Podľa dezinformácií môžu ochranné pomôcky spôsobiť nielen otravu oxidom uhličitým, ale prenášať aj nebezpečné parazity nazývané Morgellóny.
Vytvára okolo nás rúško sterilnú „bublinu“? Ilustrácia: Michaela Mašánová
Nosenie rúšok a respirátorov, ktoré je súčasťou epidemiologických opatrení aj po roku pretrvávajúcej pandémie Covid-19, čelí útoku konšpirátorov.
Dezinformácie týkajúce sa ochranných pomôcok vytrvalo vyvracajú novinári, lekári, vedci, ale aj Policajný zbor Slovenskej republiky.
Hoaxy tvrdia, že rúška a respirátory ničia ľudský imunitný systém, a to rozličnými spôsobmi: nedostatočným prístupom kyslíka, otravou oxidom uhličitým a najnovšie parazitmi Morgellónmi.
Znovu sme objavili Ameriku
Virologička Tatiana Betáková, ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV), patrila už v prvej vlne pandémie k vedcom, ktorí vyzývali ľudí, aby nosili rúško.
„Vychádzala som z prác, ktoré boli publikované v renomovaných vedeckých časopisoch. Uverejnené štúdie jednoznačne dokazovali efektivitu rúšok. Okrem toho bola účinnosť rúšok potvrdená aj v krajinách, kde mali problémy s vírusovými infekciami. V roku 2003 sa Číne podarilo zastaviť šírenie vírusu SARS-CoV práve vďaka noseniu rúšok v kombinácii s ostatnými opatreniami.”
Vedkyňa hovorí, že zo začiatku sama nerozumela postoju, ktorý zaujala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a niektorí vedci.
„Nechápala som vyjadreniam WHO a niektorým vedcov. Na jednej strane sme poslali rúška do Číny, kde mali pomôcť zabrániť šíreniu SARS-CoV-2, na druhej strane sa vyhlásilo, že rúška nie sú efektívne a nemajú žiaden ochranný potenciál. Keď sa nad tým zamyslíte, neznie vám to schizofrenicky, prípadne farizejsky? V Číne a v Ázii to efektívne pomáha a na ostatných kontinentoch nie?”
Rok 2020 tak priniesol nielen zmenu postoja WHO, ktorá začala odporúčať nosenie rúšok, ale i množstvo vedeckých štúdií, ktoré testovali účinnosť a efektivitu ochranných pomôcok.
„Nové vedecké štúdie iba potvrdili štúdie robené pred niekoľkými rokmi. Takže sme za drahé peniaze znova objavovali Ameriku. Vznikli aj štúdie, ktoré testovali a porovnali efektívnosť rôznych materiálov použitých na výrobu rúška. V USA a v Európe vyšlo niekoľko publikácií, ktoré dokazovali efektivitu rúšok porovnávaním štatistík chorých a mŕtvych na Covid-19 v štátoch, kde sa rúška nosili, a v štátoch, kde rúška nenosili. V štátoch, kde bolo povinné nosenie rúšok a respirátorov, boli výrazne nižšie počty ľudí, ktorí skončili v nemocniciach a na cintorínoch. Tieto dáta jednoznačne potvrdzovali efektivitu a opodstatnenie nosenia rúšok a respirátorov,” vysvetlila doktorka Betáková.
Rúška oslabujú imunitu
Už v prvej vlne pandémie po tom, čo ľudia prekonali počiatočný strach z vírusu SARS-CoV-2, sa objavili prvé konšpiračné teórie o nosení rúšok. Odporcovia rúšok podporovali najmä tvrdenie, že ochranné pomôcky tváre oslabujú imunitný systém, a to hneď dvomi protichodnými procesmi.
Najprv sa internetom prehnali informácie, že nosením rúška vytvárajú ľudia okolo seba akúsi sterilnú bublinu, a tak nemajú dostatočný kontakt s mikróbami, ktorý je dôležitý pri budovaní imunitného systému.
Na druhej strane však diskutujúci tvrdili, že človek nosiaci rúško opätovne vylučuje škodlivé látky, ktorých sa telo zbavilo vydychovaním.
Hoci sa v ľudskom dychu nachádzajú rozličné organické zlúčeniny a ich zloženie sa môže meniť vzhľadom na zdravotný stav, odborníčka vylučuje, že by sa človek mohol otráviť vlastným dychom.
Pripomína tiež, že rúška bez ohľadu na pandémiu pri svojej práci bežne používajú napríklad lekári a zdravotní pracovníci, a doposiaľ nebolo vedecky preukázané, že by im ochranné masky spôsobili zdravotnú ujmu.
„Rúško nemá vplyv na našu imunitu. Nič také nebolo dokázané. Navyše keby boli rúška také nebezpečné pre imunitný systém, tak by sme nemali jediného chirurga. Tí bez rúška neoperujú a na operačnej sále trávia celé dni. Zdá sa mi logické, že by mali po niekoľkých rokoch umrieť, prípadne aspoň skončiť na invalidnom dôchodku. Mnohí lekári bežne ordinovali v rúškach počas epidémie chrípky, aby sa nenakazili od pacientov. Nikdy som nepočula, že by mali títo lekári problémy s imunitou kvôli tomu, že nosili rúško,” vysvetľuje virologička Betáková.
Čo ak sa otrávim oxidom uhličitým?
Ďalší hoax priniesol informáciu, že pri nosení rúšok a respirátorov dochádza k otrave organizmu oxidom uhličitým. Otravu spozná človek tak, že sa mu pri nasadení ochrany tváre začne ťažšie dýchať.
Virologička vysvetľuje, že ťažkosti s dýchaním nespôsobuje oxid uhličitý, ale ťažší nádych čerstvého vzduchu, ktorý je zapríčinený tým, že rúško vzduch filtruje.
„Materiál rúška a respirátora prepúšťa vzduch, navyše vydýchnutý vzduch sa pod rúškom nemá kde hromadiť. Rozhodne teda nevdychujeme veľa vzduchu, ktorý sme už vydýchli a ktorý by mal zvýšenú koncentráciu oxidu uhličitého. Ťažkosti s dýchaním nám skôr robí, keď pri nádychu nasávame čerstvý vzduch, ktorý musí prejsť cez materiál rúška alebo respirátora.”
Vedkyňa tiež hovorí, že ak sa ľudia doteraz neotrávili pri vdychovaní oxidu uhličitého, keď sa ocitli v malej miestnosti, nie je možné, aby sa ním otrávili ani kvôli rúšku či respirátoru.
„Aj toaleta je obyčajne malá miestnosť bez okna a určite tam vdychujeme vzduch, ktorý sme vydýchli, prípadne vzduch, ktorý tam pred nami vydýchol niekto iný. Podobne by sme mali ostať otrávení v lietadle, v zatvorených miestnostiach, nevetraných baroch, reštauráciách, kinách a všade, kde je väčšia hustota ľudí. Neviem si predstaviť, ako sa môže človek v dave vyhnúť tomu, že opakovane vdýchne vzduch, ktorý už vydýchol on sám, prípadne človek, ktorý stojí, sedí vedľa neho. Manželia, ktorí majú spoločnú posteľ a spia v jednej miestnosti, tiež opakovane dýchajú vzduch, ktorý už raz vydýchli. Pri rozprávaní nechtiac vdychujeme vzduch, ktorý vydychuje človek oproti nám. Ako tomu chcete zabrániť? A keby to tak nebolo, ako by sme sa nainfikovali respiračnými vírusmi a baktériami?”
Chvíľu bolo ticho, a potom prišli Morgellóny
Najnovší hoax, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach, hovorí o výskyte takzvaných Morgellónov.
Morgellónmi nazývajú konšpirátori parazitické červy, ktoré spôsobujú ochorenie Covid-19. Nachádzajú sa na tyčinkách, ktorými zdravotníci robia výtery pri PCR a antigénových testoch, ale aj v respirátoroch.
Podľa dezinformácií sa parazity dokážu dostať až do centrálneho nervového systému a spôsobiť krvné zrazeniny, ba dokonca aj smrť hostiteľa. Hoax vznikol na základe videa, na ktorom istá žena ukazuje údajné parazitické vlákna.
Dezinformáciu o parazitoch, ktoré sa nachádzajú v respirátoroch, vyvracal na svojom Facebooku Policajný zbor Slovenskej republiky a aj farmaceut Marek Kajan.
Vedci hovoria, že nejde o žiadne parazity. V skutočnosti sú Morgellónmi obyčajné polyesterové vlákna, ktoré sa hýbu v dôsledku statického náboja. Na videu nie sú teda zachytené žiadne živé organizmy, prinajlepšom je tu zachytená iba obyčajná fyzika.
Farmaceut Marek Kajan, ktorý sa na svojom instagramovom účte Očami farmácie dlhodobo venuje nepravdivým informáciám, vysvetľuje, že názov Morgellóny konšpirátori pravdepodobne odvodili od Morgellonovej choroby, ktorej existencia nikdy nebola vedecky dokázaná.
Ide o neobvyklé ochorenie, počas ktorého sa na pokožke človeka objavujú malé častice alebo vlákna. Pacienti trpiaci týmto ochorením majú pocit, akoby po nich niečo liezlo alebo ich štípalo na pokožke.
„Na ochorenie sa pred niekoľkými rokmi bližšie pozreli Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Na experimente sa zúčastnilo 115 pacientov, ktorí údajne trpeli Morgellonovou chorobou. Výskum ukázal, že väčšina vlákien v kožných ranách pacientov, bola obyčajná bavlna. Vedci vo výsledkoch zhrnuli, že zvláštnou kožnou chorobou trpeli najmä ženy v strednom veku a tiež, že jej prejavy sú podobné ako v prípade rozličných duševných chorôb. Zahŕňali napríklad falošné presvedčenie o napadnutí parazitmi, ktoré neexistujú,” vysvetľuje doktor Marek Kajan.
Stále platí rúško – odstupy – ruky
Najnovšie vedecké štúdie hovoria jasne. Rúška nielen chránia svojho nositeľa, ale aj zabraňujú tomu, aby človek, ktorý je potenciálne nakazený, šíril vírus ďalej.
„Rúško obsahuje 3 vrstvy ochranného materiálu, respirátor má až 5 vrstiev. Kľúčová je netkaná tkanina, ktorá robí veľmi efektívny filter. Chirurgické rúško má efektivitu do 90 percent,” hovorí virologička Tatiana Betáková.
Zdôrazňuje, že respirátory sú efektívnejšie než rúška, avšak pri oboch ochranných pomôckach je dôležité mať ich správne nasadené.
Ľudia, ktorí nosia rúško alebo respirátor pod nosom, nie sú chránení pred vírusom SARS-CoV-2, Ilustrácia: Michaela Mašánová
„Respirátor FFP2 má 95-percentnú efektivitu a respirátor FFP3 až 99-percentnú. Doma šité rúška majú efektivitu od 40 až 80 percent, závisí to od použitého materiálu a toho, koľko vrstiev rúško má. Navyše respirátor lepšie sedí a tesní na tvári. Samozrejme, ak budete rúško alebo respirátor nosiť pod nosom, prípadne vám bude stále padať, nebudete chránení. Niekedy stačí trochu si skrátiť gumičky za ušami.“
Odborníci sa zhodujú na tom, že rúška, odstupy a ruky (dezinfekcia) sú aj po roku pandémie Covid-19 stále najefektívnejšou prevenciou proti nákaze vírusom SARS-CoV-2.
Zdroje
Policajný zbor Slovenskej republiky
Video s virologičkou Tatianou Betákovou
Článok VND: Rúško nechráni len ostatných, ale aj nositeľa
DOI: 10.2147/CCID.S152343
