Nádor je zhluk dezorientovaných buniek, v prípade ktorých prestali fungovať bežné regulačné procesy.
- Prečo je skoré vyšetrenie pri vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka dôležité,
- ako sa líšia bunky zdravého organizmu a rakovinotvorné,
- aká je štandardná a novodobá terapia kolorektálneho karcinómu.
Slovensko patrí v rámci Európy, ale aj celosvetovo medzi krajiny, v ktorých je rakovina hrubého čreva a konečníka, nazývaná i kolorektálny karcinóm (KRK), relatívne často diagnostikovaná (má vysokú incidenciu). V incidencii KRK je Slovensko na druhom mieste za Kóreou a v úmrtnosti (mortalita) obsadilo tretie miesto po Maďarsku a Chorvátsku. Niet preto divu, že táto problematika rezonuje nielen v lekárskych, no tiež vo výskumníckych kruhoch.
Desať krajín s najvyššou incidenciou a mortalitou kolorektálneho karcinómu (KRK). Hodnoty sú udávané ako vekovo štandardizovaný počet prípadov na 100 000 obyvateľov (upravené podľa Douaiher a kol. (2017).
Skoré vyšetrenie je kľúčové
Medzi hlavné problémové body v znižovaní incidencie kolorektálneho karcinómu patrí skutočnosť, že pacient nepociťuje dlhší čas ľahko identifikovateľné príznaky. Najbežnejšou indíciou je prítomnosť krvi v stolici, vtedy však môže ísť už o pokročilé štádium nádoru. Nepopulárne, ale zato prepotrebné vyšetrenia formou rektoskopie alebo kolonoskopie spôsobujú váhanie pacientov a diagnostika sa zase oneskoruje.
Treba povedať, že váhanie alebo odmietnutie diagnostiky je veľmi nerozumné, lebo tak, ako vo všetkých ostatných oblastiach, aj v tomto smere už významne pokročili technologické možnosti, ktoré vyšetrenie uľahčujú a spresňujú, dokonca je ho možné absolvovať v narkóze.
K identifikácii KRK v domácom prostredí v súčasnosti napomáhajú rôzne diagnostické testy, ktoré odhalia krv v stolici, hoci nie je voľným okom viditeľná. Avšak zistiť, či ide o krvácanie z nádoru alebo je príčina odlišná (napríklad hemoroidy), musí lekár a vtedy sa už pacient ambulancii nevyhne. Krv v stolici teda neznamená automaticky prítomnosť nádoru, ale túto možnosť je potrebné preveriť.
Nádor sú dezorientované bunky
Nádor je vlastne zhluk dezorientovaných buniek, v prípade ktorých prestali fungovať bežné regulačné procesy. V zdravom organizme sú bunky usporiadané do tkanív a orgánov. Spoločne prispievajú plnením svojich fyziologických funkcií k čo najlepšiemu prežívaniu človeka. Vzájomne počúvajú, čo im signalizujú ostatné bunky a prispôsobujú svoju prácu tomu, čo ľudské telo potrebuje. V prípade nádorových buniek táto spätná väzba úplne chýba a bunky sa bez ohľadu na akúkoľvek signalizáciu či pokusy organizmu o ich reguláciu nekontrolovateľne množia.
Zdravá bunka sa po delení v správne regulovanom bunkovom cykle stáva užitočnou pre organizmus a plní svoje špecifické funkcie podľa typu tkaniva. Nesprávne regulovaný bunkový cyklus produkuje nádorové bunky, ktoré ničím neprispievajú k fungovaniu organizmu. Naopak, poškodzujú funkčnosť orgánov a vytvárajú tkanivá so zle vytvoreným krvným riečiskom. Nedochádza k diferenciácii buniek podľa typu tkaniva, v ktorom sa nachádzajú, a bunky nie sú schopné odpovedať na regulačné faktory zo svojho okolia.
Nádorové bunky sa množia tak rýchlo, že cievy v nádorových tkanivách sa nestačia vytvárať správne, a tak sa nádor často „prezradí“ krvácaním. Kým je nádor lokalizovaný na jednom mieste, ktoré je správne identifikované, môžu ho lekári účinne odstrániť. Ak sa však deliace rakovinové bunky začnú šíriť organizmom a usádzať sa v ďalších tkanivách, úplné odstránenie nádoru už mnohokrát nie je možné. Takéto novovytvorené ložiská sa nazývajú metastázy.
Nádorové bunky kolorektálneho karcinómu sa najčastejšie šíria lymfatickým systémom do pečene, čo sťažuje liečbu pokročilých stavov. Bunky nádoru vedia veľmi často „oklamať“ aj imunitný systém. Ak sa nádor chirurgicky neodstráni, môže bujnenie viesť k fatálnemu zlyhaniu organizmu, pretože priveľa tkanív, respektíve orgánov nepracuje správne.
Terapia
Ak sa u pacienta potvrdí prítomnosť nádoru v hrubom čreve alebo rekte (konečníku), lieči sa chirurgicky v kombinácii s chemoterapiou alebo rádioterapiou. V tejto fáze majú hlavné slovo chirurgovia, ktorí nádor odstránia, a morfológovia, ktorí presne stanovia, v ktorej fáze bolo ochorenie zachytené. Podľa toho následne doktori určia pooperačnú liečbu.
Aj keď už nádor nie je lokalizovaný na jednom mieste a metastázoval do iných tkanív, môžu doktori použiť chemoterapiu alebo rádioterapiu. Bohužiaľ, nádorové bunky sú často rezistentné voči týmto klasickým liečebným postupom a vtedy pacientovi liečba nepomáha.
Novou líniou v terapii nádorov je využite monoklonálnych protilátok proti VEGF (vaskulárny endoteliálny rastový faktor) alebo proti EGFR (epidermálny rastový faktor). VEGF aj EGFR sú molekuly známe tým, že podporujú rast nádorov. Princíp liečby monoklonálnymi protilátkami spočíva v ich naviazaní sa na VEGF, respektíve EGRF a inhibovaní (tlmení) ich účinkov. Tento prístup môže predĺžiť život i u pacientov s ložiskami metastáz, ktoré sa už nedajú operovať a ani neodpovedajú na klasické liečebné postupy. Avšak len včasný chirurgický zákrok môže pacienta vyliečiť, a práve preto je skorá identifikácia nádoru spojená s vysokou mierou prežívania a/alebo jeho úplným vyliečením po operácii.
V druhej časti sa dozviete viac o bunkovom cykle nádorových buniek, cirkadiánnom systéme aj pohlavných hormónoch a ich vplyve na kolorektálny karcinóm.
Zdroj: doi: 10.1016/S0140-6736(19)32319-0, doi: 10.1002/jso.24578.
Autori: Richard Reis, Boris Hrbatý, Soňa Olejárová, Iveta Herichová
(JM)
