Ak niečo má potenciál reálne zmeniť životy ľudí, to už naozaj stojí za to. Práve takou je podľa MUDr. RNDr. Romana Gardlíka, PhD. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied práca japonského vedca menom Yoshinori Ohsumis mechanizmami autofágie. Karolínsky inštitút v Štokholme (The Nobel Assembly at Karolinska Institutet) začiatkom októbra ohlásil, že za jeho objav získa Nobelovu cenu za medicínu.
Význam objavu tohto vedca spočíva v tom, že preskúmal základný proces rozkladu a recyklácie bunkových zložiek. Vďaka tomu bude možné ľahšie pochopiť a liečiť aj také ochorenia ako napríklad Parkinsonovu chorobu, cukrovku či rakovinu. Pri nich totiž býva narušený autofágny alebo „samojedací“ bunkový proces – bunky sa rozkladajú a recyklujú časť svojho obsahu.
„Samotný kľúčový objav a popísanie autofágie je výsledkom kombinácie vytrvalosti, trpezlivosti, geniálne jednoduchej myšlienky a potrebného šťastia,“ myslí si o práci Yoshinoriho Ohsumiho MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD. Japonský profesor sa podľa neho vytrvalo venoval jednému konkrétnemu vedeckému problému, pretože mu zvedavosť a intuícia nedovolili inak. „Toto všetko napriek veľkému riziku, že jeho snaha bude márna. Našťastie nebola.“
Objav, za ktorý bola udelená Nobelova cena, zmenil podľa MUDr. RNDr. Romana Gardlíka, PhD. spôsob nazerania vedcov na fyziológiu bunky, respektíve celého organizmu. „Okrem toho však významne pomohol objasniť patogenézu viacerých chorôb, čím prispieva k vývoju nových efektívnejších liečiv.“ Na Slovensku sa podľa nášho vedca priamo skúmaním mechanizmov autofágie nezaoberá žiadna výskumná skupina. „Napriek tomu sa s ňou viacerí vedci u nás stretávajú a analyzujú ju, keďže ide o biologický proces zohrávajúci úlohu pri vzniku a rozvoji rôznych chorôb. Aj vďaka objavom profesor Ohsumiho vedia naši a svetoví vedci, čo vlastne skúmajú.“
Nová paradigma
„Ohsumiho objavy viedli k novej paradigme v našom chápaní toho, ako bunka recykluje svoj obsah. Jeho objavy tak otvorili cestu k pochopeniu zásadného významu autofágie v mnohých fyziologických procesoch, ako napríklad v adaptácii na hladovanie alebo ako odpoveď na infekciu. Mutácie v autofágnych génoch môžu vyvolať ochorenie; autofágny proces je zapojený v rámci niekoľkých podmienok vytvárania rakoviny či neurologických ochorení,“ uviedol vo svojom vyhlásení Karolínsky inštitút v Štokholme.
Každý seriózny výskum je z laického pohľadu náročný, domnieva sa MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD. Vyžaduje si podľa neho množstvo investovaných peňazí, času a energie. „Vedec, ktorý dosiahne takýto úspech, to však nevníma ako niečo náročné, pretože je to jeho životná aktivita, ktorá ho baví a napĺňa. Verím, že profesor Ohsumi miluje svoju prácu a podobne sú na tom aj všetci jeho spolupracovníci. Samozrejme, museli prekonať množstvo vnútorných a vonkajších prekážok, za čo im patrí uznanie a v konečnom dôsledku aj táto cena.“
Profesor Yoshinori Ohsumi sa celú svoju kariéru zaoberá autofágiou a náš vedec z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied predpokladá, že to tak aj ostane. „Neznamená to však, že dookola skúma to isté. Práve naopak, rieši stále nové a nové aspekty a pozerá sa na vec z nových uhlov pohľadu. To mu umožňuje stále rýchlejší posun nášho poznania a technológií vpred a predovšetkým finančne čoraz dostupnejšie špičkové metódy výskumu, ktoré pred tridsiatimi rokmi neboli dostupné.“
Objav potvrdený rokmi
Nobelova cena sa podľa nášho vedeckého pracovníka zvyčajne udeľuje vedcom za objavy, ktorých význam sa už čiastočne potvrdil. Tak je to aj v tomto prípade. Štokholmský inštitút tiež spresnil, že výbor často udeľuje toto prestížne ocenenie za objavy vykonané pred desaťročiami, aby bolo isté, či obstáli skúšku časom. Hoci je autofágia známa už viac než 50 rokov, na jej zásadný význam sa prišlo až po Osumiho experimentoch na kvasinkách v 90. rokoch, dôvodil inštitút aj týmito slovami udelenie ceny.
„Objasnenie autofágie má význam predovšetkým pre vývoj účinnejších a bezpečnejších liečebných postupov pri chorobách, v ktorých zohráva tento proces kľúčovú úlohu. A to sú často chronické, progresívne a ťažko liečiteľné choroby. V blízkej budúcnosti teda môžeme očakávať nové terapie založené na modifikácii autofágie. Je ťažké odhadnúť význam do vzdialenejšej budúcnosti, keďže nevieme, aké ďalšie objavy nás čakajú a prípadne posunú iným smerom,“ myslí si MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD.
Slovensko podľa neho žiaľ zatiaľ nepatrí ku krajinám, ktoré by boli známe svojim špičkovým vedeckým výskumom. „Napriek tomu je tu viacero vedcov a skupín, ktorí naozaj špičkoví sú. Títo spolupracujú so svetovými vedeckými elitami a je možné, že v budúcnosti prispejú aj k objavu ocenenému Nobelovou cenou.“ Nie je podľa neho dôležité, či je výskum zameraný na autofágiu alebo iný proces, podstatná je kvalita a serióznosť výskumu. „Tá je daná vynikajúcou myšlienkou, pracovitosťou, pozitívnym prístupom a potrebným šťastím. Dodám, že okrem vnútorných faktorov na strane vedca sú to aj vonkajšie faktory, ako je tradícia a celkové nastavenie spoločnosti.“
Vedeli ste, že…?
107 laureátov už bolo ocenených v kategórii fyziológia alebo medicína od roku 1901, odkedy sa Nobelova cena udeľuje.
39 prípadov, keď bola cena udelená jednému laureátovi.
12 žien bolo zatiaľ ocenených v tejto kategórii.
32 rokov bol najnižší vek – mal ho laureátFrederick G. Banting, ocenený v roku 1923.
87 rokov mal dosiaľ najstarší laureát – Peyton Rous, cenu dostal v roku1966.
58 bol priemerný vek laureátov Nobelovej ceny v kategórii fyziológia alebo medicína.
Alfred Nobel sa ako vynálezca, vedec a podnikateľ zaradil počas svojho života sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia jeho smrti 10. decembra 1901. Odvtedy sa každoročne udeľujú Nobelove ceny, ceremoniál sa koná vo švédskom hlavnom meste Štokholm.
Udeľované medaily majú na líci portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis: Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením – citát z Vergiliovej Aeneidy). Na každej medaile je vyryté aj meno držiteľa.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: http://www.nobelprizemedicine.org
komentár MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied
Foto: http://www.nobelprizemedicine.org/
Uverejnila: ZVČ