Nové vedecké dôkazy naznačujú, že známe varianty hepatitídy typu B pochádzajú z línie, ktorou trpeli už prví obyvatelia Ameriky.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci neustále prepisujú najstaršie dejiny ľudstva. S novými objavmi, ktoré súvisia s vývojom človeka, totiž pribúdajú aj nové poznatky.
Najnovšia štúdia, ktorú zverejnil časopis Science, si posvietila na zdravie a choroby pravekých ľudí. Medzinárodný interdisciplinárny tím vedcov zmapoval vývoj a zmeny vírusu hepatitídy typu B (HBV), známu aj ako žltačku typu B, v pravekých spoločnostiach, pričom objavil nečakané presahy a súvislosti do súčasnosti. Výsledky výskumu naznačujú, že všetky doteraz známe varianty hepatitídy typu B pochádzajú z línie, ktorou trpeli už prví obyvatelia amerických kontinentov.
Medzinárodný tím vedcov v rámci štúdie skúmal genómy vírusov 137 pravekých obyvateľov Eurázie a amerických kontinentov, ktorí žili pred 10 500 až 400 rokmi. Zmapoval cesty, ktorými sa vírus v praveku šíril, a jeho variabilitu, pričom oboje reflektuje známe migrácie a demografické udalosti v histórii ľudstva.
Na výskume sa podieľali odborníci z oblasti biologických a medicínskych vied, ale aj archeológovia z rôznych krajín sveta, medzi ktorými boli aj vedci z Akadémie vied Českej republiky (AV ČR).
„Našou úlohou je najmä vytipovať správne datované lokality, zaistiť vzorky, určiť, ktoré z nich sú pre našich kolegov tie pravé a správne. Potom musíme vyskúmané závery zasadiť do kontextu doby a toho, čo o nej vieme a či všetko zodpovedá,“ vysvetlil Michal Ernée z Archeologického ústavu AV ČR na jej portáli.
Hepatitída typu B v Eurázii aj na amerických kontinentoch
Súčasné varianty HBV sa delia do deviatich genotypov, pričom dva z nich sa vyskytujú u potomkov prvých prisťahovalcov Ameriky.
„Naše dáta naznačujú, že všetky známe genotypy HBV pochádzajú z jednej línie, ktorá sa šírila medzi prvými Američanmi a ich najbližšími euroázijskými príbuznými zhruba v dobe, keď sa tieto populácie rozdelili,“ uviedla Denise Kühnerová, vedúca výskumnej skupiny a supervízora štúdie pre portál AV ČR.
Autori štúdie, uverejnenej v Science datujú najstaršieho spoločného predchodcu všetkých vývojových línií HBV do obdobia spred 20 000 až 12 000 rokmi, keď bol vírus prítomný v lovecko-zberačských spoločnostiach na území Európy a Južnej Ameriky. Výsledky výskumu naznačujú, že spoločný predchodca HBV kmeňov existoval už na konci pleistocénu (pleistocén začal pred 2,588 milióna rokov a skončil pred 11 800 rokmi – pozn. red.). Umožnil vznik jednej alebo viacerým vývojovým líniám, ktoré sa rozšírili naprieč Euráziou, Afrikou a Oceániou. A tiež inej vývojovej línii, ktorá sa stala dominantnou na amerických kontinentoch po príchode prvých obyvateľov.
Výsledky výskumu spochybňujú predošlé hypotézy, že väčšina ľudských patogénov sa objavila až po neolitickej revolúcii (v strednej Európe polovica 6. tis. p. n. l.), ktorá súvisela s prechodom k poľnohospodárstvu a usadlejšiemu spôsobu života v hustejšie osídlených lokalitách. Dáta ukazujú, že hepatitída typu B bola rozšírená už v lovecko-zberačských spoločnostiach v rôznych častiach sveta, pričom sa mohla vyvinúť do podoby chronického ochorenia.
Po rozšírení neolitického spôsobu života sa v Európe začal meniť aj samotný vírus. Nové typy HBV šírili zrejme prví farmári a postupne nahrádzali pôvodné varianty HBV v Eurázii. Tie tu potom dominovali približne 4 000 rokov. AV ČR uvádza, že to tak bolo aj napriek tomu, že sa približne pred 5 000 rokmi výrazne zmenil genetický profil obyvateľstva v dôsledku migrácie pastierskych populácií zo stepí z východnej Európy.
Kolaps a znovuobjavenie pravekej HBV
Výsledky výskumu priniesli aj prekvapujúce zistenie. AV ČR a Science zhodne uvádzajú, že v druhej polovici druhého tisícročia pred naším letopočtom náhle poklesla rozmanitosť variantov HBV. Neolitický variant, ktorý dominoval na väčšine územia západnej Eurázie niekoľko tisícročí, v nasledujúcich obdobiach akoby zmizol. Udialo sa tak v čase významných kultúrno-spoločenských zmien. Toto obdobie je charakteristické početnejšími vojenskými konfliktmi a kolapsami viacerých vyspelých spoločností doby bronzovej vo východných stredomorských lokalitách. Dané zmeny mali dopad na hustotu populácií, mobilitu a transregionálne siete, a teda aj na epidemiologickú dynamiku HBV.
Štúdia je skvelým príkladom spolupráce odborníkov z viacerých vedných disciplín z celého sveta. Poznatky o vývoji vírusov v histórii ľudstva sú prínosné aj v súčasnosti, keď čelíme vírusu covid-19.
Obrázok ilustruje, že vírus hepatitídy B napáda pečeň. Zdroj: iStockphoto.com
Fakty o hepatitíde typu B
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť definuje hepatitídu typu B ako zápalové degeneratívne ochorenie pečene, ktoré vyvoláva vírus. Prenáša sa kontaktom s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Ochorenie často prechádza do chronickej formy v podobe cirhózy a rakoviny pečene. Priebeh ochorenia býva ťažší ako pri hepatitíde typu A. Sprevádzajú ho príznaky podobné chrípke, hnačky, nevoľnosť, únava, žltnutie očí a pokožky, bolesti brucha. Často je však bezpríznakové.
Podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) postihuje hepatitída typu B a C milióny ľudí v Európe. Podľa odhadov má na celom svete hepatitídu B alebo C až 500 miliónov ľudí. Tieto vírusy ročne zabíjajú 1,5 milióna ľudí. Približne 1 z 3 ľudí je vystavený niektorému z vírusov a väčšina ľudí ani nevie, že ním trpí, nakoľko príznaky nie sú zjavné. V rámci európskeho regiónu žije približne 13,3 milióna ľudí s chronickou formou hepatitídy typu B, čo je 1,8 percenta dospelej populácie. Väčšina infikovaných žije vo východnej Európe a strednej Ázii. Hepatitída typu B je príčinou 36 000 úmrtí ročne.
Podľa informácií Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti je na území Slovenska zaznamenaný medziročný pokles prípadov ochorení hepatitídy typu B, ktorých počet však prekračuje 100 osôb. V minulosti ním trpeli skôr starší ľudia, dnes viac ohrozuje mladých dospelých vo veku 15 – 24 rokov. Súvisí to s rôznymi nesterilnými zákrokmi (napr. piercing, tetovanie), s nechráneným pohlavným stykom a s injekčným užívaním drog. Účinnou prevenciou je očkovanie, ktoré sa na Slovensku vykonáva už u dojčiat. Očkovanie proti hepatitíde typu B sa na Slovensku zaraďuje medzi povinné očkovania.
