Na pravdivosti tohto starého príslovia sa zhodli odborníčky zo Slovenskej akadémie vied, ktoré diskutovali o tom, akú dôležitú úlohu zohrávajú v našom živote vedecké zistenia. Nesmierne ich potrebujeme, či už ide o technológie, lieky, medicínske postupy, ale aj zdravé stravovanie.
Marta Prnová z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV a Vladimíra Kurincová Čavojová z Centra spoločenských a psychologických vied SAV boli hosťami aktuálneho vydania Vedy v divadle, ktorá prepája vedu a umenie. Vedkyniam sa podarilo prilákať početné publikum a zazneli informácie, ktoré sú v dnešnej dobe kľúčové pre naše zdravie – či už to fyzické, alebo psychické.
Tabletka alebo silná viera
„Cesta, kým príde na trh nový liek, trvá minimálne 10 rokov. Závisí vždy od toho, aký je to liek, aký typ, či už máme predchodcu toho lieku, či už isté kroky, ktoré predchádzajú návrhu a dizajnu toho lieku máme za sebou. Cena prípravy lieku je neskutočne vysoká – začína od pol miliardy amerických dolárov. Reálne svetlo sveta v podobe tabletky či inej formy uvidí len jedna molekula z 10 000 molekúl, ktorú výskumníci chytia do ruky. Celý ten proces je pomerne zdĺhavý a nákladný,“ vysvetlila farmakologička Marta Prnová z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV.
Marta Prnová z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV a Vladimíra Kurincová Čavojová z Centra spoločenských a psychologických vied SAV
Po liekoch siahame takmer okamžite, keď nás niečo bolí. Mnohí dnes však už hľadajú aj iné spôsoby, ako bolesť utlmiť. Nie sú založené na podložených faktoch a aj tak niekedy prekvapivo fungujú. Psychologička sa vo svojich výskumoch často stretáva s tým, že najviac veríme tomu, s čím máme osobnú skúsenosť.
„Predstavme si – nejaká kamarátka nám povie, že čítala v časopise, že jantárový náramok nám pomôže od bolesti hlavy. Ona si ho kúpila a bolesť hlavy ju prešla. A to je presne tá skúsenosť, ktorá je pre nás taká silná a pre nás bežných ľudí je to dôkaz, že to jasne funguje. Ale my tu nemáme kontrolnú skupinu, teda tých, ktorí nosili náramok a pravdepodobne im bolesť hlavy neustúpila a sú určite aj ľudia, ktorým bolesť hlavy ustúpila aj bez toho, aby nosili nejaký náramok. Preceňujeme vlastnú skúsenosť a nevidíme všetky tie ďalšie možnosti, ktoré sú oveľa pravdepodobnejšie,“ povedala Vladimíra Kurincová Čavojová z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Liek bez vedľajších účinkov ešte nevynašli
Na začiatku vývoja lieku prichádza u farmakológa fáza identifikácie choroby. Následne hľadá rôzne prepojenia a určí si cieľ, ako by mal raz liek účinkovať. Farmakológovia sa na tejto ceste zameriavajú predovšetkým na proteíny, pretože choroba vzniká vtedy, keď sa poškodia.
„Tie proteíny sú veľmi podobné, asi ako keď sa my podobáme na svojich príbuzných. A tu nastáva problém, pretože keď nájdeme nejaký liek, hovoríme tomu ligant proteínu, tak bude fungovať aj na tie ďalšie podobné proteíny. A to nechceme, to sú práve tie vedľajšie účinky. Ale keď proteín spoznáme lepšie, vieme to namodelovať a vieme prísť na to, ako to celé obísť,“ povedala farmakologička.
Vedkyňa tvrdí, že neexistuje liek bez vedľajších účinkov. A z nich majú ľudia často strach a volia alternatívne spôsoby liečby. Na letákoch totiž musia byť uvedené všetky vedľajšie účinky, ktoré boli pozorované na pacientoch pri testovaní lieku. Mnohé účinky týchto ľudí v tom čase nemuseli s ochorením priamo súvisieť.
Regresia priemeru
„My, psychológovia, rozlišujeme pojem regresia priemeru. Máme nejakú úroveň, ako sa bežne cítime. Napríklad keď ochoriem, tak sa samozrejme cítim horšie. Ale v zásade, keby som nespravila vôbec nič a nechala plynúť čas, tak ten stav sa prirodzeným plynutím zase dostane do priemeru. Často aj navštívime lekára, homeopata, keď sa cítime najhoršie a aj keď on spraví hocičo, tak aj tak máme tendenciu vrátiť sa do stavu, v ktorom nám je lepšie. Ale my vidíme tú príčinu aj tam, kde nie je – pomohol mi jantárový náramok, homeopatia,“ povedala psychologička.
Vladimíra Kurincová Čavojová z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Marta Prnová z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV
Obe vedkyne sa zhodli na tom, že najúčinnejší spôsob, ako dnes bojovať proti predsudkom, konšpiráciám, ale aj obavám z vedeckého pokroku v oblasti medicíny a starostlivosti o naše zdravie, je neustále prezentovať verejnosti overené informácie a fakty. Touto cestou sa snaží ísť Slovenská akadémia vied aj v projekte Veda v divadle, ktorý vznikol vďaka spolupráci SAV a Divadelného ústavu.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Autor fotografií: Martin Bystriansky, SAV
Uverejnila: VČ