Do histórie medicíny sa zapísal v roku 1982, keď so svojím tímom nahradil srdce Barneyho Clarka prvým trvalým umelým srdcom Jarvik-7.
William Castle DeVries ako prvý implantoval umelé srdce človeku. Zdroj: New York Times
Pred 80 rokmi sa narodil William Castle DeVries, americký chirurg, ktorý vykonal prvú implantáciu umelého ľudského srdca. Spolu so svojím tímom sa zapísal do histórie medicíny 2. decembra 1982, keď nahradil choré srdce Barneyho Clarka prvým trvalým umelým srdcom Jarvik-7.
DeVries bol v tom čase jediným chirurgom, ktorý dostal od amerického federálneho Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) povolenie implantovať umelé srdce človeku.
DeVries bol synom lekára a zdravotnej sestry. Vynikal v športe a štúdiu a bol zdatný v mechanike. Počas prvého roka na Lekárskej fakulte Utahskej univerzity sa zúčastnil na prednáške holandského doktora Willema Kolffa, priekopníka biomedicínskeho inžinierstva. Jeho práca DeVriesa priťahovala, a tak neváhal a požiadal Kolffa o miesto v jeho výskumnom tíme.
V rámci výskumu pre Kolffa DeVries zrealizoval prvú experimentálnu transplantáciu srdca na zvieratách. Následne z Utahu odišiel na stáž na Dukovu univerzitu, kde sa venoval kardiovaskulárnej chirurgii, a v roku 1979 sa opäť vrátil do Kolffovho tímu.
Nahradilo komory ľudského srdca
Po návrate do Kolffovho tímu začal DeVries používať umelé srdce, ktoré nadizajnoval doktor Robert K. Jarvik. Jeho srdce Jarvik-7 nahradilo komory ľudského srdca. Srdce používalo čerpadlo z plastu a titánu, ktoré dokázalo pumpovať krv pomocou stlačeného vzduchu z elektrickej jednotky umiestnenej mimo tela pacienta. Po mnohých experimentoch, keď DeVries úspešne implantoval mechanizmus zvieratám, nastal zdĺhavý proces, v rámci ktorého žiadal FDA o povolenie implantácie umelého srdca ľudskému pacientovi.
Prvý pacient, ktorý sa srdca dočkal, bol Barney Clark. Clark bol vážne chorý a pri liečbe vyčerpal už všetky možnosti. Celý proces implantácie a reakciu pacienta na umelé srdce pozorne sledovali médiá. Takmer štyri mesiace po operácii sa zdalo, že Jarvik-7 úspešne replikuje funkcie reálneho srdca pacienta. Po sérii zdravotných komplikácií však Clark 112 dní po implantácii umelého srdca zomrel.
Doktor DeVries s pacientom Clarkom po zákroku a umelé srdce Jarvik-7. Zdroj: University of Utah Health, todayincthistory.com
Pobúrená verejnosť
Mnohí ľudia sa proti umelému srdcu ohradili. Proti jeho implantácii mali najmä filozofické, náboženské, ale aj praktické námietky. DeVriesa to však nezastavilo a požiadal o druhú implantáciu zariadenia, tentoraz na jeho ďalšom pracovisku v inštitúte Humana v Louisville v Kentucky.
Noví pacienti, žiaľ, tiež neskončili najlepšie, jeden z nich napríklad utrpel po implantácii srdca sériu mozgových príhod. Médiá DeVriesa a inštitút Humana kritizovali, pretože si DeVriesove pokusy s umelým srdcom vysvetlili predovšetkým ako zvrhlú snahu o publicitu. DeVries podľa médií u pacientov len nahradil jeden problém iným. To napokon musel pripustiť aj samotný chirurg. „Bez tvrdého experimentovania však len ťažko objavíme inovatívnu terapiu,“ povedal vtedy na svoju obhajobu.
Transplantácie v rôznych častiach sveta
Do marca 1987 sa pacientom implantovalo až 49 umelých sŕdc Jarvik-7. Zákroky vykonali chirurgovia umierajúcim pacientom v rôznych častiach sveta. Umelé srdcia im mali poslúžiť ako dočasné mosty k transplantácii.
V januári 1988, keď bol DeVries len krôčik od vykonania piatej implantácie umelého srdca, sa pre pacienta zrazu našlo srdce od ľudského darcu. V januári 1990 napokon FDA Jarvik-7 stiahla a implantačný program ukončila.
Výskum a vývoj umelých sŕdc však dodnes pokračuje. Kandidátov na transplantáciu srdca je totiž omnoho viac ako darovaných orgánov.
Zdroj: encyclopedia.com, The New York Times
(af)
