Na základe množstva snímok mozgu rôznych ľudí odborníci budú môcť povedať, ako rýchlo starne konkrétny človek.

Isté charakteristiky mozgu môžu predpovedať, ako rýchlo sa bude s vekom zhoršovať schopnosť človeka myslieť a pamätať si. Zdroj: iStock.com/tommasolizzul
Vedci sa rozhodli vykonať štúdiu, v rámci ktorej porovnávali viac ako 50 000 skenov mozgu. Zjavné znaky na štandardných snímkach mozgu môžu odhaliť, ako rýchlo človek starne. Výsledky nedávnej štúdie publikovali v časopise Nature.
Medzi kľúčové znaky patrí hrúbka mozgovej kôry, teda oblasti, ktorá ovláda jazyk a myslenie, ale aj objem sivej hmoty, ktorá sa nachádza v krajnej časti koncového mozgu. Tieto a ďalšie charakteristiky môžu predpovedať, ako rýchlo sa bude s vekom zhoršovať schopnosť človeka myslieť a pamätať si, ako aj riziko slabosti, ochorenia a smrti.
Hoci je ešte príliš skoro na to, aby sa nové výsledky použili v klinickej praxi, ide o oveľa výhodnejšiu metódu v porovnaní s doteraz poznanými metódami, ktoré sú zvyčajne založené na krvných testoch a majú merať rýchlosť starnutia.
„Zobrazovanie ponúka jedinečný, priamy pohľad na štrukturálne starnutie mozgu a poskytuje informácie, ktoré samotné krvné alebo molekulárne biomarkery nedokážu zachytiť,“ povedal Mahdi Moqri, počítačový biológ, ktorý sa zaoberá starnutím na Lekárskej fakulte Harvard Medical School v Bostone v štáte Massachusetts.
Testovanie liečby zameranej na spomalenie starnutia
Genetika, životné prostredie a choroby ovplyvňujú rýchlosť biologického starnutia. Chronologický vek preto nie vždy odráža rýchlosť, akou si čas vyberá svoju daň na tele. Výskumníci sa predháňajú vo vývoji opatrení, ktoré by túto medzeru zaplnili.
„Hodiny starnutia“ by sa mohli používať už v ranom štádiu života na posúdenie rizika ochorenia súvisiaceho s vekom, keď je ešte možné zasiahnuť. Mohli by tiež pomôcť pri testovaní liečby zameranej na spomalenie starnutia tým, že by poskytli marker na sledovanie účinkov zásahu v reálnom čase.

Genetika, životné prostredie a choroby ovplyvňujú rýchlosť biologického starnutia. Zdroj: iStock.com/Diamond Dogs
Vo vedeckej literatúre, ale aj v reklame určenej priamo spotrebiteľom sa za posledné desaťročie objavilo množstvo informácií o spomínaných „hodinách starnutia“. Mnohé z nich boli vyvinuté na základe množstva údajov, napríklad meraní hladín molekúl v krvi, ktoré boli vložené do počítačových algoritmov, ktoré určovali, ktoré parametre súvisia so starnutím. Príčiny týchto súvislostí sú často nejasné.
S cieľom vyvinúť zlepšené „hodiny starnutia“ Ethan Whitman, ktorý študuje starnutie mozgu na Dukovej univerzite v Durhame v Severnej Karolíne, a jeho kolegovia začali s pozoruhodnou štúdiou. Viac ako tisíc ľudí narodených v meste Dunedin na Novom Zélande v období od apríla 1972 do marca 1973 vedci od narodenia pravidelne vyhodnocovali. Pri poslednom z týchto hodnotení mozgy účastníkov skenovali pomocou magnetickej rezonancie.
Whitmanov tím vložil do svojho algoritmu merania vykonané na základe 860 snímok mozgu a nechal ho hľadať korelácie medzi údajmi zo skenovania mozgu a tempom starnutia, čo je miera, ktorá zahŕňa údaje zo všetkých vekom podmienených poklesov kardiovaskulárnych, metabolických a imunitných funkcií účastníkov z Dunedinu, ako aj iných fyziologických meraní.
Ktoré ochorenia sa spájajú so zrýchleným starnutím?
Účastníci, ktorí mali vyššie skóre starnutia, mali vyššiu pravdepodobnosť výskytu rizika budúcich chronických ochorení a smrti. Platilo to nielen u účastníkov z Dunedinu, ale aj vtedy, keď výskumníci použili snímky od 42 583 účastníkov z britskej biobanky a 1 737 skenov mozgu z iniciatívy Neuroimaging Alzheimerovej choroby.
V poslednej menovanej skupine mali účastníci, ktorým v čase prvého skenovania diagnostikovali miernu kognitívnu poruchu, priemerne 72 rokov. Z nich účastníci, u ktorých sa podľa zobrazovacieho testu zdalo, že rýchlo starnú, mali väčšiu pravdepodobnosť, že im bude do 16 rokov od skenovania diagnostikovaná demencia.
Pred tým, ako sa „hodiny starnutia“ začnú používať v klinickej praxi, musia ešte prejsť množstvom ďalších výskumov. Odborníci plánujú otestovať tento algoritmus na rozsiahlejšej populácii a väčšom počte ľudí rôzneho veku. V súčasnosti tím testuje svoje hodiny v nových podmienkach a snaží sa zistiť, či sú ochorenia, ako napríklad schizofrénia alebo poruchy spánku, spojené so zrýchleným starnutím.
Zdroj: Nature
(RR)