokoch 2008 – 2009 absolvoval študijný pobyt na University of Texas, MD Anderson Cancer Center, Houston, TX, USA, kde v roku 2014 pôsobil ako hosťujúci profesor.
Za svoju prácu získal viaceré ocenenia: Cenu Európskej Onkologickej Spoločnosti – ESMO Best Exam Award (2006), Cenu Medzinárodnej ligy proti rakovine a Americkej onkologickej spoločnosti (2008), Cenu Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (2009), Cenu ministra školstva SR za vedu a techniku za rok 2011, Krištáľové krídlo za rok 2016 (v kategórii Medicína a veda) a ďalšie.
Prof. Michal Mego si prevzal ocenenie Osobnosť vedy a techniky 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej
Pri príležitosti udelenia Ceny za vedu a techniku sme prof. MUDr. Michala Mega, DrSc., požiadali o rozhovor.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bola udelená Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
Veľmi si toto ocenenie vážim a mám z neho radosť, je to ocenenie celej našej výskumnej skupiny, ktorá sa venuje translačnému výskumu nádorových ochorení, s cieľom pretaviť tieto výsledky do klinickej praxe a zlepšiť tak výsledky liečby pacientov.
Cenu ste získali za translačný výskum v onkológii, predovšetkým za nové metódy detekcie cirkulujúcich nádorových buniek, ku ktorým máte dva medzinárodné patenty. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s týmito novými metódami?
Na výskume cirkulujúcich nádorových buniek (CTC) pracujeme od roku 2008, pri ktorom spolupracujeme s viacerými pracoviskami doma aj v zahraničí. V rámci tohto výskumu sa nám podarilo prispieť viacerými originálnymi prácami k lepšiemu pochopeniu procesu metastázovania ako i vzťahu medzi mikroprostredím a CTC. Podarilo sa nám tiež vyvinúť nové metodiky na izoláciu CTC z krvi ako i identifikovať nový podtyp CTC. Počet cirkulujúcich nádorových buniek (CTC) je nezávislým prognostickým faktorom u pacientov s karcinómom prsníka.
Väčšina dostupných metodík slúžiacich na detekciu CTC identifikuje CTC na základe prítomnosti tzv. epiteliálnych markerov, ako sú cytokeratíny. Pribúdajúce poznatky naznačujú existenciu ďalšej populácie CTC, ktorá má v dôsledku procesu nazývaného epiteliálno-mezenchymálny prechod (EMT), zníženú prítomnosť epiteliálnych a zvýšenú prítomnosť tzv. mezenchymálnych antigénov. Predpokladá sa, že práve tieto bunky s EMT vlastnosťami sú schopné založiť metastázy a sú odolné voči chemo- a rádioterapii. Na základe výskumu realizovaného počas pobytu na MD Anderson Cancer Center, sme vyvinuli metodiku schopnú detekcie týchto buniek.
Ako prvý ste popísali nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek odolných voči chemoterapii. Ako sa využívajú získané poznatky z vášho výskumu v klinickej praxi?
Nové metódy detekcie CTC, ako je tá naša, ktorá je schopná zistiť CTC s EMT vlastnosťami, môžu pridať nové dôležité prognostické informácie a môžu byť užitočné pre monitorovanie účinnosti liečby. I keď ide stále o experimentálny prístup, nedávne klinické štúdie naznačujú dôležitý prognostický význam tejto subpopulácie CTC. Identifikácia terapeutických cieľov na CTC s EMT vlastnosťami by mohla viesť k odstráneniu mikrometastatického ochorenia a tým aj k zlepšeniu výsledkov protinádorovej liečby.
Ktoré nádorové ochorenia trápia pacientov na Slovensku najčastejšie? A aký je prístup štátu k tejto oblasti?
Stále sú to tie klasické, ako nádory hrubého čreva, pľúc, prsníka a pankreasu. Som preto veľmi rád, že vláda Slovenskej republiky prvýkrát v histórii schválila Národný onkologický program (NOP), v rámci ktorého sa rozbehli tri hlavné skríningy pre karcinóm prsníka, hrubého čreva a krčka maternice. Rovnako pozitívne je možné z tohto hľadiska hodnotiť aj ďalšie aktivity Ministerstva zdravotníctva SR, týkajúce sa podpory biomedicínskeho výskumu vrátane vytvorenia samostatného Inštitútu výskumu a vývoja MZ SR ako i zriadenia Národného onkologického inštitútu s cieľom zabezpečiť kontinuitu pri napĺňaní cieľov NOP. Prvé pozitívne výsledky môžeme vidieť ani nie rok po jeho zriadení.
Ďakujem vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Veda na dosah vám gratulujeme k udeleniu významného ocenenia.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR