Krv je telesná tekutina, ktorá je nevyhnutná pre život človeka. Vyšetrenie krvi patrí medzi základné a prvé kroky lekára. Môže tým získať veľa dôležitých informácií o zdravotnom stave pacienta. Na 15. ročníku Detskej Univerzity Komenského v Bratislave s prednáškou na tému Prečo sa vyšetruje krv? vystúpil prof. MUDr. Tomáš Zima, DrSc., MBA, rektor Karlovej univerzity v Prahe.
Hlavnými zložkami krvi sú červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Červené krvinky, ktoré sú sfarbené farbivom hemoglobín, sú zodpovedné za prenos kyslíka po tele. Biele krvinky sú zodpovedné za boj proti vírusom a baktériám a sú súčasťou imunity. Krvné doštičky sú zodpovedné za hojenie rán a zabezpečujú, aby človek nevykrvácal.
Laboratórne vyšetrenie krvi má tri fázy – preanalytickú, ktorá prebieha pred vlastnou analýzou. Patrí sem stanovenie vhodných analytov, ktoré budú vyšetrované, príprava pacienta, odber a transport krvi. Vlastnú analytickú časť uskutočnenú v laboratóriu a následne postanalytickú časť, ktorá zahrňuje najmä interpretáciu výsledkov.
Pre odber krvi je potrebné, aby bol vyšetrovaný správne pripravený, aby výsledok nebol ovplyvnený. Testy z krvi odhalia postihnutie celého radu orgánov (napr. pečene, slinivky brušnej, ľadvín, srdca a svalov), ale aj krvotvorby a imunitného, hormonálneho, kostného alebo pohlavného systému.
Odber krvi môže tiež upozorniť na možné nádorové ochorenie. Rad chorôb nebolí, ani nemá konkrétne prejavy. Chorobu pomôže odhaliť často až výsledok laboratórneho vyšetrenia. Screeningové vyšetrenia umožňujú odhaliť ochorenie včas, čím prispievajú k úspešnej liečbe. Treba zdôrazniť, že laboratórne výsledky pomáhajú nielen určiť diagnózu, ale tiež u mnohých ochoreniach určujú ich vývoj a úspešnosť liečby.
Ďalším veľmi prínosným aspektom vyšetrenia krvi je prevencia. Vyšetrenia sa posudzuje napríklad metabolizmus lipidov (ako rizikového faktora aterosklerózy), cukrov (vyhľadanie osôb s diabetom). Pozná sa z nich tiež hladina železa, stav výživy a zásob vitamínov a minerálov. Je možné tiež určiť tehotenstvo a preukázať otcovstvo.
Moderným trendom je vyšetrenie priamo u pacienta, teda doma a nie u lekára. Pacient si robí orientačne aj niektoré testy sám. V súčasnosti sa výrazne rozvíjajú genetické vyšetrenia, pre ktoré treba z buniek izolovať DNA (deoxiribonukleovú kyselinu), ktorá obsahuje genetickú informáciu a môžu sa tiež vyšetrovať chromozómy.
Vyšetreniu krvi, ale aj ďalšieho biologického materiálu, sa venuje tzv. laboratórna medicína. Tvoria ju viaceré odbory, ako biochémia, hematológia či klinická imunológia a alergológia, ktoré úzko spolupracujú. Stačí skúmavka krvi, niekedy len kvapka a z nej sa dá získať mnoho informácií o zdraví človeka. Biochemické vyšetrenie krvi má nesmierny význam pre správnu diagnózu prípadného ochorenia a monitorovania procesu následnej liečby. Laboratórium odhalí 70 až 80 percent ochorení.
Prof. Zima tiež vysvetlil, čím sa odlišuje krvné sérum od krvnej plazmy, čo sú to koagulačné faktory a aký postup treba zachovať pri odbere krvi. Pred odberom krvi by sme napríklad nemali 10 hodín jesť, ani sa venovať namáhavejšej fyzickej aktivite, piť iba čistú vodu a aj to len v primeranom množstve.
V závere prednášky prostredníctvom krátkeho videa účastníkom DUK ukázal, čo všetko sa deje s krvnou vzorkou, keď dorazí do laboratória. Počas následnej debaty sa malí študenti dozvedeli, prečo je krv červená, prečo po čase na vzduchu zhnedne, ako hemoglobín viaže kyslík alebo podľa čoho sa určuje krvná skupina.
Prof. MUDr. Tomáš Zima, DrSc., MBA., lekár a biochemik, rektor Karlovej univerzity v Prahe. Absolvoval štúdium na Fakulte všeobecného lekárstva Karlovej univerzity (1990). V r. 1990 – 1998 pôsobil na I. ústave lekárskej chémie a biochémie 1. LF UK, popri tom na I. internej klinike VFN a 1. LF UK, atestoval z klinickej biochémie, internej a nefrológie. V roku 1996 sa stal docentom v odbore Lekárska chémia a biochémia UK. Od roku 1999 zastáva funkciu prednostu Ústavu lekárskej biochémie a laboratórnej diagnostiky 1. LF UK a VFN. V roku 2001 (ako 35-ročný) bol menovaný za profesora lekárskej chémie a biochémie. V roku 2000/2003 získal titul MBA na Pražskej medzinárodnej manažérskej škole VŠE Praha.
V r. 2005 – 2012 bol dekanom 1. lekárskej fakulty Karlovej Univerzity, v r. 2012 – 2014 prodekan pre vonkajšie vzťahy 1. LF UK. Vo februári 2014 byl menovaný za rektora UK. Je členom Učenej spoločnosti ČR a Českej lekárskej akadémie, vedeckým sekretárom Českej lekárskej spoločnosti J.E. Purkyne.
Pôsobí v medzinárodných a národných odborných spoločnostiach, napr. Executive Board European Federation of Clinical Chemistry and Laboratory Medicine, je členom komisie Scientific Panel of Health EU. Publikoval vyše 440 odborných článkov, je autorom a spoluautorom 8 monografií, predniesol viac ako 130 prednášok v zahraničí. Má dlhoročné skúsenosti s výučbou v odbore biochémia, klinická biochémia a laboratórna medicína. Získal rad ocenení v ČR i v zahraničí, medzi nimi doctor honoris causa – Uzhhorod National University a Prešovskej univerzity v Prešove.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: DUK Bratislava
Ilustračné obrázky: z prezentácie prof. Tomáša Zimu