Ľudia v čoraz väčšej miere hľadajú alternatívy konvenčnej kozmetiky pre obavy z toxicity a negatívneho účinku na ekosystémy či kvôli bezpečnosti pre citlivú pokožku. Obracajú sa preto na prírodné produkty. Tento trend sa nevyhýba ani prípravkom na opaľovanie.
Diskusie o rozdieloch medzi chemickými a prírodnými opaľovacími krémami sú plné mylných informácií a poloprávd. Zdroj: iStock/Anastasiia Burlakova
Minerálne opaľovacie krémy zažívajú obrovský boom. Ľudia sa začínajú vyhýbať chemickým opaľovacím prípravkom, pretože sa obávajú, že môžu škodiť telu, mozgu a dokonca aj koralom a iným morským živočíchom. Práve preto sa minerálne krémy, najmä tie s obsahom oxidu zinočnatého alebo oxidu titaničitého, tešia čoraz väčšej obľube. Podľa prognóz spoločnosti Meticulous Research budú minerálne prípravky určené na opaľovanie tvoriť najrýchlejšie rastúci podiel na globálnom trhu s opaľovacími krémami do roku 2035.
Okolo tejto témy koluje množstvo mýtov. Napríklad opakované tvrdenie, že minerálne krémy neobsahujú chemikálie alebo že chemické opaľovacie krémy sú dokázateľne škodlivé, možno ľahko vyvrátiť. Rovnako neplatí, že minerálne filtre len odrážajú ultrafialové lúče, zatiaľ čo chemické ich absorbujú. Skutočnosť je oveľa zložitejšia a takéto tvrdenia sú často zavádzajúce.
Nepresná terminológia
Základný problém tkvie už v samotnej terminológii. „Všetko sú to chemikálie,“ upozornil Brian Diffey, emeritný profesor fotobiológie z britskej University of Newcastle a tvorca systému UVA hodnotenia opaľovacích krémov.
Na trhu dnes nájdeme dva hlavné typy opaľovacích krémov: krémy s chemickým filtrom a krémy s minerálnym filtrom. Tie s chemickým filtrom by sa presnejšie mali označovať za organické, pretože obsahujú uhlíkovo-vodíkové väzby. Krémy s minerálnym filtrom (anorganické), predovšetkým s oxidom titaničitým a oxidom zinočnatým, tieto väzby nemajú. Obe skupiny však zaraďujeme medzi chemikálie; majú len odlišné chemické zloženie.
Z histórie opaľovacích krémov
Snaha chrániť si pokožku a telo pred slnkom nie je nový trend, rovnako ako opaľovacie krémy, či už organické, alebo anorganické. Ľudia v starovekej Mezopotámii používali dáždniky, starovekí Gréci sa pred slnkom ukrývali pod klobúkmi so širokou strieškou. Okrem pokrývok tela si na pokožku nanášali rôzne zmesi. V Afrike to boli pasty na báze okra, ktoré dodnes používa ako opaľovací krém nomádske etnikum Himba v Namíbii. Ich používanie sa datuje najmenej 285 000 rokov do minulosti. Rímsky spisovateľ Cornelius Celsus zas odporúčal natierať si pokožku olivovým olejom.
Až v 19. storočí vedci objavili ultrafialové žiarenie a uvedomili si, že niektoré látky, ako napríklad chinínsulfát získaný z kôry stromov, dokážu toto žiarenie absorbovať. Odvtedy sa začal odporúčať ako ochrana pred slnkom. Do tridsiatych rokov 20. storočia už výskumníci objavili ďalšie látky s podobnými vlastnosťami, napríklad eskulín (z pagaštanu konského) či triesloviny z kôry smrekovca. Hoci by dnešné prísne SPF normy nespĺňali, z hľadiska spôsobu ochrany pokožky to boli organické (chemické) opaľovacie krémy.
Eskulín je prírodnou zložkou pagaštanu konského (Aesculus hippostanum), ktorá je obsiahnutá v jeho kôre a listoch. Pôsobí ako vynikajúci opaľovací prostriedok, ale využitie nachádza aj v ústnej starostlivosti ako prevencia zubného kazu. Zdroj: iStock.com/S847
Neskôr sa zoznam rozšíril o desiatky ďalších účinných látok vrátane tých, ktoré vznikli v laboratóriu zmiešaním rozličných látok s cieľom vyvolať chemickú reakciu. Tieto syntetické chemikálie, ako napríklad avobenzón, oxybenzón, oktisalát či oktinoxát, dokážu absorbovať UV žiarenie oveľa účinnejšie ako ich prírodní predchodcovia.
Na trhu sa objavila aj iná forma opaľovacích krémov – minerálne opaľovacie krémy. Hoci pôsobia prirodzenejšie, ich titánová a zinočnatá zložka vo forme oxidov je zvyčajne tiež vyrobená v laboratóriu.
Pravda o UV filtroch
Spočiatku sa verilo, že organické opaľovacie krémy pohlcujú ultrafialové žiarenie, zatiaľ čo anorganické ho fyzicky odrážajú a rozptyľujú mimo pokožky. Túto predstavu ešte viac posilnil dokument Amerického úradu pre kontrolu potravín a liečiv zo sedemdesiatych rokov.
Tento názor je rozšírený dodnes, často aj z naoko dôveryhodných zdrojov. Aj preto sa anorganické krémy často označujú za fyzikálne, akoby ultrafialové žiarenie blokovali podobne ako dáždnik kvapky dažďa.
„Vo verejnej debate panuje mýtus, že anorganické opaľovacie krémy odrážajú ultrafialové žiarenie,“ povedal Antony Young, emeritný profesor experimentálnej fotobiológie na King’s College London.
V skutočnosti moderný oxid titaničitý a oxid zinočnatý odrážajú alebo rozptyľujú iba 4 až 5 percent UV žiarenia. Zvyšných 95 percent absorbujú. K týmto záverom prišla rešpektovaná recenzovaná štúdia z roku 2015.
Vedci pritom už od osemdesiatych rokov vedia, že anorganické opaľovacie krémy UV žiarenie absorbujú. Autori tejto štúdie preto pôsobili mierne frustrovane, keď opäť zdôrazňovali, že funkcia týchto nerozpustných minerálnych UV filtrov je v skutočnosti identická s funkciou rozpustných chemických filtrov.
Podľa odborníkov na tom, či UV filter funguje na princípe absorpcie, odrážania alebo rozptylu UV žiarenia, v skutočnosti nezáleží. Zdroj: iStock.com/shalamov
„Tieto údaje jasne ukazujú, že uvedené filtre pôsobia primárne ako UV-absorpčné materiály, nie ako rozptyľujúce alebo odrážajúce,“ uviedol profesor Brian Diffey a dodal: „A dokonca ani tých päť percent ultrafialových lúčov sa technicky neodráža, ale rozptyľuje.“
Ultrafialové lúče sa teda neodrážajú od povrchu anorganických častíc ako od zrkadla. „Svetlo vstúpi do prostredia, narazí na atómy alebo molekuly a časť z neho sa odrazí späť. A to sa nazýva rozptyl.“
Zároveň platí, že mnohé opaľovacie krémy – dokonca aj tie minerálne – obsahujú kombináciu organických aj anorganických UV filtrov. Takže v skutočnosti nejde o jednoznačné rozdelenie na chemické a prírodné. Väčšina produktov je mixom oboch typov.
Odborníci vo všeobecnosti tvrdia, že to, či UV filter funguje na princípe absorpcie, odrážania alebo rozptylu UV žiarenia, v skutočnosti nezáleží. Množstvo tepla generovaného v pokožke absorpciou je zanedbateľné a predstavuje nepatrný zlomok tepla generovaného samotným vystavením sa slnku.
Mary Sommerladová, konzultačná dermatologička so sídlom v Londýne a hovorkyňa Britskej nadácie pre pokožku, povedala: „Nezáleží na tom, či je ultrafialové žiarenie pohlcované alebo sa odráža, pretože fungujú v podstate rovnako.“ To znamená, že oba filtre znižujú množstvo UV žiarenia, ktoré vaša pokožka absorbuje, čím ju chránia pred poškodením a rizikom vzniku rakoviny kože.
Tajomstvo rozpustnosti
Ak teda organické i anorganické opaľovacie krémy fungujú na podobnom princípe, prečo sa po aplikácii na pokožku správajú odlišne?
Rozdiel spočíva v ich rozpustnosti. Väčšina organických filtrov je rozpustná, ich aktívne látky možno rozpustiť vo vode alebo v oleji. Anorganické filtre (napríklad oxid titaničitý a oxid zinočnatý) však rozpustné nie sú. Ich častice zostávajú v kréme ako pevné látky. Výsledkom je, že anorganické opaľovacie krémy môžu byť hustejšie a zanechávať biely film, zatiaľ čo organické krémy majú jemnejšiu, priehľadnejšiu textúru.
Vďaka pokroku v chémii sa však veľkosť častíc anorganických filtrov zmenšila. Tieto nanočastice (menšie ako 100 nanometrov) výrazne znížili biely film na pokožke. Objavili sa síce obavy, či sa také malé častice nevsakujú cez pokožku, no výskumy ukazujú, že ani tieto miniatúrne častice neprenikajú hlbšie než do najvrchnejšej vrstvy kože (stratum corneum). Prienik do krvného obehu sa tak vylučuje.
Akékoľvek zdravotné riziká z používania opaľovacích krémov ešte neboli dokázané. Vieme však, že nadmerné vystavenie sa UV žiareniu môže byť pre nás škodlivé. Zdroj: iStock.com/dimid_86
Chýbajúce relevantné štúdie
Väčšina organických UV filtrov pôsobí aj na povrchu pokožky. Keďže na spálenie od slnka sú najcitlivejšie horné vrstvy kože, UV filter musí zostať naviazaný na vrchnú vrstvu pokožky, aby fungoval. Rovnako ako anorganické filtre aj organické krémy absorbujú prevažnú väčšinu UV žiarenia priamo na povrchu pokožky.
Je však pravda, že niektoré organické filtre sa môžu vstrebávať aj do tela. „Niektoré aktívne látky si nájdu cestu až do krvného obehu,“ povedal profesor Brian Diffey. „Otázne však je, či to má vôbec nejaký negatívny vplyv na zdravie.“
Zatiaľ na to neexistujú presvedčivé dôkazy. Väčšina výskumov, ktoré poukazujú na riziká chemikálií, ako je oxybenzón, sa realizovala na zvieratách s použitím extrémnych dávok. Napríklad v štúdii z roku 2001, ktorá vyvolala obavy z možného narušenia endokrinného systému, vedci kŕmili mláďatá potkanov veľkým množstvom UV filtrov, ako je oxybenzón. Po štyroch dňoch mali samice potkanov, ktoré konzumovali oxybenzón, o 23 percent väčšie maternice než tie, ktoré ho nedostali.
Keď však výskumníci zasadili tieto čísla do kontextu, zistili, že na dosiahnutie rovnakej systémovej koncentrácie oxybenzónu, akú mali potkany, by musel človek aplikovať opaľovací krém so 6 percentami oxybenzónu každý deň. A to počas 277 rokov.
Prečo sú zvieratá vystavené takému množstvu konkrétnej látky? Pretože to vedcom umožňuje určiť potenciálnu hranicu bezpečnosti. „Dôvodom týchto štúdií je zistiť, aké množstvo je ešte bezpečné,“ vysvetlila chemická odborníčka Michelle Wong, autorka knihy The Science of Beauty, ktorá sa často venuje mýtom o opaľovacích krémoch. „Preto sa vždy hľadá nejaký účinok. Zvyčajne sa použije dostatočne veľké množstvo látky na to, aby sa vyvolal nejaký pozorovateľný efekt. Ak sa účinok neprejaví, nie je možné určiť, kde leží bezpečnostná hranica.“
Zatiaľ sa ukazuje, že prahová hodnota, pri ktorej by tieto látky mohli predstavovať riziko, je mnohonásobne vyššia ako množstvá, v akých ich ľudia bežne používajú. Vedecká prehľadová štúdia publikovaná začiatkom tohto roka nezistila žiadne dôkazy, že by UV filtre ako avobenzón a homosalát mohli poškodzovať DNA alebo spôsobovať rakovinu u ľudí. Hladiny týchto chemikálií v krvi po aplikácii opaľovacích krémov boli zároveň hlboko pod hranicami, ktoré by už mohli vykazovať biologický účinok.
V inej štúdii si 32 účastníkov aplikovalo krém obsahujúci 10 percent oxybenzónu. Štyri hodiny po nanesení mali muži aj ženy mierne nižšie hladiny testosterónu. No už po štyroch dňoch od aplikácie sa rozdiely medzi skupinou používajúcou krém a kontrolnou skupinou zmazali. To viedlo výskumníkov k záveru, že rozdiely v hormonálnych hladinách neboli spôsobené samotným opaľovacím krémom.
Keďže sa preukázalo, že zložky ako avobenzón sa vstrebávajú do krvného obehu, regulačné orgány budú od výrobcov požadovať poskytnutie ďalších údajov o bezpečnosti týchto prípravkov.
Environmentálny dosah
Vplyv organických UV filtrov na životné prostredie – najmä na koralové útesy – nie je zatiaľ úplne jednoznačný. Štúdie, ktoré vyvolali obavy, sú prevažne laboratórne experimenty; reálne účinky v prírodnom prostredí sa môžu líšiť. Jedna štúdia napríklad zistila, že hoci sa UV filtre našli v morskej vode na devätnástich turistických miestach na Havaji, v dvanástich z nich bola koncentrácia oxybenzónu nižšia ako desať častí na bilión. To zodpovedá približne desiatim kvapkám vo futbalovom štadióne naplnenom vodou. Najvyššia nameraná koncentrácia bola na pláži Waikiki, kde dosiahla 136 častí na bilión.
Všetky namerané hodnoty boli výrazne nižšie než koncentrácie, pri ktorých laboratórne štúdie preukázali poškodenie koralových útesov. Napriek tomu Havaj v roku 2018 prijal rozhodnutie zakázať predaj opaľovacích krémov obsahujúcich chemikálie oxybenzón a oktinoxát. „Ak ide o miesta s vysokou návštevnosťou turistov, je namieste byť opatrný a priznať, že sa tu môžu vyskytnúť rôzne aditívne účinky,“ povedal v tom čase morský biológ Jörg Wiedenmann.
Hoci sa väčšina pozornosti v súvislosti s toxickým efektom na koraly sústreďuje na organické UV filtre, svoju úlohu môžu zohrávať aj anorganické UV filtre. Niektorí morskí biológovia zároveň poukazujú na to, že oveľa väčšiu (a lepšie preukázanú) hrozbu pre koraly predstavuje klimatická zmena a že najväčšie blednutia boli zaznamenané v turisticky nevyhľadávaných oblastiach.
Na blednutie koralov má oveľa väčší vplyv klimatická zmena než organické či anorganické UV filtre obsiahnuté v opaľovacích krémoch. Zdroj: iStock.com/IBorisoff
Nezabúdajte na opaľovací krém
Zatiaľ čo pri používaní organických a anorganických opaľovacích krémov neboli dosiaľ preukázané žiadne konkrétne negatívne účinky na ľudské zdravie – okrem občasných vedľajších účinkov (napríklad alergické reakcie) –, to isté nemožno povedať o nadmernom vystavení UV žiareniu. V najhoršom prípade môže viesť k rakovine kože. Najnebezpečnejšia forma rakoviny kože – malígny melanóm – predstavuje približne 10 až 15 percent z prípadov rakoviny kože, no má najvyššiu mieru úmrtnosti spomedzi kožných nádorov. Slovensko zároveň patrí k prvej päťke krajín Európy s najvyššou úmrtnosťou na melanóm, pričom v roku 2020 bolo dokonca na štvrtom mieste v rámci Európskej únie.
Preto je podľa odborníkov najlepší opaľovací krém ten, ktorý radi používate. Pre niektorých ľudí je to opaľovací krém, ktorý je jemnejší, priehľadnejší a rýchlejšie sa vstrebáva. Pre iných to môže byť taký, ktorý vyvoláva menej obáv z toxikologického hľadiska – bez ohľadu na to, či sú tieto obavy podložené. „Dôležitý je ochranný SPF faktor a až tak veľmi nezáleží na tom, aké látky skrývajú opaľovacie krémy,“ uzatvoril Antony Young.
Zdroje: BBC (1, 2), The Conversation, archív VND
(RR)
