Choroba ročne zabije viac ako 400-tisíc ľudí. Väčšinou ide o deti, ktoré žijú v subsaharskej Afrike.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Okrem afrického kontinentu sú epidémie malárie časté aj v ázijských krajinách či tropických oblastiach v povodí rieky Amazonky.
Na to, aby sa človek nakazil maláriou, však nemusí nevyhnutne stráviť viac dní v rizikovej krajine. Mnoho ľudí dostane maláriu aj na letisku počas prestupu na ďalší let.
Chorobu spôsobujú parazitické prvoky, takzvané plazmódiá. Tie sa do ľudského tela dostávajú po bodnutí komárom, ktorý je ich medzihostiteľom.
Napriek tomu, že lekári dokážu maláriu liečiť, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) len v roku 2019 na ňu zomrelo 409-tisíc z 229 miliónov nakazených ľudí.
Vedci z Oxfordskej univerzity, ktorí spoločne so spoločnosťou AstraZeneca vyvinuli vakcínu proti ochoreniu Covid-19, dúfajú, že sa im podarí zvrátiť aj pandémiu malárie.
Prvé testy ich novej vakcíny ukázali, že je účinná na 77 percent, vďaka čomu môže byť prelomová v boji proti tejto chorobe.
Štúdiu publikoval prestížny medicínsky časopis Lancet.
Nebezpečné sú samičky komárov
Hlavnými prenášačmi prvokov, ktoré spôsobujú maláriu, sú samičky komárov rodu Anopheles.
Prvoky sa do ľudského tela dostávajú po tom, čo sa samička prichytí na ľudskú kožu a začne sať krv. Keďže samci komárov krv nesajú, človeka nemôžu maláriou nakaziť.
Doktor František Stejskal z Karlovej Univerzity v knihe O parazitoch a ľuďoch podrobne opisuje cestu, na ktorú sa prvoky vydajú, aby sa dostali do ľudského tela, i to, ako sa v ňom následne šíria.
Infekčné štádiá plazmódií počas satia prechádzajú zo slinných žliaz samičky komára do ľudskej krvi. Na to, aby sa následne dostali do pečene, im stačí iba niekoľko desiatok minút.
V pečeňových bunkách, takzvaných hepatocytoch, sa namnožia. Počas jedného cyklu tak vzniknú v pečeni stovky až tisíce plazmódií. Tento proces trvá niekoľko dní až týždňov. Pacienti počas neho netrpia nijakými príznakmi a lekári ho nevedia určiť žiadnymi diagnostickými metódami.
Môže sa dokonca stať, že plazmódiá sa nezačnú deliť hneď, ako sa dostanú do pečene. Vedci hovoria, že môžu „spať” a aktivujú sa až o niekoľko mesiacov či rokov. Práve spiace plazmódiá sú zodpovedné za to, že choroba môže opakovane prepuknúť u pacientov, ktorí sa z nej už v minulosti vyliečili.
Plazmódiá, ktoré sa uvoľnia z pečene, okamžite napadnú červené krvinky, kde sa opakovane množia. Keď sa erytrocyty rozpadnú, uvoľnia veľké množstvo antigénov, ktoré u pacienta vyvolajú silnú imunitnú odpoveď.
Prvotné príznaky ochorenia sú horúčka, bolesť hlavy či zimnica. Ak však pacient nevyhľadá lekársku pomoc, malária môže rýchlo prerásť do podoby ťažkých chorôb, dokonca môže spôsobiť až smrti.
Zdroj: iStockphoto.com
Veľká technická výzva
Okrem liekov na maláriu existuje v súčasnosti aj vakcína Mosquirix od spoločnosti GlaxoSmithKline. Jej účinnosť je však nízka, dokáže zabrániť len 39 percentám malárie.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Lancet dosiahla ako prvá cieľ WHO, ktorým je účinnosť najmenej 75 percent, nová vakcína vyvinutá v Oxfordskej univerzite.
Vedecký tím začal vyvíjať novú vakcínu v roku 2019, teda dávno predtým, než sa objavil nový koronavírus SARS-Cov-2.
Profesor Hill, hlavný autor štúdie, sa pre BBC vyjadril, že práve intenzívny výskum malárie odborníkom neskôr pomohol v pomerne krátkom čase vytvoriť spolu so spoločnosťou AstraZeneca vakcínu proti ochoreniu Covid-19.
Výroba vakcíny proti malárii vedcom trvala omnoho dlhšie. Ako hlavný dôvod experti uvádzajú, že pri malárii je zasiahnutých tisíce génov, pri ochorení Covid-19 približne tucet. Navyše na potlačenie choroby musí u pacienta vzniknúť veľmi vysoká imunitná odpoveď.
Vytvoriť preto vakcínu, ktorá by mala vyššiu účinnosť, považovali vedci za skutočnú technickú výzvu. Väčšina vakcín nefungovala, pretože vytvoriť funkčnú očkovaciu látku bolo naozaj ťažké.
Druhá fáza klinických testov dopadla úspešne
Prvýkrát lekári testovali vakcínu na pacientoch v meste Nanoro, ktoré sa nachádza v štáte Burkina Faso v západnej Afrike.
Vakcínu s názvom R21/Matrix-M podávali miestnym deťom v máji a auguste pred vrcholom sezóny malárie.
Vedci zaočkovali 450 detí, ktoré rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine testovali vysokú dávku vakcíny, v druhej nízku.
V prvej skupine dosiahla vakcína účinnosť 77 percent, v druhej 71 percent.
Aktuálne tak vedci pokračujú treťou fázou klinických testov, v ktorej budú testovať vakcínu na 5-tisíc deťoch zo štyroch rôznych krajín.
Očkovanie v Afrike. Zdroj: iStockphoto.com
V Afrike malária zabíja viac než koronavírus
V Afrike zomrelo za posledný rok na maláriu viac ľudí ako na koronavírus.
Indický sérový inštitút, ktorý vakcínu vyrobil, tvrdí, že dodá viac ako 200 miliónov dávok hneď, ako to schvália regulačné orgány.
Adjuvans, teda zložku, ktorá sa používa na vytvorenie silnejšej imunitnej odpovede, poskytla biotechnologická spoločnosť Novax.
Malária je jednou z hlavných príčin detskej úmrtnosti v Afrike.
Podľa BBC Charlemagne Ouédraogo, minister zdravotníctva v Burkine Faso, uviedol, že licenciu na novú vakcínu proti malárii môže krajina získať v nadchádzajúcich rokoch.
Dodal, že bude mimoriadne dôležitým nástrojom na kontrolu malárie a záchranu životov.
Zdroje
