Doktor Ján Števlík radí, aké sú ideálne hodnoty tlaku či cholesterolu a čo skutočne pomáha pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení.
Infarkt myokardu. Zdroj: iStockphoto.com
Kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dlhodobo najvýznamnejšou príčinou smrti. Ročne u nás zomrie na srdcovo-cievne ochorenia približne 25-tisíc ľudí.
Primár V. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava a vedúci Koronárnej časti JIS na tomto pracovisku doktor Ján Števlík radí, aké sú ideálne hodnoty tlaku a cholesterolu, čo skutočne pomáha pri prevencii a ktoré mylné predstavy o týchto ochoreniach sú medzi Slovákmi najčastejšie.
Hoci má Slovensko pri kardiovaskulárnych ochoreniach nelichotivé štatistiky, ľudia im často nielenže nevenujú dostatočnú pozornosť, dokonca ich podceňujú. Podľa prieskumu agentúry 2muse z roku 2019 počet Slovákov, ktorí považujú kardiovaskulárne ochorenia za najčastejšiu príčinu úmrtí, klesá. Odborníci pritom upozorňujú, že tieto ochorenia postihujú čoraz viac aj mladých ľudí.
Prečo sme na tom tak zle?
Dôvodom vysokého výskytu srdcovo-cievnych ochorení na Slovensku je podceňovanie preventívnych prehliadok u všeobecného lekára a predovšetkým nezdravý životný štýl, teda málo pohybu a nezdravá strava. Tie okrem iného vedú k nadváhe až obezite.
„Na Slovensku má normálnu zdravú váhu iba o niečo viac ako tretina dospelej populácie. To je skutočne alarmujúce. Rovnako počet detí s nadváhou rastie, od sedemdesiatych rokov sa zvýšil až trojnásobne,“ povedal Ján Števlík, vedúci Koronárnej časti JIS Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Ako ďalej upozorňuje, na Slovensku je stále pomerne vysoký počet fajčiarov a ľudí, ktorí pravidelne a vo vysokých dávkach konzumujú alkohol, čo rovnako zvyšuje výskyt kardiovaskulárnych ochorení.
Upchatie cievy. Zdroj: iStockphoto.com
Poznáte svoje čísla?
Základom pri srdcovo-cievnych ochoreniach je podľa odborníkov predovšetkým prevencia. Vysoký krvný tlak či cholesterol totiž nebolia a môžu ich mať aj ľudia, ktorí na prvý pohľad vyzerajú fit a zdravo. Aj preto sa tieto diagnózy označujú za tichých zabijakov. Nemusíte o nich vedieť, až kým nie je neskoro.
„Preto je dobré, aby si ľudia svoje čísla tlaku a cholesterolu sledovali, dokonca aj mladí ľudia. Vysoký cholesterol nemusí byť spôsobený iba nezdravou stravou, niektorí ľudia naň, bohužiaľ, majú genetickú predispozíciu,“ upozornil kardiológ Števlík.
Aké sú zdravé hodnoty
Hodnoty normálneho systolického (horného) krvného tlaku sa pohybujú v rozpätí 120 – 130 milimetrov ortuťového stĺpca (mmHg) a diastolického (dolného) krvného tlaku v rozpätí 70 – 80 mmHg. Tlak by ste si mali merať v pokoji, v sede s opretým chrbtom a s podopretou hornou končatinou, na ktorej si ho meriate. Vykonať by ste mali minimálne dve merania, a pokiaľ je ich odchýlka pri systolickom tlaku vyššia ako 10, meranie zopakujte. „Ak si opakovane doma v pokoji nameriate systolický tlak 140 a vyššie, vyhľadajte lekára, ktorý vás vyšetrí a určí, či ide o hypertenziu, teda vysoký krvný tlak,“ poradil Ján Števlík.
Cieľové hodnoty cholesterolu, konkrétne LDL cholesterolu (prezývaného zlý cholesterol), by mali mať zdraví ľudia bez zvýšeného rizika kardiovaskulárnych ochorení pod 3 milimóly na liter (mmol/l). Tí, ktorí už majú vyššie riziko týchto ochorení (napríklad majú vysoký tlak, trpia cukrovkou, už prekonali infarkt a podobne), by ho mali mať ešte nižší (podľa stupňa rizika pod 2,6 mmol/l, prípadne pod 1,8 mmol/l alebo ešte nižšie).
Zdravie srdca. Zdroj: iStockphoto.com
Ako vyzerá liečba?
Vysoký krvný tlak (teda hypertenzia) je nebezpečný, pretože môže viesť k viacerým ochoreniam. Keďže prispieva ku kôrnateniu tepien (ateroskleróze), zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb, ako je ischemická choroba srdca, infarkt myokardu a cievne mozgové príhody. Môže viesť k srdcovému zlyhávaniu, ochoreniu obličiek a dokonca k slepote.
Pri nastavovaní liečby lekár berie do úvahy celkový zdravotný stav pacienta, najmä ostatné pridružené ochorenia a lieky, ktoré na ne pacient užíva.
„Pri farmakologickej liečbe hypertenzie sa používajú rôzne druhy liekov, takzvané antihypertenzíva. Často sa volí kombinovaná liečba, keď sa spájajú účinky rôznych liečiv. Základom farmakologickej liečby je však spolupráca pacienta, teda jeho pravidelné užívanie liekov podľa pokynov lekára,“ vysvetlila Jana Sokolová, Therapeutic Area Manager spoločnosti Zentiva, výrobcu liekov na vysoký krvný tlak a kardiovaskulárne ochorenia.
A čo ak treba nasadiť farmakologickú liečbu pri vysokom cholesterole? „Ak lekár vyhodnotí, že je potrebné u pacienta znížiť cholesterol liekmi, najčastejšie sa používa účinná látka zo skupiny statínov. Práve tie dokážu veľmi rýchlo a efektívne cholesterol znížiť. Ak pacient túto účinnú látku netoleruje alebo preňho nie je vhodná, zvolí sa iná. Tak ako pri hypertenzii aj v prípade vysokého cholesterolu sú k dispozícii viaceré účinné látky a druhy liekov,“ dodala na margo liečby vysokého cholesterolu Jana Sokolová zo Zentivy.
Zdravá strava a cvičenie. Zdroj: iStockphoto.com
Ako týmto ochoreniam predchádzať
Recept, ako predchádzať vzniku kardiovaskulárnych ochorení, je pomerne jednoduchý – kontrolovať svoju hmotnosť, mať dostatok pohybu, dostatok spánku, nefajčiť, manažovať stres a predovšetkým sa zdravo stravovať. A ako by mala táto zdravá strava vyzerať?
Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú konzumovať predovšetkým dostatok zeleniny a ovocia, ideálne štyri porcie denne, teda približne 200 gramov zeleniny a 200 gramov ovocia. Rovnako je dobré nahradiť časť živočíšnych bielkovín bielkovinami rastlinného pôvodu, teda napríklad časť mäsa nahradiť strukovinami. Strava by mala byť pestrá na nenasýtené mastné kyseliny, obsiahnuté napríklad v orechoch a semenách, mastných rybách (ideálny príjem je aspoň 200 gramov týždenne) a, naopak, červené mäso je vhodné obmedziť maximálne na 500 gramov za týždeň.
Najčastejšie mýty, ktorým ľudia stále veria
Mýty o srdcovo-cievnych ochoreniach by sa dali rozdeliť na dve kategórie – tie, ktoré sa týkajú príznakov ochorení, a tie, ktoré sa týkajú vhodnej a nevhodnej stravy.
Ľudia majú podľa skúseností vedúceho Koronárnej časti JIS Univerzitnej nemocnice Bratislava Jána Števlíka často mylnú predstavu, že každá bolesť na hrudníku je predzvesťou infarktu. „Často chodia aj mladí ľudia s bodavou bolesťou v ľavej časti hrudníka, ktorú dokážu presne lokalizovať. Tento druh bolesti nikdy nevychádza zo srdca, sú to väčšinou muskuloskeletálne (teda svalovo-chrbticové) problémy alebo bolesti vyvolané stresom (takzvaná neurocirkulačná asténia),“ vysvetlil doktor Števlík.
Rovnako silné bolesti hlavy si ľudia často mylne zamieňajú za mozgovú príhodu. Ako však vysvetľuje kardiológ, väčšina pacientov s mozgovou príhodou má ischemickú príhodu či príhodu z nedokrvenia, ktoré sa však prejavujú spravidla poruchou funkcie. Pacienti nepociťujú bolesť, no napríklad im začnú vypadávať veci z ruky, nevedia niečo povedať a podobne. „Samozrejme, krvácavé príhody sa môžu prejavovať silnou bolesťou hlavy až stratou vedomia, ale tých je našťastie menšina,“ dodáva kardiológ.
Veľmi častým mýtom je aj pozitívny vplyv alkoholu na kardiovaskulárne zdravie. Stále totiž internetom kolujú videá, v ktorých aj bývalí lekári tvrdia, že alkohol je pre srdce a cievy pozitívny. Už dávno je však táto informácia vyvrátená. Je potvrdené, že alkohol zvyšuje výskyt spomínaných krvácavých mozgových príhod, hypertenzie, porúch srdcového rytmu a mnohých ďalších ochorení.
Zdroj: TS Seesame
(JM)
