Spolu s kolektívom výskumníkov popísali doteraz neznámu mutáciu vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorá patrí medzi vzácne poruchy zrážania krvi. Mutácia dostala pomenovanie Fibrinogen Martin. Zásadný objav sa podaril kolektívu pracovníkov na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Martine. Pri tejto príležitosti vám prinášame rozhovor s MUDr. Tomášom Šimurdom.
S. CIGÁŇOVÁ: V čom spočíva gro vašej práce v rámci výskumu vrodených porúch fibrinogénu?
T. ŠIMURDA: Som lekár a zároveň doktorand na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulte UK a Univerzitnej nemocnice Martin. Témou mojej dizertačnej práce je práve komplexná diagnostika a manažment liečby vrodených porúch fibrinogénu. Počas doktorandského štúdia som intenzívne pracoval na vyhľadávaní pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu, u ktorých som následne zrealizoval komplexnú laboratórnu diagnostiku. V rámci štandardnej diagnostiky, ktorá je v súčasnosti známa, som doplnil aj ďalšie špeciálne testy, ktoré sú dôležité z pohľadu správneho riadenia liečby.
S. C.: Podarilo sa vám popísať doteraz neznámu mutáciu tohto ochorenia, ako ste k tomu dospeli?
T. ŠIMURDA: V našom registri v súčasnosti evidujeme 58 pacientov s vrodenými poruchami fibrinogénu (afibrinogenémia, hypofibrinogenémia, dysfibrinogenémia a hypodysfibrinogenémia). Z tohto súboru pacientov je iba jeden pacient, ktorý žije na Slovensku s jednou z najzriedkavejších vrodených krvácavých porúch – afibrinogenémiou, u ktorého bola objavená táto nová mutácia.
S. C.: Popíšte prosím význam vášho objavu.
T. ŠIMURDA: Objasnenie novej mutácie, ktorá vedie k vzniku vzácnej poruchy zrážania krvi, nám dáva lepšie možnosti k pochopeniu súvislosti na molekulovej úrovní. Poznanie jednotlivých mechanizmov, ktoré vedú k vzniku týchto ochorení, nám do budúcna dávajú nevyhnutný predpoklad pre rozvoj génovej terapie.
S. C.: Aký prínos má tento objav pre pacientov a tiež celkovo pre posun v rámci vedeckého bádania?
T. ŠIMURDA: V súčasnosti je potrebné okrem štandardných hematologických vyšetrení dopĺňať aj laboratórno-genetické vyšetrenia. Na našom pracovisku intenzívne bádame súvislosti medzi klinickým prejavom a typom genetickej poruchy. Tieto výsledky nám umožňujú lepšie predvídať klinický priebeh ochorenia, a tak lepšie riadiť liečbu.
S. C.: Kto všetko pracuje spolu s vami v tíme a popíšte prosím, kto má čo na starosti?
T. ŠIMURDA: Náš vedecký tím je zložený z lekárov – hematológov a molekulových biológov. Vedúcim tímu je môj školiteľ prof. MUDr. Peter Kubisz, DrSc., ktorý je celosvetovo uznávaním odborníkom v oblasti porúch hemostázy a trombózy, spolu s prof. MUDr. Jánom Staškom, PhD. a MUDr. Jurajom Sokolom, PhD. zastrešujú odbornú hematologickú oblasť výskumu. Doc. RNDr. Zora Lasabová, PhD. je vedúcou Ústavu molekulovej biológie v Martinskom biomedicínskom centre v spolupráci s doktorandmi RNDr. Zuzanou Sňahničanovou a RNDr. Dušanom Lodererom navrhujú metódy genetickej analýzy a pomáhajú objasňovať jednotlivé molekulové mechanizmy.
S. C.: Ako sa vám pracuje v rámci tímu na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine?
T. ŠIMURDA: Naša fakulta disponuje vysokou kvalitnou odbornou úrovňou, profesionálnym prístupom a špičkovým materiálno-technickým vybavením. Už počas štúdia ma bavila hematológia. Tento medicínsky odbor mi dáva veľké možnosti ako spojiť prácu s pacientom spolu s laboratórnou diagnostikou, ktorá má v súčasnosti omnoho väčšie možnosti, ako to bolo v minulosti. Súčasťou našej kliniky je Národné centrum hemostázy a trombózy, ktoré sa v rámci celoslovenského pôsobenia zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s vrodenými poruchami zrážania krvi. Naša klinika má excelentnú spoluprácu s prestížnymi zahraničnými pracoviskami (Taliansko, Švajčiarsko, Česká republika, Rakúsko, Veľká Británia, Holandsko), ktorá je nevyhnutná vo vedeckom bádaní.
S. C.: Aké máte ďalšie plány? Čom sa plánujete venovať v bližšej aj vzdialenejšej budúcnosti?
T. ŠIMURDA: Aj po skončení doktorandského štúdia by som sa chcel venovať vzácnym poruchám zrážania krvi, a tak zlepšiť diagnostiku a následne zlepšiť riadenie liečby týchto pacientov. V blízkej dobe budeme realizovať u všetkých 58 pacientov s vrodenou poruchou fibrinogénu, ktorých máme v našom registri, genetickú analýzu pomocou nových sekvenčných metód. Tieto nové metódy nám už do pár dní vedia identifikovať zmenu na úrovni génu molekuly fibrinogénu. Týmito výsledkami prispejeme k rozvoju celosvetového výskumu v oblasti vzácnych porúch zrážania krvi, ktorým sa v súčasnosti venuje pozornosť.
************************************************
Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy možno zaradiť do skupiny ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).
V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorej súčasťou je Národné centrum hemostázy a trombózy, sa tímu výskumníkov podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku, ktorý trpí závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou.
Keďže táto mutácia bola objavená na pôde fakulty, dostala pomenovanie ,Fibrinogen Martinʻ. Od roku 2016 sa už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých odborníci do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budú u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu, pomocou nových sekvenčných metód.
Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív Tomáš Šimurda
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ