Sedemnásteho novembra 2019 sa v Číne objavil prvý prípad nákazy novým koronavírusom.
Doktor Marek Kajan, autor podcastu Očami farmácie, v texte vysvetľuje, ako je možné, že malá vírusová častica môže spôsobiť také veľké množstvo problémov. Objasňuje, prečo nie je lepšie vyvíjať liek proti ochoreniu COVID-19 než vakcínu. Ozrejmuje aj to, ako je možné, že ju vedci dokázali vytvoriť tak rýchlo.
Nepriateľ menší ako zrnko piesku
SARS-CoV-2 je len malá časť genetickej informácie vo forme ribonukleovej kyseliny (RNA) uložená v tukovom obale. Na prvý pohľad by sme mohli polemizovať, či je táto vec živá. Keď sa však pozrieme na svet okolo nás, pochopíme, že vírusy netreba podceňovať.
Vírus má veľmi jednoduchú štruktúru a jasné inštrukcie. Napadnúť hostiteľa, vojsť do bunky a ovládnuť ju. Vírusová RNA sa dokáže včleniť do ľudskej DNA a deliť sa spolu s bunkou. Následne dokáže bunku celkom ovládnuť a začať vytvárať svoje kópie. Na zdravie bunky nehľadí a všetky zdroje presmeruje na svoju replikáciu.
Vytvára si kópie RNA, tukový obal a špecifické bielkoviny na povrchu vírusu, ktoré vyzerajú ako chápadlá. Nazývajú sa S-proteíny a prostredníctvom nich dokáže vírus napadnúť ľudské bunky.
Následne tieto časti spája do nových vírusov. Keď bunku celkom využije, zabije ju a milióny vírusov unikajú do tela, kde následne tento proces opakujú. Vírus si v podstate z ľudskej bunky spraví továreň na svoje kópie.
Nie je jednoduchšie vyrobiť liek než vakcínu?
Liečiť vírusové ochorenia je veľmi náročný proces.
Spomínate si na to, keď ste mali naposledy chrípku? Tiež vám lekár nepredpísal antivirotiká (lieky proti vírusom), ale len lieky na zníženie horúčky, prípadne lieky proti bolesti.
Dôvod je ten, že pri vírusových ochoreniach väčšinou len pomáhame telu s vírusom bojovať. Náš imunitný systém si s vírusmi väčšinou poradí. No nie je to samozrejmosť.
V prevencii sme však podstatne efektívnejší. A to je dobre. Je lepšie neochorieť ako následne opravovať škody.
Ako fungujú vakcíny
Vakcínu si môžeme predstaviť ako simulátor choroby. Po očkovaní simulujeme podmienky, ktoré nastávajú pri nakazení vírusom. Telo začína vytvárať protilátky a keď príde ďalší raz do kontaktu s rovnakým vírusom, už bude vedieť, ako sa brániť.
Vakcína môže obsahovať oslabený vírus, prípadne len jeho špecifické časti, napríklad už spomínaný S-proteín. To je špecifická časť nového koronavírusu, proti ktorému si naše telo dokáže vytvoriť protilátky. A to aj v prípade, že sa v tele objavia len S-proteíny a nie vírus samotný.
Vedci však prišli s brilantným nápadom. Nevyrábať S-proteíny v laboratóriu a následne ich dávať do vakcín, ale nechať tento S-proteín vytvoriť naše bunky. Z vírusu totiž dokážeme izolovať sekvenciu RNA, ktorá je zodpovedná za tvorbu týchto chápadiel. Ak túto časť genetickej informácie dokážeme dostať do našich buniek, tie dokážu S-proteíny vytvoriť a imunitný systém proti nim vytvorí protilátky.
Je to, ako keby nahráte do tela recept na simulátor. Telo rozbehne program a na jeho konci dostane certifikát v podobe imunity proti koronavírusu. A to celé bez toho, aby sme sa niekedy v procese museli nakaziť nebezpečným vírusom.
Výhodou tejto metódy RNA vakcíny je to, že je relatívne jednoduchá na výrobu. Aj práve z tohto dôvodu dokážeme celý proces výroby veľmi urýchliť. Je tu aj ďalšia výhoda. RNA vakcína neobsahuje žiadnu časť vírusu. Nedokáže teda v žiadnom prípade spôsobiť ochorenie a má potenciál byť vysoko bezpečná, keďže telo mRNA dokáže prirodzene rozložiť.
Ako je možné, že nová vakcína vznikla tak rýchlo?
Jedna vec je vakcínu vyrobiť a druhá je zistiť, či naozaj funguje. Na to sú potrebné klinické skúšania. Ako vieme, tento proces obyčajne trvá približne 10 – 15 rokov. Ako je možné, že máme na stole vakcínu už takmer po roku?
Dôvodov je viacero. Aktuálna pandémia do roka spôsobila už takmer 1 a pol milióna úmrtí a popritom zdecimovala ekonomiku mnohých štátov, je preto v záujem celého sveta koronavírus poraziť čo najskôr.
Liekové agentúry, ktoré obyčajne na vývoj liekov a vakcín dozerajú, preto prišli s mnohými nápadmi, ako systém urýchliť.
Jednotlivé fázy klinického výskumu prebiehajú súčasne a nie po sebe. V rámci výskumu navyše svetové mocnosti ako Európska únia uvoľnili ohromné množstvo financií a výskum aktívne podporujú. Firmy sa teda môžu púšťať do finančného rizika, ktoré by bolo inak neakceptovateľné. Napríklad vyrábajú vakcíny ešte predtým, ako im je povolené dostať ich na trh. Za normálnych okolností by takéto riziko nepripadalo do úvahy.
Dnes idú však financie bokom a firmy si môžu dovoliť podstúpiť aj toto riziko. Ak však vakcína nesplní nároky na kvalitu, efektivitu a bezpečnosť, bude musieť byť zničená.
Na vývoji navyše pracuje oveľa viac ľudí ako obyčajne. Zlepšila sa komunikácia, určili sa priority a skrátili čakacie doby. Ak mala niekedy lieková agentúra 9 týždňov na vyjadrenie, dnes to robí do týždňa.
Dôležité je poznamenať, že vývoj vakcíny nezačína od nuly. Proti SARS sa v minulosti vyvíjala vakcína a z jej štúdie máme množstvo dát. Tie nám pomohli proces významne urýchliť.
Vývoj však musí aj naďalej dokázať účinnosť a bezpečnosť vakcíny, ako museli dokázať všetky vakcíny predtým.
Bude takáto vakcína bezpečná?
Jednou z odpovedí je aj to, že už máme s vakcínami bohaté skúsenosti.
Väčšina nežiaducich účinkov sa prejaví do 5 dní od podania vakcíny. Takmer všetky nežiaduce účinky sa prejavia do 4 – 6 týždňov. Ak v tomto horizonte dokážeme, že vakcína je účinná a nezaznamenáme žiadne vážne nežiaduce účinky, je odôvodnené predpokladať, že vakcína bude bezpečná.
Predtým, ako sa vakcína dostane k nám, bude otestovaná na desiatkach tisíc ľudí, preto budeme veľmi dobre poznať jej bezpečnostný profil. To však neznamená, že sa ďalej nebude sledovať. Sledovanie nežiaducich účinkov pokračuje aj ďalej a bude sa skúmať roky. Pre istotu.
V tomto bode však už máme vakcínu, ktorej benefit a bezpečnosť sú podložené výsledkami. Bolo by preto neetické ju nepoužiť. „Riadi“ tu totiž pandémia, ktorá denne zabíja tisíce ľudí. Tí, ktorí prežijú, majú často dlhodobé následky a ich oslabené telá sú náchylné na ďalšie infekcie. Vakcíny túto situáciu dokážu zvrátiť.
Aj preto sa pristupuje k skoršej registrácii. Vo Veľkej Británii a v USA sa už očkovanie začalo, v Európe sa začne 27. 12. 2020.
Situácia sa síce nevyrieši zo dňa na deň, no je možné, že koniec šialenstva, ktoré rok 2020 priniesol, sa pomaly, ale isto začne normalizovať.
O autorovi
PharmDr. Marek Kajan je vyštudovaný farmaceut. Štúdium ako aj rigorózne konanie absolvoval na Farmaceutickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktuálne pracuje v klinickom výskume vo Švajčiarku. Svoj voľný čas rád trávi v Alpách so svojou rodinou a rád vyvracia farmaceutické hoaxy na sociálnych sieťach.
