Dosahuje vynikajúce výsledky vo vedeckovýskumnej činnosti v oblasti hodnotenia vplyvu nitrátov na poškodenie srdca v modeli pľúcnej hypertenzie u potkanov. Získala 1. miesto v národnom aj nadnárodnom kole a 3. miesto v medzinárodnom kole Študentskej vedeckej konferencie. Získala tiež Prémiu literárneho fondu za najlepšiu prácu Študentskej vedeckej konferencie.
Kristína Labjaková, študentka 4. roka v ŠP farmácia, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave patrí medzi 30 študentov ocenených za vynikajúce študijné výsledky a výnimočné schopnosti či talent rektorom UK prof. RNDr. Karolom Mičietom, PhD. Slávnosť prebehla 19. novembra 2018 v aule univerzity pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva.
„Pre mňa to bol jeden z tých dní, ktorý mi navždy ostane v pamäti. Pravdupovediac som to vôbec nečakala a naozaj si veľmi cením, že z pomedzi toľkých študentov som mala tú česť si prevziať ocenenie práve od pána rektora,“ reaguje ocenená študentka na margo zisku ocenenia.
Kristína Labjaková hovorí, že jedno z najlepších rozhodnutí v jej živote bolo rozhodnúť sa pre Farmaceutickú fakultu UK a tak už od roku 2015 sníva svoj sen a verí, že je to len začiatok tejto dlhej cesty. „Popri ťažkom, ale zaujímavom štúdiu som však mala pocit spraviť niečo viac, čím by som svojou aktivitou napomohla v riešení otázok ochorení, ktorých liečba je napriek vývoju nových farmakoterapií stále obmedzená. Vďaka pánovi prof. Jánovi Klimasovi a PharmDr. Zuzany Kmecovej som sa na Katedre farmakológie a toxikológie mohla zúčastniť výskumu, ktorý sa zaoberá špecifickým ochorením pľúcnej artériovej hypertenzie.“
Študentka vysvetlila, že pľúcna artériová hypertenzia (PAH) predstavuje multifaktorálne ochorenie pľúcneho systému, ktoré je u pacientov zodpovedné za predčasnú smrť, predovšetkým kvôli progresívnemu pravokomorovému zlyhaniu. PAH je podľa nej diagnostikovaná, ak stredný tlak v pľúcnej artérii je väčší alebo rovný 25mmHg. PAH má vraj ročnú mieru mortality až 15 %. „Oxid dusnatý je kľúčovou signálnou molekulou, ktorá slúži ako vazodilatátor pri regulácii cievneho tonusu a predstavuje potenciálnu terapiu PAH prostredníctvom jeho exogénnej suplementácie vo forme nitrátov. V modeli monokrotalínom indukovanej pľúcnej hypertenzie ovplyvnenej nitrátmi sme zisťovali vplyv nitrátovej terapie na poškodenie pravej komory srdca a génovú expresiu izoforiem NO syntáz. V experimente sme potkanom navodili pľúcnu hypertenziu prostredníctvom monokrotalínu. Nitrátový pokus sa praktizoval na 12-týždňových samčích potkanoch kmeňa Wistar. Zatiaľ sme jediní, ktorí skúmajú exogénne podávanie nitrátov na monokrotalínovom modeli PAH,“ hovorí Kristína Labjaková.
Cieľom ich práce bolo prostredníctvom rôznych dávok nitrátovej terapie dosiahnuť zvrátenie progresie ochorenia PAH a hypertofie pravej komory. „Naše výsledky naznačujú, že nitrátová terapia má istý vplyv na génovú expresiu jednotlivých markerov a pravdepodobne vykazuje pozitívny efekt až pri vyšších dávkach. Avšak výskum s týmto ochorením na katedre Farmakológie a toxikológie neustále pokračuje a bude pravdepodobne trvať niekoľko rokov, dokým sa príde na definitívny záver možnosti použitia nitrátov v praxi. Ale v tom je veda krásna, že je v nej možné všetko a dokonca už aj malý objav stačí na to, aby dokázal zmeniť život tisícov ľudí. Tým, že budem farmaceut, som práve tá, ktorá by mala o liekoch vedieť všetko, preto sa snažím k tomu zodpovedne pristupovať,“ uzavrela ocenená študentka.
Informácie a foto poskytla: Kristína Labjaková
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ