Významný neurológ Martin Jan Stránský približuje dopad moderných technológií na vývin mozgu a duševné zdravie.
Neurológ Martin Jan Stránský. Zdroj: archív MJS
V našom rozhovore Martin Jan Stránský sčasti približuje jednu z tém, ktorou sa bude širšie zaoberať v prednáške online Webinár: Vplyv raného detstva na vývin mozgu a správania, dopad moderných technológií na vývin mozgu a duševné zdravie.
MUDr. Martin Jan Stránský, MD. FACP, je nielen popredný neurológ, ale aj pedagóg a asistenčný klinický profesor na univerzite Yale, vydavateľ časopisu Přítomnost, riaditeľ Polikliniky na Národní, zakladateľ programu výmeny vedcov medzi Yale a Karlovou univerzitou Prague Selective, ktorý je najväčším letným programom pre študentov medicíny na svete. Viac o jeho aktivitách sa dočítate v pozvánke na jeho webinár, cez ktorý si túto udalosť zároveň môžete naplánovať do svojho Google kalendára TU. Uskutoční sa 16. marca 2022 o 19.00 hodine.
Z nášho rozhovoru sa dozviete:
• čo vedci pozorovali v mozgoch ľudí, ktorí hrali videohru alebo trávili čas na sociálnych sieťach;
• ako tieto činnosti ovplyvňujú myslenie a spokojnosť človeka;
• ako menia anatomickú podobu ľudského mozgu.
Dnes bežne vidíme hrať sa s mobilným telefónom či s tabletom trojročné dieťa. Prečo by mali byť rodičia v tomto smere opatrní?
Pretože to negatívne ovplyvňuje neuroanatomické formovanie detského mozgu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a nadnárodné pediatrické organizácie na to upozorňujú už asi päť až sedem rokov, napriek tomu to do spoločenského povedomia, ale aj medzi lekárov preniká pomerne pomaly. Pediatri pri všeobecnej prehliadke dieťaťu merajú, akú má výšku, váhu, koordináciu pohybov a tlkot srdca, ale len máloktorý z nich sa pritom spýta rodiča, koľko hodín dieťa trávi pred obrazovkou.
Samozrejme, väčšina rodičov miluje svoje deti a mobilné telefóny či tablety im dávajú s presvedčením, že ich to obohatí, lebo dieťa v nich vidí farebné pohyblivé obrázky a počuje zvuky. Veľa rodičov to, samozrejme, robí aj preto, aby si od dieťaťa na chvíľu oddýchli. Ale rodičia sú na to, aby sa dieťaťu osobne venovali a nie, aby ho vychovávali pomocou moderných technológií.
Lekári dnes prostredníctvom magnetickej rezonancie, určitých látok a techník dokážu pozorovať, čo sa deje v mozgu dieťaťa či adolescenta, keď hrá videohru. Môžete to priblížiť?
Videohry, ale aj sociálne siete sú naprogramované tak, aby človeku navodili pocit slasti. Prostredníctvom vyšetrení, na ktoré narážate, dokážeme v mozgu merať hladinu neurochemickej látky dopamín a vidieť, ako dramaticky pritom stúpa na určitých trasách v mozgu, ktoré súvisia so slasťou. Je to podobné ako keď niekto berie heroín. Mozog totiž používa pre navodenie pocitu slasti tie isté trasy, je jedno, či sú aktivované prostredníctvom heroínu, hraním videohry alebo aktivitami na sociálnych sieťach.
Naozaj to môže byť až také dramatické ako závislosť od heroínu?
Samozrejme, záleží od toho, koľko hodín človek strávi pri týchto aktivitách. Avšak mladí ľudia sú dnes na obrazovkách mobilov či počítačov aktívni priemerne sedem hodín denne a to je mimoriadne veľa. Ani si neuvedomujú, že sa ocitli v uzavretom kruhu rafinovane nastavenom pomocou algoritmov. Virtuálny svet sociálnych sietí je pritom do veľkej miery falošný a nudný. Jeho pozorovateľ raz za čas dostane „odmenu“ v podobe palca smerom nahor či srdiečka, hráč videohry získa viac bodov pri prechode do ďalšej úrovne hry a podobne. A to im stačí pre pocit úspechu a víťazstva. Táto pasca je podobná ako pri hraní kariet v kasíne. Deväťkrát hráč prehrá, ale po desiatykrát vyhrá a získa pocit, že ešte má šancu získať späť všetko, čo stratil, takže v riskantnej hre pokračuje a stáva sa závislým.
Banner na Webinár: Vplyv raného detstva na vývin mozgu a správania (s M. J. Stránským). Zdroj: Inspire Academy
Čo sa deje s mozgom, keď človek opakuje tieto slasť vyvolávajúce činnosti na sociálnych sieťach či hraním videohier?
Prebieha v ňom neurochemický mechanizmus, ktorý vedie k tomu, že jeho mozog začne uprednostňovať určité procesy, dajme tomu sledovanie sociálnych sietí, ktoré nevedú k ničomu. A, naopak, procesy, ktoré potrebuje, aby sa mu myslelo lepšie a aby bol spokojnejší, sa tlmia. V určitých prípadoch až do takej miery, že mozog začne prechádzať procesom, ktorému hovoríme artrofia. Znamená to, že určité jeho časti sa scvrknú alebo úplne zmiznú. Stratia sa tiež určité neurologické spojenia a neurochemické procesy, ktoré súvisia s prepojením rôznych mozgových centier participujúcich na myslení. Mozog doslova hlúpne.
Hovoríte, že to ovplyvňuje aj spokojnosť človeka. Ako sa to prejavuje?
Predovšetkým pocitmi úzkosti, depresie, agresivity a ďalších prejavov psychického diskomfortu, ktoré dnes vykazuje až sedemdesiat percent mladých ľudí. Vieme, že počítače škodia mozgovému vývoju, duševnej pohode, medziľudským vzťahom aj pracovnému výkonu. Niežeby neboli prínosné, ale musia sa používať rozumne. Vie sa to roky, ale debata o tom sa zintenzívňuje až v poslednom období.
Možno konštatovať, že závislosť od moderných technológií nám mení mozgy?
Samozrejme, a dokazujú to rôzne štúdie. V tejto súvislosti je veľmi známa napríklad štúdia z University Hospital Cleveland Medical Center v USA, v rámci ktorej vedci skúmali mozgy detí, a to v priamej súvislosti s tým, ako dlho sa dívali na akúkoľvek obrazovku. Presnejšie, pozorovali, ako sa to prejavuje na jednej dôležitej „mozgovej diaľnici“, ktorá spája frontálny lalok a temporálny lalok, a doslova videli, ako v nej rastie „mozgový plevel“. Mám na mysli to, že keď sa neuróny a ich axóny odpoja z trasy, pôsobia rovnako ako mŕtva rastlina uprostred živej záhrady (viac o spomínaných lalokoch nájdete TU, o neurónoch a axónoch TU – pozn. red.) Rozdiel je podobný, ako keby ste nešli z Bratislavy do Nitry po diaľnici, ale poľnou cestou. Druhá cesta je omnoho pomalšia a komplikovanejšia a je otázne, či ju vôbec zvládnete a dostanete sa do cieľa.
Závislosť môže byť dedičná. Môže masové používanie týchto technológií ovplyvniť duševné zdravie budúcich generácií ľudstva?
Akékoľvek opakujúce sa a konzistentné správanie zásadným spôsobom mení naše schopnosti. Aby sa dostalo do genetického kódu, stačí, aby sa opakovalo päť generácií, čo sa už deje. Ľudské mozgy sú dnes o päť až osem percent menšie ako pred 20-tisíc rokmi, pretože vtedy musel človek oveľa viac zápasiť o prežitie a musel integrovať omnoho viac informácií súčasne. Zjednodušene povedané, musel používať mozog oveľa viac ako dnes.
Takže ľahšie životné podmienky sú v podstate v náš neprospech?
Tým, že vytvárame čoraz inteligentnejšie technológie, náš mozog nemusí tak veľmi premýšľať a to je presne opak toho, čo potrebuje. Aby sa ľudský mozog rozvíjal, potrebuje byť nútený premýšľať. Napokon, v závere svojej prednášky ukážem veľmi dramatickú snímku, ktorá to ilustruje, ale nebudem vopred prezrádzať, čo na nej uvidíte.
Môžete aspoň stručne priblížiť, čo sa ešte dozvedia poslucháči vašej prednášky?
V prvej časti prednášky vysvetlím, ako sa vyvíja ľudský mozog a aké procesy ho formujú. V jej druhej časti priblížim, ako ho ovplyvňujú určité vedomé aj nevedomé procesy učenia. Potom príde filozofická časť, ktorá súvisí s nástupom moderných technológií a sčasti sme o nej práve hovorili. Poslucháči sa ešte dozvedia, aké procesy v tomto „novom svete“, v ktorom žijeme posledných dvadsať rokov, formujú našu budúcnosť, či by sme ich mali prehodnotiť, respektíve zastaviť, a čo vlastne znamená byť človekom.
