Menej spánku stačilo aj svetoznámym vedcom, vynálezcom či iným osobnostiam.
Potreba spánku sa u jednotlivých ľudí líši. Zdroj: iStock.com/fizkes
Všimli ste si niekedy, že daktorí ľudia vyskočia z postele už po niekoľkých hodinách spánku, zatiaľ čo iní dokážu sotva fungovať bez osemhodinového spánku? Aj mnohé slávne osobnosti boli známe tým, že málo spali. Svetoznámy vynálezca žiarovky Thomas Alva Edison spal len tri až štyri hodiny, pričom nedostatok spánku si kompenzoval krátkym zdriemnutím počas dňa. Podobnú taktiku zvolil aj otec striedavého prúdu Nikola Tesla, ktorý často pracoval viac ako 15 hodín denne a cez noc údajne spával len dve hodiny.
Bežný človek by s takýmto spánkovým režimom nedokázal fungovať. Nedokázali by sme sa sústrediť, boli by sme stále unavení či malátni a dopovali by sme sa kofeínom. Ako je teda možné, že niektorí ľudia nepotrebujú toľko spať a po prebudení sú čulí a plní energie? Táto otázka fascinuje vedcov už roky. Odpoveď nám poskytujú naše gény.
Vzácne varianty určitých génov
Existuje malá skupina ľudí, ktorí nepotrebujú veľa spánku. Odborníci ich nazývajú prirodzení krátki spáči. Dokážu výborne fungovať len so štyrmi až šiestimi hodinami spánku každú noc, a to často po celý život. Jednoducho ide o prirodzený stav.
Vo všeobecnosti sa necítia unavení, nezdriemnu si a netrpia negatívnymi dôsledkami nedostatku spánku. Podľa odborníkov je to spôsobené prirodzeným fenotypom krátkeho spánku, teda biologickou vlastnosťou, ktorá ľuďom umožňuje získať všetky výhody spánku za kratší čas. Ľudia, ktorí prirodzene spia krátko, zvyčajne rýchlo zaspávajú a spontánne sa prebúdzajú, často bez budíka.
V roku 2010 vedci objavili genetické mutácie, ktoré pomáhajú vysvetliť tento jav. Prirodzení krátki spáči sú nositeľmi vzácnych variantov určitých génov, vďaka ktorým je ich spánok efektívnejší. V nedávnej štúdii z tohto roka skúmali 70-ročnú ženu s jednou z týchto mutácií génov.
Napriek tomu, že väčšinu života spala len šesť hodín denne, bola fyzicky aj mentálne zdravá a viedla plnohodnotný, aktívny život. Zdá sa, že jej telo bolo jednoducho nastavené tak, aby potrebovalo menej spánku.
Prirodzení krátki spáči sú nositeľmi vzácnych variantov určitých génov, vďaka ktorým je ich spánok efektívnejší. Zdroj: iStock.com/stefanamer
Stále sa dozvedáme, aké časté sú tieto genetické mutácie a prečo sa vyskytujú. Nie každý, kto spí menej, je prirodzený krátko spiaci človek. Zaujímavosťou je, že väčšina ľudí, ktorí si myslia, že dokážu prirodzene krátko spať, nemajú v sebe tento gén. Sú len chronicky nevyspatí. Často je ich krátky spánok spôsobený dlhým pracovným časom, spoločenskými záväzkami alebo presvedčením, že menej spať je znakom sily alebo produktivity. Takýto životný štýl nie je pre priemerného človeka udržateľný.
Ako dobehnúť prehýrený víkend?
Účinky dlhodobého krátkeho spánku sa prejavia časom, keď sa vytvára takzvaný spánkový dlh. Môže viesť k slabej koncentrácii, výkyvom nálad, mikrospánkom, zníženej výkonnosti a dokonca k dlhodobým zdravotným rizikám. Napríklad spánok kratší ako šesť hodín stojí za zvýšeným rizikom obezity, cukrovky, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení, najmä srdcových chorôb a mŕtvice.
Mnohí ľudia sa snažia cez víkend dobehnúť to, že počas týždňa nespali. To môže pomôcť splatiť časť spánkového dlhu, ktorý sa nahromadil v krátkodobom horizonte. Výskum naznačuje, že jedna až dve hodiny spánku navyše počas víkendu alebo zdriemnutie, keď je to možné, môžu pomôcť znížiť negatívne účinky krátkeho spánku.
Nie je to však šťastné riešenie. Víkendové doháňanie spánku a zdriemnutia nemusia úplne vyriešiť spánkový dlh. Táto téma zostáva predmetom prebiehajúcej vedeckej diskusie. Nedávna rozsiahla štúdia naznačila, že víkendový predĺžený spánok nemusí kompenzovať kardiovaskulárne riziká spojené s chronicky krátkym spánkom.
Víkendové doháňanie spánku a zdriemnutia nemusia úplne vyriešiť spánkový dlh.
Navyše veľké výkyvy spánku môžu narušiť vnútorné hodiny tela a príliš dlhý spánok počas víkendov môže spôsobiť, že v nedeľu večer nebudeme vedieť zaspať, čo môže znamenať, že pracovný týždeň začneme menej oddýchnutí.
Krátky spánok nenahradí kvalitný spánok
Čoraz viac výskumov naznačuje, že opakované cykly nepravidelného spánku môžu mať významný vplyv na celkový zdravotný stav a riziko predčasnej smrti, a to možno ešte väčší ako to, ako dlho spíme.
Hoci krátky spánok môže priniesť určité výhody, nenahradí kvalitný spánok počas celého týždňa. To znamená, že udržanie takejto pravidelnosti môže byť zvlášť náročné pre ľudí s netradičným režimom, ako sú napríklad zamestnanci pracujúci na zmeny.
Odhliadnuc od toho, či niekto prirodzene potrebuje kratšie spať, existuje celý rad ďalších dôvodov, prečo ľudia môžu potrebovať viac alebo menej spánku než ostatní. Na potrebu spánku môžu mať významný vplyv rôzne faktory, akými sú vek a zdravotné ťažkosti.
Hoci krátky spánok môže priniesť určité výhody, nenahradí kvalitný spánok počas celého týždňa.
Napríklad u starších ľudí často dochádza k zmenám cirkadiánnych rytmov a je u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú trpieť fragmentovaným spánkom vinou ochorení, ako je artritída alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Potreba spánku sa u jednotlivých ľudí líši, a hoci niektorí šťastlivci dokážu spať oveľa menej, väčšina z nás potrebuje sedem až deväť hodín spánku denne, aby sme sa cítili a fungovali čo najlepšie. Ak pravidelne šetríte spánkom a spoliehate sa na to, že ho dobehnete cez víkendy, možno je čas prehodnotiť svoj režim. Koniec koncov, spánok nie je luxus. Je to biologická potreba.
Zdroje: Interesting Engineering, Science Alert
(RR)
