Vedci skúmali viac ako 150 ľudí rôzneho veku vzhľadom na ich odolnosť proti vtáčej chrípke. Zaujímalo ich, či by nemohlo pomôcť, keby už boli podobnému vírusu vystavení. Nová štúdia ukázala, že áno.
Proti infekcii vtáčej chrípky by mohla fungovať takzvaná skrížená imunita. Zdroj: istockphoto.com
Vtáčia chrípka zatiaľ postihuje najmä zvieratá, ale v posledných mesiacoch sa šíri hlavne v Spojených štátoch už aj medzi ľuďmi. Momentálne sa nešíri z človeka na človeka, to sa vírus H5N1 doteraz nenaučil. Prenos z hydiny alebo dobytka na ľudí už ale nie je nič výnimočné. Objavujú sa tiež prípady, keď ľudia s touto chorobou končia v nemocnici, a hlásia už i prvé úmrtia.
Mnoho expertov varuje, že je len otázkou času, kedy sa vírus začne šíriť aj medzi ľuďmi. Dokázali to i iné vírusy vtáčej chrípky – jeden z nich bol pôvodcom takzvanej španielskej chrípky, ktorá pripravila o život viac ľudí ako prvá svetová vojna. Epidemiológov preto zaujíma, ako by sa nový vírus H5N1 správal, keby sa začal šíriť aj medzi ľuďmi.
Riešením je skrížená imunita
Analyzoval to tím vedcov Perelmanovej lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity v Spojených štátoch amerických. Štúdia má množstvo obmedzení vrátane toho, že chrípkové vírusy sa vedia veľmi ľahko a rýchlo meniť, vďaka čomu si môžu osvojiť aj úplne nečakané vlastnosti. Doterajšie poznanie však ukazuje niečo veľmi dôležité, hoci nie nutne pozitívne. Proti infekcii vtáčej chrípky by mohla fungovať takzvaná skrížená imunita – teda skúsenosť imunitného systému s príbuznými chrípkovými vírusmi, čo sú bežné chrípky, ktoré každý rok zasiahnu významnú časť populácie.
Výsledky štúdie dokazujú, že najmä starší dospelí ľudia, ktorí boli vystavení sezónnym chrípkovým vírusom, ktoré kolovali pred rokom 1968, majú s väčšou pravdepodobnosťou protilátky viažuce sa na vírus vtáčej chrípky H5N1. V prípade nákazy by ich to malo do značnej miery chrániť pred najhoršími dosahmi. Lenže to súčasne znamená, že mladší ľudia majú týchto protilátok menej a tí najmladší, ktorí sa napríklad s chrípkou nemali šancu stretnúť nikdy, sú na tom úplne najhoršie.
Uvedené zistenie umožňuje epidemiológom premýšľať nad stratégiami, ktoré skupiny obyvateľstva by mali dostať v prípade väčšieho šírenia už existujúce vakcíny proti vtáčej chrípke. Napríklad pri koronavíruse vedci identifikovali ako skupinu s najhoršími vplyvmi seniorov – práve oni potom spoločne so zdravotníkmi, ktorí zase boli vírusu vystavení najviac, dostávali očkovanie ako prví.
Ak by sa začala v spoločnosti šíriť vtáčia chrípka podobne ako koronavírus, podľa štúdie, zverejnenej v odbornom časopise Nature Medicine, by najviac prospela vakcína práve mladým ľuďom, a to dokonca aj taká, ktorá by nebola dokonale prispôsobená kmeňu, ktorý v súčasnej dobe zasahuje vtáky a dobytok po celom svete. Deťom by potom očkovanie pomohlo dlhodobo. „Vieme, že vystavenie chrípke v ranom detstve môže vyvolať imunitné reakcie, ktoré trvajú celý život,“ uviedol mikrobiológ Scott Hensley, hlavný autor štúdie.
Pandémia aktuálne nehrozí
Práve táto reakcia je v štúdii príčinou takých dobrých reakcií dnešných seniorov na nové kmene vtáčej chrípky. Pomohli im protilátkové reakcie, ktoré boli pred desiatkami rokov vyvolané vírusmi H1N1 a H3N2. „Väčšina týchto skrížene reagujúcich protilátok nemôže zabrániť infekcii, ale pravdepodobne obmedzí ochorenie, pokiaľ dôjde k pandémii vírusu H5N1,“ dodáva Hensley.
Pozrite si
„V prípade pandémie vírusu H5N1 budú pravdepodobne všetky vekové skupiny vysoko vnímavé, ale je možné, že najväčšia záťaž ochorenia bude u detí,“ dopĺňa vedec s odporúčaním, že v takom prípade by mali byť deti očkované proti H5N1 prednostne.
Kmeň H5N1 zatiaľ nemá vlastnosti, ktoré by z neho aktuálne robili pandemickú hrozbu. Chýba mu napríklad schopnosť ľahko sa viazať na receptory v horných dýchacích cestách, čo by bola vlastnosť, ktorá by umožnila ľahko vstupovať do ľudského tela.
Problém je ale inde. Tým, že sa vírus tak rýchlo a intenzívne šíri medzi cicavcami, sa tiež mení, prispôsobuje sa im. Prichádza teda o niektoré vlastnosti, najmä o tie, ktoré nepotrebuje napríklad na nakazenie vtákov. Iné ale, naopak, získava. Panujú tak obavy, že by mohol získať mutácie, ktoré by pomohli vírusu infikovať bunky dýchacích ciest človeka, a tak mu uľahčiť prenos. Neskôr by sa mohol vírus H5N1 skutočne potenciálne začať šíriť z človeka na človeka.
Zdroje: Nature, Penn Medicine
(RR)
