Veda a šport majú k sebe veľmi blízko. Zhodli sa na tom hostia aktuálneho vydania relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu vo večerných hodinách. Hosťami boli tentokrát docentka Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, a Matej Tóth, olympijsky víťaz v chôdzi z Ria de Janeiro a majster sveta z Pekingu.
Barbara Ukropcová skúma systémové a molekulárne mechanizmy účinkov fyzickej (ne)aktivity na zdravie, a tiež to, ako cvičenie môže pomôcť v prevencii a liečbe cukrovky druhého typu alebo onkologických, či neurodegeneratívnych ochorení (napríklad Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe). Matej Tóth má zasa množstvo skúseností s prípravou na vrcholové športové výkony.
„Pohybová aktivita, ktorá sa spája s používaním kostrového svalu, kontrakciou, je nesmierne dôležitá. Stačí si uvedomiť, že kostrový sval je náš najväčší orgán. Ak ho nepoužívame, nemôžeme sa cítiť dobre a naša výkonnosť nemôže byť dostatočná,“ vysvetlila Barbara Ukropcová.
Vrcholový športovec tvrdí, že keď rozmýšľa pri chôdzi nad tým, čo robí, tak musí byť tak trochu aj vedcom. „Ale taká tá vrcholová veda, to už je náročný koníček a človek musí mať aj teoretické znalosti, obrovskú dávku trpezlivosti a vrcholová veda má aj svoje pravidlá, čo som ja zistil zo svojej skúsenosti. Keď niečo povie vedec, ktorý má za sebou mesiace či roky výskumu, váha toho argumentu je určite iná,“ povedal Matej Tóth.
Účinky pohybovej aktivity pôsobia v našom tele špecificky predovšetkým na kostrový sval a mozog.
„Kostrový sval je nesmierne dôležitý aj pre mozog. Sprostredkovatelia komunikácie medzi nimi sú molekuly, ktoré produkuje náš sval, keď ho kontrahujeme. Keď ideme za 4 hodiny 50 km, sval doslova chŕli informácie a tie komunikujú s rôznymi orgánmi, tkanivami v našom tele, vrátane mozgu,“ povedala Barbara Ukropcová.
Zistilo sa, že keď si deti ráno hodinu zacvičia, ich výkon v škole stúpne. S týmto tvrdením súhlasí aj vrcholový športovec.
„Práve čítam zaujímavú knihu v ktorej sa píše, aká je nesmierne dôležitá pohybová aktivita aj na kondíciu mozgu. Ovplyvňujeme ho nie len učením, ale aj cvičením. Samozrejme, aj to má svoje hranice a aj extrémny výkon už potom nie je prospešný, ale ja osobne to necítim. Našťastie robím šport, ktorý je aeróbny – s prístupom kyslíka a vždy sa snažím mať všetko pod kontrolou a nedostávať sa do štádií, keď už mám pocit, že blbnem,“ povedal úsmevne Matej Tóth.
Podľa docentky Ukropcovej je fyzická aktivity univerzálnym liekom a v systéme našej zdravotnej starostlivosti by mala byť oveľa viac odporúčaná, a to aj z hľadiska prevencie.
„Prevencia je niečo, čo dnes do veľkej miery v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti chýba. Nevyužívame fyziologické prostriedky, ktoré nám boli dané. Či už je to výživa, alebo pohybová aktivita, ktorá sa tiež dá svojím spôsobom predpísať. Fyzická aktivita dáva vyššiu šancu pacientom, nielen ako preventívny, ale aj ako terapeutický prostriedok. Mňa fascinácia ľudským telom priviedla k profesii vedkyne, aj otec je lekár, takže mám to asi z prostredia, v ktorom som vyrastala,“ prezradila docentka Ukropcová.
Matej Tóth hovoril aj o tom, ako bol obvinený z možného dopingu a nasledovali v jeho živote dlhé mesiace boja za očistenie svojho mena a za dokazovanie, že doping sa nestal.
„Hodnoty hemoglobínu som mal paradoxne nízke, čo mi v športe vlastne ubližuje, lebo čím je vyšší, tým je vyšší transport do svalov. Hodnotiacej komisií sa nezdala práve tá nízka hodnota a mysleli si, že som použil nejakú zakázanú látku, alebo metódu. Nikdy mi nedokázali čo som použil. Tento pokles mohol vzniknúť vďaka špecifickým udalostiam, ktoré sa odohrali počas toho obdobia, keďže som bol zranený, liečený, ožarovaný a bral som silné lieky. To je množstvo vedeckých argumentov, prečo bol ten hemoglobín znížený,“ vysvetľoval Matej Tóth.
„Vrcholový šport môže byť aj nebezpečný. Keď sa ja ako vedkyňa pozerám na cvičenie ako na liek, tak každý liek môže mať svoje predávkovanie. Keď sa často opakuje vysoká záťaž, môže trpieť srdce, vzniká fibróza, viac spojivového tkaniva, ktoré by tam nemalo byť a môže sa to negatívne prejaviť na srdcovej funkcií,“ opisuje zdravotné riziká vrcholových športovcov vedkyňa.
Odporúča, že pre optimálne udržanie dobrej fyzickej kondície a zdravia je vhodná minimálne 30 minútová stredne intenzívna aeróbna aktivita minimálne 5x v týždni. „Môže to byť beh, chôdza, rýchla chôdza, tanec, bicykel, plávanie, jednoducho povedané, dôležité je, aby sa človek spotil a aby sa mu rozbúchalo srdce,“ povedala v závere relácie vedkyňa.
Zdroj: VEDA SK
