Rakovina každoročne zabíja milióny ľudí a je jednou z najväčších zdravotných problémov ľudstva. Tohoroční laureáti Nobelovej ceny našli úplne nový princíp jej liečby stimuláciou vlastnej schopnosti nášho imunitného systému napadnúť nádorové bunky.
Členovia komisie Karolínskeho inštitútu (The Nobel Assembly at Karolinska Institutet) sa 1. októbra 2018 rozhodli udeliť Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu spoločne Jamesovi P. Allisonovi a Tasukuovi Honjovi za objav liečby rakoviny prostredníctvom inhibície negatívnej imunitnej regulácie.
Rakovina zahŕňa mnoho rôznych ochorení, ktoré sú charakterizované nekontrolovanou proliferáciou abnormálnych buniek s kapacitou na rozšírenie do zdravých orgánov a tkanív. Existuje množstvo terapeutických prístupov na liečbu rakoviny, vrátane chirurgických, radiačných a iných stratégií, z ktorých niektoré získali Nobelovu cenu v predchádzajúcom období. Patria sem metódy hormonálnej liečby rakoviny prostaty (Huggins, 1966), chemoterapia (Elion a Hitchins, 1988) a transplantácia kostnej drene (Thomas, 1990). Avšak pokročilá rakovina zostáva nesmierne ťažko liečiteľná a nové terapeutické stratégie boli zúfalo potrebné.
James P. Allison študoval známy proteín, ktorý funguje ako brzda na imunitnom systéme. Uvedomil si potenciál uvoľnenia brzdy, vďaka čomu môžu naše imunitné bunky napádať nádory. Potom tento koncept vyvinul do úplne nového prístupu k liečbe pacientov.
Súčasne Tasuku Honjo objavil proteín na imunitných bunkách a po dôkladnom preskúmaní jeho funkcie nakoniec odhalil, že funguje aj ako brzda, ale s iným mechanizmom účinku. Terapie založené na jeho objave sa ukázali byť výrazne účinné v boji proti rakovine.
Allison a Honjo ukázali, ako môžu byť pri liečbe rakoviny použité rôzne stratégie na potlačenie bŕzd na imunitnom systéme. Kľúčové objavy oboch laureátov predstavujú orientačný bod boja proti rakovine.
Aktivácia imunitného systému sa ukazuje ako dôležitá stratégia útoku na nádorové bunky. Kľúčovými hráčmi v tejto obrane sú tzv. T-bunky, typ bielych krviniek. Preukázalo sa, že majú receptory, ktoré sa viažu na štruktúry a tieto interakcie spúšťajú imunitný systém, aby sa zapojil do obrany. Ale ďalšie proteíny, ktoré pôsobia ako urýchľovače T-buniek, sú tiež potrebné na spustenie úplnej fúkanej imunitnej odpovede (pozri obrázok).
Už viac ako 100 rokov sa vedci pokúšali zapojiť imunitný systém do boja proti rakovine. Až do dôležitých objavov oboch tohoročných laureátov bol pokrok v klinickom vývoji skromný. Terapia s kontrolným bodom teraz priniesla revolúciu v liečbe rakoviny a podstatne zmenila spôsob, akým môžeme sledovať, ako možno zvládnuť rakovinu.
„Môžeme tak vyliečiť rakovinu,“ vyhlásila Klas Kärre, členka výboru Nobelovej ceny pre fyziológiu alebo medicínu.
Informačný a foto zdroj:
http://www.nobelprizemedicine.org/
https://www.nobelprize.org/prizes/medicine/2018/press-release/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnil: LČ