Do výskumu sa zapojilo viac ako milión ľudí rôzneho pôvodu.
Fajčenie. Zdroj: iStockphoto.com
Gény môžu hrať úlohu pri riziku vzniku závislosti od marihuany, tvrdia vedci v obrovskej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo až milión ľudí. Genetické markery by mohli byť spojené so zvýšeným rizikom vzniku niekoľkých ochorení, ako je rakovina pľúc či schizofrénia. Nové informácie sú kľúčové pri pochopení závislosti, ktorá sa vyznačuje pretrvávajúcim užívaním marihuany napriek zhoršeniu psychického, fyzického alebo sociálneho fungovania.
Marihuana je droga zložená z usušených listov, plodov alebo kvetov konopy siatej. Je považovaná za menej návykovú látku ako alkohol a iné drogy. Napriek tomu sa približne u jednej tretiny ľudí, ktorí sú jej pravidelnými užívateľmi, rozvinie takzvaná porucha užívania zhoršujúca každodenný život človeka. Pre takýchto ľudí je často ťažké prestať s jej užívaním a potrebujú čoraz vyššie dávky, aby pocítili želaný účinok.
Sledovali až milión ľudí
Vedci z Yale University School of Medicine skúmali genomické údaje od viac ako milióna účastníkov so štyrmi rôznymi predkovými líniami (Európa, Afrika, Ázia, Spojené štáty americké) a svoje výsledky publikovali v časopise Nature Genetics.
„Keď lepšie pochopíme biológiu poruchy užívania marihuany, môžeme prísť na súvislosti s inými zdravotnými problémami a informovať verejnosť o rizikách spojených s jej užívaním,“ povedal Levey, hlavný autor štúdie. Užívanie drog a závislosť môžu byť ovplyvnené génmi, ale aj prostredím, čo sťažuje ich štúdium.
Rastlina konopy v kvetináči. Zdroj: iStockphoto.com
Špecifické miesta v genóme spojené s pôvodom
Výskumníci objavili v novej štúdii významné lokusy (špecifické polohy génu na chromozóme) v genóme, ktoré sú špecifické a jedinečné v závislosti od pôvodu človeka. Dvadsaťdva ich figurovalo u ľudí s európskou predkovou líniou, dva u ľudí s africkou alebo východoázijskou a jeden pri zmiešaných amerických predkoch. V kontexte tejto štúdie lokus označuje konkrétne miesta spojené so zvýšeným rizikom užívania marihuany.
Užívanie marihuany priamo ovplyvňuje mozog, konkrétne tie časti, ktoré sú zodpovedné za pamäť, učenie, pozornosť, rozhodovanie, koordináciu, emócie a reakčný čas. Dojčatá, deti a dospievajúci, ktorým sa mozog stále vyvíja, sú zvlášť náchylní na nepriaznivé účinky marihuany. Dlhodobé alebo časté užívanie zvyšuje u niektorých užívateľov riziko psychózy alebo schizofrénie.
Vedci našli aj varianty génov, ktoré kódujú tri rôzne typy receptorov na neurónoch a sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku poruchy užívania kanabisu. Tieto varianty navyše súviseli s rozvojom rakoviny pľúc.
Autori však dodali, že je potrebné zamerať sa na oddelenie vplyvu užívania tabaku a iných environmentálnych faktorov zodpovedných za zvýšenie rizika rakoviny pľúc od účinkov užívania marihuany.
Výskum skúmal chronickú bolesť ako možný faktor ovplyvňujúci závislosť od marihuany, pričom naznačuje, že chronická bolesť k nej môže prispieť. Podľa autorov je dôležité klásť si otázky o rovnováhe medzi výhodami užívania marihuany na úľavu od bolesti a potenciálnymi rizikami rozvoja poruchy užívania.
Zdroj: Neurosciencenews, Nature
(JM)
